Ráno....zobudil som sa, no Jungkook vedľa mňa už nebol. Posadil som sa a čakal, keby bol náhodou v kúpelni.
Po desiatich minútach som začal strácať nádej, tak som sa išiel pozrieť do každej izby.
„Aha..takže odišiel“ posmutnel som. Nakoniec som sa rozhodol, že mu napíšem.
Me: Ahoj
Me: Kde si?
Neznáme číslo: Em doma? A inak čauky
Me: A prečo si odišiel a nedal mi vedieť?
Neznáme číslo: Ja sa ti musím spovedať? 🤔
Me: Áno! Lebo si bol u mňa doma a bál som sa o teba!
Neznáme číslo: Nemusel si..🙂
Me: ...Čo je s tebou?
Neznáme číslo: Čo by malo?
Me: Si divný, a zasa sa správaš tak ako vtedy..
Neznáme číslo: Kedy vtedy?
Me: Keď sme ešte (asi) neboli kamoši..
Neznáme číslo: A kedy sme sa nimi stali?
Me: Prestaň prosím..trhá mi to srdce..
