....... A znova spojil naše pery. Takže som mu nestihol ani odpovedať.
Naše pery sa znova odpojili a ja som chcel konečne niečo povedať, lenže Jungkook mi skočil do reči.
„Asi už pôjdem..” mierne sa usmial a postavil sa.
„Kam by si chodil?”
„Ehh..domov predsa” trochu sa zasmial a pokračoval k dverám.
„Jungkook stalo sa niečo?” spýtal som sa s obavami v hlase keď sme boli pri dverách.
„Nie, čo by sa malo?” usmial sa ľútostne a objal ma. Pri objímaní ma hladil po chrbáte a mne to robilo príjemne.
„Tak ahoj” zamával nakoniec.
„A-ahoj” povedal som potichšie a zavrel za sebou dvere.
Následne som sa o ne oprel a zosunul sa po nich až na zem. Rozplýval som sa nad všetkým tým čo sa práve stalo. Toto sa nemohlo stať..je to až moc krásne! Alebo žeby hej?
Uculil som sa a pomaly sa aj postavil. Musím toto všetko zvestovať Jiminovi.
„Jimiiiin!”
„Hrabe ti už?”
„Nie! Teda..asi hej”
„Tak to bude zaujímavé..”
„Dobre teraz počúvaj.. Ja!som!sa!bozkával!s....”
„Si robíš srandu nie?”
„Nie, máš pocit že hej?”
„Ehh..no ja ti neviem Tae nie je to nejak skoro?”
„Neviem..asi nie”
„Si fakt mimo”
„Hej? Som zvedavý čo budeš robiť TY keď sa stretneš s tými jeho kamošmi”
„To je niečo iné..”
„A nie náhodou to isté?”
„......poser sa”
„Haha”
„Ale je tu háčik..”
„Ešte mi povedz, že má frajera a mňa fakt vystre”
„Nemá! .... Teda počkať..to som nezistil.”
„Pako keď sa pozkával s tebou tak asi nemá nie? Zapájaj trocha ten rozum už!”
„Ale sú všelijaký ľudia..”
„Jeežiš vieš čo teraz ťa išiel podvádzať s druhými...”
„Prestaň to nie je vtipné..”
