"Mimochodom..." začal som, keď sme začínali jesť. "Ty si nedáš mňa, ale ja teba..." usmial som sa nevinne.
Jedlo, ktoré mal Jungkook už skoro v ústach zrazu položil naspäť na tanier a začal kašlať.
"Ja to d-dojem potom, nemám teraz nejak chuť" povedal a zašiel si po pitie.
"Ukľudni sa" zasmial som sa.
"Uhm" bolo jediné, čo som počul.
Chcel som si z neho len vystreliť, nečakal som, že to zoberie doslova.. i keď.. nad mojimi predstavami som sa začal usmievať, aj keď som si to vôbec neuvedomoval.
"Prečo sa tak usmievaš?" Spýtal sa, keď si prisadol aj so svojím pohárom vody.
Rozmýšľam nad tým, ako asi vzd-...
"Halooooo" začal mi mávať pred tvárou a tým ma vytiahol z mojich hlbokých myšlienok.
"Č-čo?.. neusmievam sa"
"Ale usmievaš.. od ucha k uchu" zasmial sa.
"To predsa preto, lebo tu mám teba~" možno. Usmial som sa a objal som ho okolo pása.
