Jeden Malý TF Príbeh

Kapitola 13.

Celú noc som spala veľmi pokojne. Ale o tom že by bolo ráno pokojne sa povedať nedalo.

Bolo niečo okolo šiestej ráno a ja som spokojne spala.

Zrazu som začula pokojný otcov hlas „Azu, vstávaj! Dnes máš výnimočný deň. "

Ale mne sa zďaleka vstávať nechcelo! A vôbec, čo je to dnes za deň? Otec bol ale neodbytný a jemne so mnou začal triasť.

„ Uhm mhnu..." zamumlala som niečo z polospánku, otvorila oči a posadila sa.

„ No konečne. Dobré ránko!" radostné zvolal otec.

„ Čo je vôbec dnes za deň?" pozrela som sa mu do jasné modrých očí.

„ Ale nooo! Nehovor že nevieš! Veď dnes máte ísť prvý krát na skúšobný prieskum. Uvidíš bude to určite super!" otec bol celý šťastný ale o mne sa to povedať nedalo.

Mne sa veľmi nechcelo. Nie, mne sa VÔBEC nechcelo! „ Ociii? A musím ísť? Ja...by som ti celý oldeň namiesto toho pomáhala alebo by som sa celý deň učila. Prosím, všetko len nie toto..." žalostne som na neho pozrela.

„ Ale prečo nechceš? Veď to bude nová skúsenosť a tak. Pôjdeš a basta. To sú moje posledné slová. A žiadne odvrávanienie!" to už bol nahnevaný, odišiel a tresol dverami.

To som až nechcela. Zatvorila som si hlavu do dlaní. Po minúte som sa spamätala a odišla do haly za ostatnými.

Už tam čakali. Keď som prišla boli sme kompletne všetci. Ultra Magnus na nás pozrel a vyrazili sme.

Všetci kráčali v dvojiciach alebo niektoré chvíle v hlúčiku ale ja som zastal pozadu po celý čas. Dnes som nejak nemala čas na Cometine keci, Semeralove otázky, Greenine vtipy a narážky a vonkoncom nie na Lighta. Viem, je to môj brat a mala by som ho mať rada. A ja sa aj snažím, snažím sa prekusnúť tú jeho aroganciu a ten jeho egoizmus a tak ale ono to niekedy fakt nejde! Chcela by som ho mať rada, chcela by som byť dobrou sestrou ale i keď sme dvojčatá sme veľmi odlišný. Nepodobáme sa ani výzorom a ani vnútorne a už vôbec nie schopnosťami.

Už hodinu sme na ceste. Pomaly ale iste začínam cítiť bolesť v pravom členku. Presne tam kde mám čiernu konštrukciu opornéhk prístroja.

Comet, Greenie a Semeral sa rozprávali. Očividne Green Star povedala niečo vtipné keďže Semeral a Comet sa hrozne rozosmiali. Light išiel v predu vedľa Ultra Magnusa. Rozprávali sa. Zvláštne. O čom sa môže rozprávať 12 ročný chalan a už dávno dospelý veliteľ. Ale úprimne on bol vždy iný než my ostatní a úplne iný než ja...

Už dve hodiny na ceste. Začala ma bolieť noha. Netuším kde sme. Išli sme však ďalej. Semeral už vyzeral byť unavený, i tak je z nás najnižší a má teda najkratšie nohy. On je jediný nižší odo mňa. Comet vyzerala byť zasa otrávená. Ona je z nás najmladšia. Nepochybne sa zasa nudila. Šli sme ďalej.

Ešte pár minút sme pokojne išli. Boli sme v akomsi lese. Netušila som kde a ani ako sme sa tam dostali. Nedávala som pozor.

Zrazu sme začali zvuk. Šušťanie lístia. Kroky. Otočili sme sa tým smerom. 

Niečo alebo niekto tam bol. Siahla som na rukoväť meča, ktorý som mala pripnutú na ľavom boku. Comet nabila pištoľ. Semeral vytiahol dýku. Light si prehodil na plece pušku.

Čakali sme bez pohnutia. Zrazu sa z kríkov vynoril prieskumný tým radových vojakov zo strany Deceptikonov.

Tasila som meč a pripravila sa na najhoršie. Ultra Magnus si transformoval ruku do pušky. Green Star pohotovo nabila pištoľ.