Neviem, či ten spánok predstieral, ale na moju vetu som dostal celkom rýchlu odpoveď.
"Nehnevám" natlačil sa na mňa a tak sme spolu zaspali.
Ráno...ako ja neznášam vstávanie. No však prebúdzanie sa po boku niekoho, koho milujete je ako splnený sen.
Moje telo, myšlienky a oči sa zaujímali ako prvé o Jungkooka, ktorý ešte spal. Preplietol som si s ním prsty a stále ho pozoroval.
Po chvíli som zacítil stískanie mojej ruky a usúdil som, že sa Kookie každú chvíľu prebudí.
"Um..dobré ráno"
"Ahoj" hneď som si ho vtiahol do objatia. "Ako si sa vyspal ?"
