Larry Stylinson - One Shots

He is not afraid

Mala som chuť napísať cute criminal klišé, takže len dopredu upozorňujem 😂

Bolo už osem hodín večer a ja som mal byť už dávno doma. Mama sa o mňa musí neskutočne báť. Výlet s Niallom sa akosi predĺžil a mne sa ešte aj vybil telefón. Vždy som bol vzorný a bezproblémový, nikdy sa mi nič podobné nestalo. Sám neviem, ako som sa do tejto situácie dostal. Všetko to začalo keď som Niallovi na jeho "úžasný" nápad kývol s tým, že to bude sranda. No a teraz, teraz posratí strachom bežíme z takzvanej špinavej časti Londýna, aby sme ušli rôznym indivíduám. Možno na tom nič nie je, no pre slušňákov ako sme ja a Nini je toto ako horor. Desivá, tmavá ulička plná prachu a špiny, na každom rohu bezdomovec s fľaškou v ruke a vykrikujúci feťáci. Nemali sme k tejto časti mesta vôbec liezť. Hovorí sa, že v tejto časti sídli známy kriminálnik Styles. Nepoznám jeho meno, neviem ako vyzerá ani či je skutočne reálny, no ak prakticky vlastní takéto miesta, ani ho nechcem spoznať.

S Niallom sme bežali ako nikdy, náš starý, večne otrávený telocvikár by bol na nás pyšný, na to stavím všetky svoje drobné. Keď už sme sa z toho miesta pomaly dostávali, mohol som cítiť ako mi z tela padajú kamene obáv. ,,Je už neskoro, môžeš prespať u nás," ozval sa zadychčane Ír. Býva výrazne bližšie než ja a v tejto desivej tme sám ísť nikam nechcem. ,,Tak fajn," odpovedal som po chvíli premýšľania. Mama to určite pochopí, s Niallom sme najlepší kamaráti snáď už od narodenia.

Keď sme konečne vpadli do blondiakovej izby, celková úľava sa dostavila k obom. ,,Takéto nápady mi už nikdy neschvaľuj," zasmial sa. ,,Máš moje slovo," odpovedal som okamžite. ,,Sme to ale strachopudi," na mojej poznámke sme sa zasmiali obaja.

,,Čo už, pozrieme nejaký film?"

,,Uhm, len musím napísať mame kde som. Kde máš nabíjačku?"

,,Odhoď tú hromadu oblečenia pod stolom, tam by mohla teoreticky byť."

A vážne, pod kopou šatstva sa skutočne ukrýval biely kábel. Nad Niallovou neschopnosťou upratať som pokrútil hlavou, no časom si človek zvykne. Telefón som oživil a ihneď klikol na potrebnú ikonku. ,,Sakra!" zamrmlal som si popod nos. ,,Stalo sa niečo?" otočil sa na mňa Niall, ktorý už na svojom notebooku vyberal film. ,,Nemám tu žiadne kontakty," odpovedal som zúfalým hlasom. ,,Možno to bude tým ako ti vypadol pred tým obchodom na tie kamene, predtým ako sme zdrhali domov." zamyslel sa Niall. ,,Hm, asi máš pravdu. Chudák telefón to schytal vážne poriadne." súhlasil som s jeho tvrdením. ,,Nevieš číslo svojej mamy naspamäť?" opýtal sa ma. ,,Myslím, že áno."

Naťukal som číslo, ktoré som pár minút lovil v pamäti a hneď písal správu.

Mami som u Nialla, vybil sa mi mobil a asi tu prespím. Som v pohode, nemusíš sa o mňa báť.

Po odoslaní som sa usadil na posteľ vedľa Nialla a mobil nechal na nabíjačke na stole.

***

Ráno ma čakala správa od čísla, ktoré malo patriť mojej mame. Čakal som niečo v zmysle dobre Lou alebo fajn a správaj sa slušne. Lenže keď som otvoril správy, ostal som mierne v šoku.

Unknown : Ja sa o teba určite báť nebudem.

Nevedel som, či som len nepochopil zmysel maminej správy alebo sa niečo stalo.

Me : Mami?

Odpoveď prišla na moje prekvapenie do niekoľkých sekúnd.

Unknown : Neviem o tom, že by som bol niekoho matka.

Me : Uh, prepáčte. Asi som si pomýlil číslo.

Unknown : Pomýliť sa v čísle svojej mamy? Aká úbohosť.