Roommates Next Door /SK/ ×DOKONČENÉ×

Dnes tu budeme sami.

„To môžeme povedať aj o tebe, že sa zabávaš bez nás," odpovie Chrisovi Hannah.

Jeho tmavé oči sa zaboria do nej. Prečo sa na ňu pozerá tak iritovane? Hannah sa rozhodne nespustiť z neho oči aj keď pod jeho pohľadom je to pre ňu veľmi ťažké.

„ J-ja by som už asi mal i-ísť," povie Thomas neisto. Pomaly a hlavne nemotorne sa začne zdvíhať zo stoličky. „Tobias, snáď by si nechcel teraz odísť keď som sa chcel k vám pripojiť," povie Chris s rukou položenou na Tommyho pleci. Pomaly ho tlačí dole, aby si opäť sadol. „Volám sa Thomas," zašomre Tommy.

Hanne a určite ani Stele sa nepáči Chrisov prístup k Thomasovi. Očkom pozrie na Stelu, ktorá ma skrížené obočie a naštvane hľadí na Chrisovu ruku.

„Vlastne nám tu bolo lepšie bez teba," povie Chrisovi chladne Hannah. Nechápe prečo sa správa Chris práve takto, ale Thomas si naozaj nezaslúži, aby s ním bolo takto zaobchádzané.

Chris sa na ňu uškrnie. Pustí Thomasa a odstúpi o krok od nich. „Thomas, malá rada," povie po sekunde ticha a skloní sa pri Thomasove ucho. Pozrie sa Hanne do očí a pošepká Thomasovi : „ Neslintaj nad ňou toľko."

S ešte väčším úškrnom odíde von do  mesta.

Thomas začne zmätkovať. Jeho červené líca horia až na sto kilometrov.

„Nepočúvaj ho Thomas," snaží sa mu dohovoriť Stela. „Asi sa málo vyspal."

„Oh chápem..." povie sklesnuto Tommy a ešte viacej sa zhrbí.

Hannah sa cíti ... cíti sa trápne, naštvane, zle. Jednoducho chce odísť. Čo si to ten Chris dovolil?

Hlavne nevie čo má Thomasovi povedať.

„Nechceš aby sme šli s tebou zatiaľ do kníhkupectva?" navrhne Stela. Hannah sa tento nápad moc nepáči. Momentálne chce zaliezť pod posteľ a ostať tam. Na druhej strane sa jej páči strávený čas s Tommym. 

„N-nie, to je okej. Ja to zvládnem," začne sa stavať so stoličky. „Prepáčte, že som vás vyrušil."
„Nie, to nebola tvoja chyba. Nič zlé si nespravil," ozve sa Hannah. Nechce, aby sa cítil zle. Ona môže ale on nie.

„Chris len trepe jedno cez druhé, nepočúvaj ho," povie mu.

Thomas sa na ňu pozrie len na pár sekúnd ale i tak sa postaví na odchod.

„Aj tak už pôjdem," zasunie stoličku a chytí sa s pravou rukou za hlavu. „ Tak sa zatiaľ majte," pousmeje sa na nich a odíde.

„Ahooj." „Ahoj."
Obe naraz vzdychnú.

„Čo to preboha ten Chris za divadlo spravil? Ja som tu hlavná drama kráľovná! To ako sa opovažuje všetku pozornosť presmerovať na seba?" frustrovane začne bedákať Stela.

„Neviem," odpovie jej Hannah.

„Myslíš, že sa mu páčiš a nepáči sa mu, že je Thomas do teba?" začne špekulovať Stela.

„Neviem a Thomas nie je do mňa," iritovane jej odpovie Hannah. Práve si uvedomila životnú lekciu – nikdy nikoho nesleduj.

***

Rachel sa mala o štvrtej stretnúť s Jayom pred intrákom. Na obede s babami sa dozvedela o Chrisovi a jeho poznámke o slintaní nad Hannou. Potom sa spoločne začali hádať kam ju môže Jay zobrať. Stela si myslela, že pôjdu do knižnice. „Ale to by sa nemusela teplo obliecť," namietala Hannah. „Keďže je hokejista tak pôjdu kdesi na klzisko," tipovala Hannah. „Ale ako sa tam chce učiť?" pýtala sa zúfala Rachel. Hannah sa pousmiala : „ Možno sa nechce učiť." „Hannah!" pohoršene skríkla na obede Rachel. Začala krútiť hlavou nad jej spolubývajúcou. 

Rachel z myšlienok prebral Jay, ktorý sa pred ňu postavil s úsmevom na tvári. Mal dlhý čierny kabát a pod ním čierny rolák, ktorý mu obkolesoval krk.

Rachel ho rýchlo prestala sledovať a spýtala sa kam idú.

„Len poď pekne za mnou," povie jej a vydá sa hore kopcom, preč od internátu. Rachel si hlasno vzdychne.

„Vieš o tom, že sa ideme učiť, že? To sa až tak na to tešíš?" s pochybnosťami v hlase sa ho spýta.

„Veľmi," odpovie jej. „Aj ty by si sa mohla začať tešiť."

Rachel pretočí očami. Teší sa na to, keď táto nočná mora s doučovaním skončí.

„Môžeme začať opakovať učivo po ceste," navrhne jej. Rachel to prekvapí.

„To je celkom dobrý nápad," povie jeho chrbtu. Stále kráča pred ňou.

„Okej tak začnem a keď zabudnem alebo spravím chybu tak ma oprav," povie. Zastaví sa na autobusovej zástavke, ktorá je dve minúty od internátu. Rachel zvraští čelo dokopy. Ak by mali ísť do knižnice tak by museli prejsť na druhú stranu cesty a odtiaľ ísť na MHD, ktorá zastavuje pri univerzitnej škole. Ale na druhej strane aj štadión je po tej strane. Tak kam idú týmto smerom? Jay jej začal hovoriť poučky o inteligencii a teóriách okolo nej. Musela sa sústrediť na jeho informácie. Jay bez toho, aby prerušil jeho rozprávanie nastúpil do MHD. Zostal stáť pri okne. Rachel stála vedľa neho a držala sa pevne tyčiek, aby nepadla. Zopárkrát ho opravila, ale inak vedel všetko.

„Mali by sme dokončiť ešte tú prezentáciu o pozornosti," pripomenula mu, keď vystúpili na malom námestí. Rachel odtiaľto nebola, takže nemala potuchy kde sú a čo sa tú nachádza.

„Vlastne," začne Jay a otočí sa na ňu, „ som sa to snažil doučiť aj bez teba keď si odišla."

„Hlavne, že si už nevedel dávať pozor," odpovie mu Rachel. Jay sa uškrnie. „Počúvaj, hej," otočí sa jej opäť chrbtom , „ či robím chyby."

Slnko už pomaly zachádzalo. Možno to bola pre ňu jediná vec, ktorú nemala rada na zime- slnko zachádzalo tak skoro.  Vianočné osvetlenia žiarili na ulici aj s rôznymi ozdobami.

„Teraz nedávaš ty pozor," napomenie ju z ničoho nič Jay. Nechala sa moc uniesť pohľadom na vianočné mesto.

Pozrie na Jaya a uvedomí si, že zastal pred malou budovou. Rachel absolútne nevedela kde sú. Jay si to očividne uvedomil. „ Nevieš kde sme, že?"

Rachel len potriasla hlavou. Jaya to potešilo.

„Poď," povie a podá jej ruku. Rachel ju samozrejme nezoberie a prejde okolo neho. Otvorí si veľké sklenené dvere a počká na Jaya dokedy sa objaví vedľa nej a ukáže smer kam sa majú vydať. Je tam celkom zima, ale nie tak ako bolo vonku a hlavne tu nefúka.

Jay podíde k ďalším dverám. Počká na Rachel dokedy sa k nemu prišuchtá a až keď je pri ňom otvorí dvere.

Pred Rachel sa nachádza mini klzisko osvetlené svetlami. Nikto sa na ňom však nekorčuľuje. Zmetene sa pozrie Jayovi do tváre. Zistí, že Jay sa na ňu už pozerá. Asi chcel vidieť jej reakciu...

„Prečo tu nikto nie je?" spýta sa ho.

Jay vstúpi dovnútra a prejde ku skrinkám, kde sa nachádzajú korčule. „ Dnes by malo byť zavreté, pretože sa im niečo pokazilo a ľad sa začal topiť."

Rachel aj tak stále nechápe.

„Je to moja brigáda, vieš," vysvetlí jej. Rachel sa pomaly  začína chytať toho, čo jej hovorí.

„Ponúkol som sa, že vyskúšam ľad, či už nie je tak mokrý ako predtým."

Rachel k nemu začne pomaly kráčať. Jay sa na ňu otočí s korčuľami v rukách.

„Dnes tu budeme sami."