„Ale čo ty? Chcel si predsa pomoc s Jiminom“
„A s čím by si mi pomohol...kašli na mňa, veď predsa som nejaký Génius“ zasmial sa hrdo.
„Ach Yoongi..toto by si nebol ty“ zasmial som sa tiež a objal ho. „Prišiel si za mnou a chcel pomoc, no nakoniec si pomáhal ty mne, ďakujem“
„Niet zač krpec..od toho som tu, aby som ti pomohol“ rozstrapatil mi vlasy a každý sme sa vybrali inou cestou.
Me: Tae?? 😳
TaeTae💜: Áno Kookie? Čo sa deje?
Me: Nič zvláštne..len mi chýbaš😞
TaeTae💜: Aww..aj ty mne😫
Me: Vieš ja som si práve vďaka Yoongimu niečo uvedomil..
TaeTae💜: a čo také?
Me: Asi bude lepšie ak ti to poviem osobne, nie?😯
TaeTae💜: Ako povieš🥰
Tak som si teda vykračoval svižným tempom, no miestami mnou prešiel strach. Je to Tae, ten by mi neublížil. Opakoval som si v hlave stále podobné veci, ktoré ma svojim spôsobom ukľudňovali.
Zopakoval som si poslednú povzbudzujúcu vetu, no to už som stál pred Taeho domom.
Som na dovolenke, takže nemám moc čas písať a vydávať, ale budem sa snažiť to napraviť.🤠
