Zobudil som sa na slnečne lúče ktoré mi svietili rovno do tváre. Posadil som sa a pretrel si oči. Pozrel som sa na Kooka, no ešte spal. Povedal som si, že ho nebudem budiť a radšej som išiel pripraviť raňajky.
Práve som dával cesto na palacinky na panvicu keď som počul tiché kroky, ktoré kráčali smerom do kuchyne.
„A-ahoj" zakoktal sa Kook a po zatvorení dverí si šiel sadnúť za stôl.
„Ahoj" otočil som sa a venoval mu úsmev. On je tak cute!
„Čo to bude keď to bude?" natiahol sa aby videl na sporák.
„Uvidíš!" pokrčil som pleciami.
Kuchyňa bola tichá, ba i bolo počuť autá za oknami. Už som sa chystal dávať raňajky na tanier, keď som ale ucítil stisnutie môjho žalúdka.
„Em..Kook?"
„No?"
„Čo to robíš?"
„Ani sám neviem" povzdychol si a oprel si hlavu o moje plece.
Odhodlal som sa pomaly otočiť a chcel som zistiť, čo to má znamenať. Ale tak zasa..nie že by mi to vadilo, čo sa práve deje.
Nevinne sa usmial a sklopil hlavu. No v zápätí akoby sa v ňom prebudil démon a nenápadne ma pritlačil k linke. Začal sa pomaly ku mne približovať. Chcel som niečo povedať no dal mi svoj ukazovák na pery a pobozkal ma. Najprv som tam iba tak stál a nič nerobil, no nakoniec ma to premohlo a začal som spolupracovať. Jeho pery boli tak mäkké a sladké.
O chvíľu sme sa odtiahli kvôli nedostatnu vzduchu. ,,Kookie.." vydýchol som po bozku. ,,Pssst" naznačil mi aby som bol ticho.
Po odstúpení si dal ruky na tvár a cez prsty sa na mňa ľútostne pozeral.
