Really, Potter?! {Harry Potter, next generation}

2. kapitola-Múdry klobúk sa pomýlil?

Konečne sme zastali vlak zastal. Moje vzrušenie sa niekoľkonásobne zvýšilo. Vystúpila som spolu s Rosie a Albusom, pričom ja a Al sme nevedeli, kam sa skôr pozrieť. 

„Prváci, sem !" kričal na nás poloobor s hustou bradou a veľkým lampášom v mocných rukách. Div som sa za ním nerozbehla. Nútila som sa do normálnej chôdze, keď mi pred nosom niečo vybuchlo. Vykríkla som a odskočila. Ostatní na mňa nechápavo hľadeli. Neďaleko sa ozval hlasný rehot. Zaťala som ruky do pästí.

„Potter!" zasyčala som a prebodla svojho nepriateľa pohľadom.

„Čo, Malfoyová?" vyzývavo sa uškrnul. Myslím, že otec mal s tým Potterom pravdu. Alebo aspoň jeho syn je prvotriedny idiot.

„Prestaň!"

„Inak čo?" zasmial sa. Cítila som ako mi očerveneli líca a ruka siahala k prútiku.

„James, prosím ťa," vložila sa do toho Rose a ťahala ho preč. Chcela som po ňom niečo zakričať, ale Albus ma už schmatol za rukáv hábitu a ťahal ma k ostatným prvákom. Poloobor sa nám predstavil ako Hagrid a spolu s ním sme naskočili do lodiek, ktoré nás viedli po jazere priamo k veľkolepému hradu.

***

Konečne sme sa ocitli vo Veľkej sieni. Študenti nás čakali a boli zvedaví, kto budú ich noví spolužiaci. No ich zvedavosť sa nedala porovnať s tou našou. Teraz ma obliala nervozita. Čo ak otca alebo mamu sklamem? Čo ak ma múdry klobúk zaradí zle? Aj Al celý zbledol. Čo ak do fakulty nezapadnem? Čo ak ma aj ostatní spolužiaci, tak ako Potter, odsúdia skôr než ma spoznajú? Riaditeľka čosi rozprávala, ale ja som bola myšlienkami inde.

Až kým nezačala vykrikovať mená.

„Came Zabini." Môj bratranec.

„Slizolin!"

„Kate Blueová."

„Chrabromil!"

„Melissa Parkerová."

„Bifľomor!"

„Luke Thomas."

„Bystrohlav!"

A takto to šlo ďalej. Až prišiel rad aj na mňa.

„Wolfie Malfoyová." Všetci si začali šepkať. -Dobre. Toto zvládnem. Je to len stará látka, nemám sa čoho báť. Preglgla som, no zdvihla bradu a posadila sa na stolček. Na hlavu mi klesol klobúk. Ozval sa mi v nej hlas.

„Ale, ale. Vznešená a čistokrvná. Otec veľký čarodejník a matka veľmi bystrá. Hm... čo s tebou? Si celá Malfoyová, o tom niet pochýb. Talentovaná a ambíciozná, ale aj inteligentná. Nuž, ale vidím v tebe aj niečo iné. Tvoj otec, by to neschvaľoval, ale...

Chrabromil!"

Zliezla som zo stolčeka a prekvapene si dala klobúk dolu. Musel sa pomýliť. Určite! Ja nemám v Chrabromile, čo robiť. Patrím do Slizolinu. Viem to. Tak prečo som v Chrabromile? Toto musí byť obrovský omyl.

Ozval sa potlesk. Ako omámená som si sadla k Chrabromilčanom. Všetci si zase začali šepkať medzi sebou, no vítali ma s úsmevom. Kútikom oka som zachytila ako Potterovi spadla sánka a vyvaľuje na mňa oči. Ignorovala som. Nech ho od zlosti aj rozpučí. Ceremónia plynulo pokračovala ďalej.

„Ahoj, som Kate Blueová," otočilo sa na mňa dievča s čokoládovou pokožkou a nádhernými vlnitými vlasmi po plecia. Úsmev na perách sa jej odrážal aj vo veľkých tmavých očiach. Gesto som jej opätovala.