Jungkookov pohľad:
Mal som zmiešané pocity. Na jednu stranu som sa chcel smiať, že mi môj plán vyšiel, no na druhú som sa chcel otočiť na päte, prísť so kuchyne a povedať, že to všetko bol len prank.
Dobre no.. chvíľku to ešte potiahnem. Len musím vymyslieť, ako mu oznámim, že som si to všetko vymyslel.
Druhá úloha bude.. povedať ostatným chalanom o čo ide.
Vošiel som do obývačky a uvidel som, že Yoongi je už hore.
"Dobré ráno" zasmial som sa.
"Ako komu.." zamručal a posadil sa.
"Uhm..to je vlastne pravda" pokrčil som pleciami, prisadol si k Yoongimu na gauč a zaklonil hlavu.
"Hm..? Čo sa stalo?" Zaujímal sa Yoongi-hyung.
"Tae nerozoznal čo je sen a čo realita a ..." ukázal som mu moje líce.
"Ou" zasmial sa. "Ako ťa poznám tak si zasa niečo vymyslel, že?"
Chvíľu som sa na neho pozeral, potom som pohýbal obočím a potichu dodal "Presne tak" a zasmial som sa.
"O čo ide tento krát?"
"Budem ho proste ignorovať.." zasmial som sa. "Budem sa tváriť, že mi hrooozne ublížil, a že to asi neprežijem...bude to ako príučka za včerajšok..ale nechce sa mi to päťsto krát opakovať takže Jimina, Jina a Namjoona nechajme tak"
"Dobrý nápad" dali sme si high five a zakial sa Tae sťažoval Hobimu, ja som vymýšľal plán s Yoongim.
