„Tae....mohol by si prosím zo mňa zliesť?” zobudil ma šepot a to, ako ma zo seba niekto zhodil.
„Um, čo? Kookie..?” zasmial som sa. „Prečo si taký mokrý?” stále som sa mu smial.
„Tak sorry, ale keď na tebe celú noc leží taký lachtan, tak bodaj by nie” zasmial sa.
„Kto ti tu je lachtan ty vorvaň” hodil som mu vankúš do tváre.
Kookie nebol ani trochu pozadu a začal ma štekliť.
„N-niee... Koo-....Kookie..” cez smiech som nevedel pomaly ani rozprávať. Nejak sa mi ale podarilo chytiť mu oboje zápästia a zastavil ho.
„Stačí, okej?” nadvihol som obočie.
„Nooooo” uškrnul som.
Roztiahol som ruky a tak som na seba stiahol Kookieho.....a on spojil naše pery v jedny.
