Stojím pred dverami.. Mám klopať? Alebo nie? Nebudem zdržiavať.
Zaklopem trikrát na dvere a čakám, kým mi niekto otvorí.
Počul som za dverami divné zvuky. Akoby tam nebol len jeden človek, ale dvaja ..?
Otvoria sa dvere a mňa pekne zarazilo.
„Ehmm..ty si?”
„Ehmm..nie je to jedno?” zasmeje sa arogantným podtónom.
„Nie nie je, ak si u môjho priateľa” založil som si ruky na hrudi.
„Priateľ? Naozaj?” zasmial sa.
„Áno predstav si..a teraz mi povedz..kde je Eric?”
„To nie je tvoja vec”
„Ty počúvaj ma ty škrata..okamžite sa ku mne prestaň správať ako keby som ti zabil rodinu, lebo zle dopadneš” zovrel som ruky v päste.
„Dobre však kľudni sa” zodvihol ruky.
„A vysvetli mi..čo tu robíš?”
„No Eric mi hovoril, že to medzi vami nefunguje tak ako by malo..takže asi tak no..a preto som tu” usmial sa zákerne.
„Preto si tu, hej? Polonahý, hej?.. Vieš čo nejdem to riešiť..chcel som to ukončiť, ale aspoň ste mi uľahčili robotu” dopovedal som a on sa na mňa začal hľadieť ako na zjavenie.
„Prajem pekný život a ešte rada do života...sprav tak ako ja a nájdi si niekoho, kto ťa urobí šťastným..nie ako on” kývol som hlavou smerom do vnútra a bez ďalšieho slova som sa dal na odchod.
A teraz...to vysvetliť Taemu.
