Jeden Malý TF Príbeh

Kapitola 6.

Po tých pár dňoch, čo som strávila na ošetrovni som sa mohla už voľne pohybovať po základni. Konečne som mala pokoj, a taktiež aj vlastnú izbu. Predsa len by to bolo veľmi nudné keby som nemala žiadne povinnosti, takže som popoludní sedela u Ratcheta a učila sa. No nevadilo mi to, aspoň som mala čo robiť, ale dnes by sa malo veľa veci pozmeniť, keďže dnes ma čaká prví tréning. Konečne.

Zobudil ma Ratchet. A poviem vám musel ma z tej postele doslova vytiahnuť. Hrozne sa mi nechcelo, bolo to na mňa príliš skoro a to bolo už 7 hodín.

Keď ma teda Ratchet dostal z tej postele, povedal mi kam mám ísť a tak som sa teda pobrala.

Išla som proste rovno von. Ale to by som nebola ja keby som po ceste nespadla alebo v horšom prípade do niekoho nenarazila. Čo sa samozrejme stalo. Nepozerala som sa pred seba ale do zeme a o chvíľu som sa ocitla na zemi. Tak som aspoň pozrela hore aby som zistila do koho som to dnes narazila.

Predo mnou stála femme,asi o dve hlavy a pol vyššia od mňa. Mala fialové nohy, audioreceptori a ramená. Nohy s trupom spájal čierny opasok. Trup bol zelený. Hlavu a serva(ruky) mala oranžové. A na tvári mala ešte fialový, priehľadný vizor. Ale najviac ma zaujali jej oči, neboli tyrkysové ako u väčšiny autobotov ale zelené a pravé bolo aj s hviezdičkou.

Femme mi podala servo(ruku)„ Green Star ale môžeš ma poznať pod menom Grace Stárová.

Ruku som prijala. Grace to mi niečo hovorilo ale čo.

Green Star mi pomohla na nohy. A v tedy som si spomenula„ Grace! Chodili sme spolu do školy a ty si bola o ročník vyššie ale ako si sa sem dostala a ako si ma spoznala?"

„ Rodičia dostali naliehavú správu tak mi všetko povedali ale nie sú tu, sú na inej časti Cybertronu. Ako? Tu správu som si nemohla nechať ujsť!"

„Jasné a nemali by sme už ísť?"

„Hmm mali."

Pomaly sme sa teda pohli na cvičisko. A o pár minút sme tam už boli. Z diaľky sme mohli zahliadnuť ako sa Light so Semeralom hádajú. Prišlo nám to celkom komické keďže Light bol vysoký a mohutný a Semeral bol hrozne nízky a celkovo bol malý.
Akurát sme z tej hádky nič nemali keďže než sme tam prišli už tam stál vysoký bot modrej farby s červenými detailami. Green Star mi ho predstavila pod menom "Ultra Magnus". Okamžite chalanov ukľudnil  a povedal nám aby sme si dali päť okruhov  okolo celého cvičiska.

Tak sme všetci spolu vyštartovali. Prvý okruh nebol náročný. Druhý som tiež zvládla. Tretí s menšími ťažkosťami. Štvrtý už som nezvládala. A v polovici piateho sa mi podlamila práva noha a spadla som na ksicht. Nedokázala som sa postaviť tak som si aspoň sadla na kolená a snažila sa o to. Našťastie si ma všimla Green Star a pomohla mi. Spolu sme teda dobrú späť. A tak nejako pokračoval celý tréning, vôbec sa mi nedarilo. Ja viem že to bolo poprvé ale mohlo to byť aj lepšie.

Po tréningu som zašla za Ratchetom na ošetrovňu, aby mi ako každý deň skontroloval podporný prístroj.

„Ahoj Ratchet ", otvorila som dvere a vošla dnu.

„nazdar", odvetil ale neznelo to veľmi nadšene. Asi mal opäť zlý deň.

Tak som si ako každý deň sadla na posteľ a čakala kým skončí s prácou.

Po chvíli ku mne prišiel a začal mi kontrolovať nohu.

„Uhm dobre..."

„Tak dobre, dnes bez zdrba", pomyslela som si.

„Dobre môžeš ísť"

Na viac som nečakala. Okamžite som vybehla von. Bežala som rovno k jazeru, sadla si na skalu a takto tam sedela ďalšie štyri hodiny kým ma Ratchet nezavolal na jeho úžasné hodiny.

Dúfa že ak nemôžem bojovať, môžem byť aspoň medic. A kvôli tomuto dôvodu k nemu vždy večer chodím. A dnes bohužiaľ nebol výnimkou.

Pomaly som sa zdvihla a išla k nemu.
Po desiatich minútach som tam bola a opäť sa s ním učila.

Dnes sme opakovali opravovanie rán. No nie som úplne úžasná a teda keď sa ma pýtal na nejaké otázky z opakovania a odpovedala som zle samozrejme som dostala kľúčom po hlave.

A konečne tu bola noc a ja som mohla v pokoji a nerušene spať.

Až pokiaľ má nezobudil otec s tým že je už sedem hodín.

Pomaly som šla na tréning a zasa som sa ocitla na zemi. Pozrela som o koho som sa to dnes potkla a stála tam...

Ahoj. Tak som späť a nie bohužiaľ ešte nie som mŕtva takže vás ešte chvíľu budem otravovať ;). Tak a máte tu po dlhšom čase novú kapitolu. Po dlhšom len z dvoch dôvodov a to 1. Škola. Dostala som pár zlých známok a tak 2. Z nejakého dôvodu mi zmizli všetky nápady -_-. Tak ja vám dám ešte obrázok Green Star a vidíme sa zasa niekedy inokedy.

Green Star je vlastne UnicornPopcorn4 takže ju bežte sledovať a  myslím že ten obrázok sa jej veľmi podaril. Tak sa majte krásne a vidíme sa pri ďalšej kapitole