„Ty sa snáď hanbíš?" spýtal som sa a zasmial som sa.
„Eh...trocha"
„Nemáš sa prečo" usmial som sa a naklonil hlavu nabok.
„D-dobre..ideme jesť?" poškriabal sa na krku a prihopkal ku stoličke.
Priniesol som teda taniere s palacinkami na stôl.
„Dobrú chuť" usmial som sa.
„Aj tebe" usmial sa tiež a sklopil hlavu a venoval sa svojmu jedlu. Všimol som si ako mu jemné pramienky vlasov padajú do očí. Natiahol som k nemu ruku aby som mu ich upravil, ale keď si ma všimol strhol sa a odklonil hlavu.
„Môžem?"
„Č-čo?" nadvihol obočie.
„Nakloň hlavu" . Váhal, ale pomaly nakláňal hlavu dopredu. Keď som na neho dočiahol, som mu upravil vlasy.
„Iba toto?" usmial sa nervózne.
„Ah, ano...neboj sa" odniesol som tanier a išiel som do kúpelne.
Zatvoril som za sebou dvere a potichu zamkol. Zosunul som sa po stene na zem, dal som si hlavu medzi kolená a skrížil si prsty za hlavou...a rozmýšľal... Čo sa to stalo?
Jungkookov pohľad:
Prišlo mi divné, keď sa Tae len tak niekam zobral. Počul som ale ako zatvára dvere na kúpelni. Rozhodol som sa teda, že na neho ešte chvíľu počkám.
10 minút...začínam sa asi báť.
Postavil som sa a išiel za ním.
