Jeden Malý TF Príbeh

Kapitola 4.

Opatrne som otvorila oči. Bola som v akejsi kovovej miestnosti ležala na kovovej posteli. Pomaly som sa posadila. No išlo to ťahšie, bola som dosť slabá ale hlavne že, sa mi to podarilo.,, A a a opatrne"!, začula som nejaký hlas. Na to ku mne pribehol červeno-biely robot teda môj otec. Len mal iný hlas, ale no čo čakať keď sa zmenil na robota.

,,Ako sa cítiš "?, opýtal sa. ,,Dobre ale som trochu hladná", odpovedala som. ,,A jasné ako som mohol zabudnúť veď si bola v kóme nejaké tie štyri dni.

Toto ma trochu zaskočila. Než som si to stihla všimnúť otec bol preč s už aj prichádzal s pohárikom v ,ktorom bola nejaká divná modrá tekutina. Podal mi ho a ja som sa na neho len neveriacky pozrela.

,,Neboj to je energon to ti dodá silu", upokojil ma a nato som to celé vipila. Bolo to celkom dobré a posilnilo ma to. Prázdny pohárik som položil na stôl vedľa a sadla som si a chystala sa zoskočiť dolu a možno sa trochu prejsť. Nato ma však otec vtlačil naspäť.

,, Povedal som nie tak NIE" povedal a tým som pochopila že by som s tým mala prestať tak som si len znovu ľahla a začala som študovať strop. Trochu som sa nudila keď v tom niekto otvoril dvere pozrela som sa kto prišiel. Uvidela som čierno-modrý lak. Bol to Light.

,,Ahoj",pozdravil. ,,Ahoj Light už si v poriadku"?,opýtal sa ho Ratchet( otec).,, Áno len ma trochu niekedy zabolí hlava ale nič strašné a Pharma povedal, že čoskoro môžem začať trénovať".,,To je skvelé ale teraz už radšej choď".,, Dobre".

A takto sa ich rozhovor skončil. Light ešte zamával a odišiel. A ja som nemala koho pozorovať. No okrem otca ,ktorý išiel pracovať. Tak som len znovu zaspala.

Prebudila som sa a nado mnou stál ďalší bot (ako inak), trochu som sa ho zľakla, podobal sa otcovi ale na tvári mal taký psychpatycký úsmev.

,, Dobré ránko", povedal. ,,Pharma a ty tu robíš čo!?",ozval sa ďalší hlas,ktorý patril otcovi.,, To sa nemôžem pozrieť ani na tvoju dcéru, moju neter, to už aj toto je tu zakázané?",ozval sa ten psychopat Pharma a podišiel k Ratchetovi.,, Dobre vieš prečo som ti celý čas zakazoval sa k nim čo i len priblížiť a teraz si to chceš vyžehliť alebo čo!?,"vyprskol otec.,, Fajn fajn, idem!,"zakričal Pharma, višiel z miestnosti a tresol dverami.

Ak sa dobre pamätám Pharma je vlastne strýko Peter s ,ktorým sme sa veľmi nestretávali otec hovoril ,že vraj na nás nemá dobrý vplyv, a už asi viem prečo.

Otec odišiel do zadnej časti miestnosti a vrátil sa zasa s pohárom energonu.,, Na," podal mi ho. Ja som ho odstrčila. Nemala som na to chuť.

,,Azurit neštvi ma",povedal otec. A keďže som nemala chuť ani na hádky tak som to mlčky vipila.
,,Um oci"?, začala som.,, Áno".,, No nemohla by som sa trochu prejsť aspoň po tejto miestnosti",opýtala som sa mala som veľmi veľa energie ale čo s ňou?,, No tak dobre ale opatrne".

Super pomyslela som si aspoň sa trochu prejdem. Otec prišiel ku mne a pomohol mi vstať. Urobila som prvý krok, skoro som spadla keby ma nebol otec zachytil. Druhý krok bol ale už trochu pevnejší ale stále má otec držal za rameno. Tretí, štvrtý, piaty,... už mi to išlo e otec ma stále nepustil. Urobil som pár okruhov okolo miestnosti, a potom po treťom okruhu má otec položil na posteľ.

Ja som sa na neho zamračila. Chcela som ešte.

TAk to by bol koniec ďalšej kapitoly ja som rada, že ste si na ňu takto počkali ale mala som veľa domácich úloh a písomiek a ako naschvál som nemala nápady. No e už sú tu prázdniny tak určite keď ma niečo napadne tam napíšem ;)

/\
| Keby niekto nevedel ako vyzerá Pharma a BTW ešte stále mi Light neposlal ten obrázok

Veľmi pekne ďakujem UnicornPopcorn4 za prekleslenie alebo fanart Azuritinej holoformy 😍 je veľmi nádherný čo poviete?
Tak sa majte a čaj