Koho?

232 9 2
                                    

Utorkové ráno prišlo až moc skoro. Stela vyrážala do školy ako prvá z jej spolubývajúcich. Na chodbe ju samozrejme čakal Bradley.

„Hrebeň sa rozhodol ťa opustiť alebo?" privíta ho Stela. Doslova má na hlave hniezdo.

„Mhm," povie rozospato Bradley. Oči má trocha prižmúrené. Začnú kráčať ku schodom. „Celý večer som pozeral do fyziky."

„Len pozeral?" spýta sa ho Stela.

„Áno, len pozeral. Pekné obrázky a grafy," šomre dole po schodoch. Stele začína liezť na nervy. S jeho ranným prístupom na ňu začína tiež dopadať unavenosť.

„Mám ťa zhodiť zo schodov, aby si sa konečne zobudil?" zasyčí na neho a pokračuje v zdolávaní schodov.

„Ja viem, že po ničom inom netúžiš, ale... potrebujem sa živý dostať do školy a napísať fyzu."

Stela si vzdychne a konečne sa dostanú na chodbu internátu. „Už máš pre mňa nachystaný darček? Okrem toho vianočného samozrejme," opýta sa jej. Pomaly začína znieť ... zobudene.

„A načo?" Stela si otvorí dvere od budovy a dostane sa do chladného decembrového rána. Na zemi našťastie už nie je žiadny ľad. V duchu dúfa, že do Vianoc ešte nasneží.

„Vzhľadom na to, že si sa ku mne chovala ako totálna zmija, myslím že malý „prepáč Bradley darček" by som si zaslúžil."

Stela na neho nenápadne nakukne. Na tvári má spokojný úškrn.

Jeho darček k Vianociam mala už dávno kúpený. Problém bol v tom, že ho mala doma a nie na internáte. Možno má však Bradley pravdu. Zaslúžil by si ešte niečo.

„Momentálne mám hlavu plnú fyziky," začne mu hovoriť Stela. „ Naozaj nemám čas ti vymýšľať darček."

„Hmmm," Bradley začne hlasno premýšľam. Stele je hneď jasné, že už má niečo v rukáve.

„No ak ti to robí taký veľký problém nájsť mi darček tak," Bradley na ňu lišiacky pozrie.

„Toto sa mi nepáči. Tieto tvoje pohľady," Stela mu zamáva rukou pred tvárou.

„Stačí mi , keď mi splníš jedno želanie," vydá zo seba. Stela zastane na zastávke.

„Vyzerám snáď ako Džin? Dobre, mám modrú bundu ale," začne sa vyhovárať. Bradley na ňu hľadí s jeho zlatými hnedými očami a špúli perami. Stela sa vzdá. Nemôže povedať nie takej smutnej tváričke. Aj keď by tej tváričke najradšej jednu vlepila.

„Len jedno prianie?" uistí sa. Bradley začne skákať na mieste ako pes keď dostane maškrtu.

„Jedno," odpovie jej šťastne. Rýchlo nastúpia do plného autobusu.

„Ale môžem ho použiť hocikedy. Aj o 20 rokov keď budeš stará a mrzutejšia," vysvetlí jej.

Stela neudrží svoju ruku na uzde a namiesto tváre mu trafí krk, pretože sa jej Brad uhne.

***

Čakala ich posledná hodina. Psychológia. Rachel by si myslela, že bude mať plnú hlavu Jaya a včerajšieho večera stráveného na streche. Jej hlava však bola plná poučiek.

„Aj toto musím vedieť?" neveriacky sa pýtala Hannah sediaca vedľa nej. „ Na to som sa fakt nepozerala."

„Ty si sa aj na niečo pozerala?" Rachel po nej hodí pochybovačný pohľad. Hannah sa na ňu urazene pozrie. „Neuveríš, ale áno."

Pred ich lavicou sa postaví Jay a skloní sa k nim bližšie. „ Už som z toho taký popletený, že namiesto môjho mena tam napíšem Pavlova."

„Koho?" spýta sa Hannah. Rachel sa začne smiať a Jay sa pozerá na Hannu s pootvorenými perami. „Dobre," povie Jay a začne sa trocha usmievať , „ toto mi dodalo viacej istoty, že to nenapíšem až tak zle."

Zazvonilo. Predtým, než sa Jay vrátil na svoje miesto zohol sa a dal Rachel pusu na čelo. Keď odišiel, Hannah si zašomrala popod nos : „ A mne dá kto pusu na povzbudenie? Potrebujem to viacej než ty." Rachel pretočila očami nad jej slovami. „Koho ti mám zavolať? Thomasa alebo Chrisa?" uškrnula sa na Hannu.

Hannah sa tvárila, že premýšľa. „ Vieš, čo. Ak by sa takáto otázka objavila na teste, tak by som ten test radšej roztrhala."

Rachel sa zatvári prekvapene. „ Naozaj? Myslela som si, že si vyberieš Thomasa."

Hannah chce odpovedať ale doktorka psychológie vstúpi do triedy a začne sa peklo.

***

„Cítim sa ako vygumovaná," povie Rachel po písomke Hanne. „Nerozprávajme sa o tom," odpovie jej Hannah.

Rachel pozrie smerom kde má Jay lavicu. Rozpráva sa pri nej s nejakým chalanom. Rozmýšľa, či sa s ním má ísť rozlúčiť alebo nie.

„Aspoň ho choď tľapnúť po zadku," preruší jej rozmýšľanie Hannah. Rachel ju prepichne pohľadom. „ Už by si si mohla niekoho zaobstarať, aby som aj ja mohla mať takého prívetivé poznámky."

Hannah si vzdychne. „ Zabudni."

Rachel sa uškrnie. „Pri Thomasovi by som bola ticho, lebo viem, že by mu to nebolo príjemné ale pri Chrisovi," Rachel sa začne smiať. „ To by sa aj Stela pridala."

Pomaly začnú postupovať von z triedy. „Ideme na Subway?" spýta sa jej Hannah.

„Zas?" vzdychne si Rachel. Pocíti ako jej niekto prejde prstami po ruke. Zdvihne zrak a pozrie Jayovi do očí. „ Po tréningu sa zastavím," povie jej a kývne im hlavou na odchod. Obe ho odzdravia.

„Už ste oficiálne spolu?" spýta sa Hannah na chodbe pred učebňou.

„Nie," odpovie jej Rachel. „ Len ideme na rande."

„To mieri k tomu, že budete oficiálne spolu. Teda, ak si to po tom rande nerozmyslí," Hannah povie s úškrnom.

Rachel sa zatvári urazeno. „ Meníš sa na Stelu."

„To je najväčšia urážka akú si mi kedy mohla povedať." Začnú sa smiať. Hannah zrazu zastane a potiahne Rachel bokom za stenu.

„ Čo?" spýta sa Rachel.

„Chris!" pošepká ostro Hannah.

„A čo?" nechápe Rachel a opäť sa vyberie smerom von zo školy. Teda pokúsi sa o to. Hannah s ňou trhne dozadu.

„Je tam s babou," povie Hannah.

„ Aj ty si s babou, tak už poďme," potiahne Hannu za rukáv. Bez toho, aby sa pozerala na cestu vrazí do niekoho.

„Pardon," ospravedlní sa Rachel a pozrie na osobu, ktorá stála v jej ceste za bagetou. Jasné, že to bol Chris. Chcela jej ospravedlnenie zobrať späť. Radšej by vrazila do jej doktorky psychológie.

Chris bez štipky emócie hľadí na Hannu. Rachel sa cíti ako duch.

„Budem ťa čakať pred školou," povie Hanne a pomaly začne kráčať okolo Chrisa. Spoza neho sa uškrnie na Hannah a ukáže jej nech ho nezabudne tľapnúť po zadku. 

Roommates Next Door /SK/ ×DOKONČENÉ×Where stories live. Discover now