„O čom to hovoríš? Nadšená by som nebola len vtedy keby to bol Niall alebo Zayn.“ Poviem zo smiechom a opriem sa o stenu na chodbe. Harrymu z tváre zmizne úškrn a vystrieda ho vážna tvár. Prečo nič nehovorí?
„Čo to tu na mňa skúšaš Harry?“ ruky si položím pozdĺž tela a skrčím obočie. Harry sa usmeje a predkloní hlavu, aby mi niečo pošepkal. Zadívam sa mu do očí a mám pocit, že toto nedopadne dobre.
„Čo sa stane, keď ti poviem, že to bol Niall, kto ju znásilnil?“ opýta sa a znova sa odtiahne. Telom mi prejde neopísateľná energia. Strasie ma a ja ostanem stáť hľadiac pred seba hypnotizujúc malý košík na dáždniky.
„Ak bol toto vtip tak ten ti vyšiel a teraz pravdu.“ Prehltnem a znova sa pozriem na Harryho. Ten tam stále stojí s pobaveným úškrnkom a pozerá na mňa. Niall to predsa nemohol byť. V noci som s ním bola a potom ráno som bola stále u neho a bol tam.
„Do kelu, povedz niečo!“ zasyčím na neho.
„Hovorím ti pravdu, no ešte nevieme, či aj on bol ten, kto ju ubil k smrti.“ Povie pokojným hlasom a rukou si prejde do vlasov.
„On to predsa nemohol byť! Veď som predsa spala u neho, nikde nebol.“ Skríknem a od nervov sa začnem hrať s prstami na ruke. Nie, nie, nie. Niall by to nikdy neurobil. Veď on má rád deti, síce už mala pätnásť, ale stále bola dieťa!
„Spala si vedľa neho? Určite dokážeš, že nikam nešiel?“
„Ja, no vlastne bol po mňa asi okolo jednej v noci v bare, ale veľmi si to nepamätám a bola som opitá. Spala som sama. No a potom, keď som sa zobudila bol tam v jeho obývačke.“ Poviem priškrteným hlasom. Predsa len mohol odísť a ja som o tom nemohla vedieť. Spala som tvrdo ako vždy.
„No tak vidíš, sama si si nie istá, či bol doma, keďže si spala v inej izbe.“ Podotkne Harry a spokojne sa usmeje, no mne do smiechu vôbec nieje. Žeby som naozaj chodila s vrahom? Nie to nemôže byť pravda. Niall bol vždy taký starostlivý a milý. Povedala som mu všetko, čo som mala na srdci a on nakoniec nieje ten kto by mal byť?
„No, a keďže s ním chodíš potrebujem od teba niečo.“ Harryho hlas ma vyruší z premýšľania. Otočím k nemu hlavu a zadívam sa do tých jeho zelených očí. Kývnem mu rukou, aby pokračoval, keďže ja už nemám slov.
„Potrebujem aby si šla ku nemu a nenápadne sa ho niečo opýtala.“ Povie Harry stále pokojným hlasom
„Bože prečo ja? Síce si to nechcem priznať, ale bojím sa ho.“ Ruky si položím na ramená a pozriem sa do zeme. Harry mi povie aký je plán a ja najprv odmietam, no nakoniec poviem áno. Sľúbi mi, že sa mi nič nestane a všetko bude v poriadku. Je to zvláštne počuť z Harryho úst, ale je to tak. Samozrejme prečo si robím nádeje? Je to prípad a on chce len peniaze.
Z vrecka si vytiahnem mobil a v zozname volaných čísiel nájde Niallovo meno. Zaváham, no nakoniec stlačím zelené tlačítko s nápisom hovor. Nadýchnem sa a mobil si priložím k uchu. Harry sa na mňa povzbudivo pozrie a ukáže mi palce nahor. Sa mu povie. On práve nevolá vrahovi.
„Tori?“ ozve sa hneď z druhej strany.
„Ahoj zlatko. Máš teraz čas? Nemohla by som prísť?“ opýtam sa a zahryznem si do pery.
„Och jasné čakám ťa.“ Počujem, že sa usmieva a následne zloží. Fuj je tak nechutný Ak je naozaj vrah prečo by bol taký pokojný a nechcel by sa stretnúť niekde inde? Vlastne som sa ani Harryho nespýtala na tie testy, ale mám pocit, že mu verím.
„Fajn vidíš toto si zvládla na výbornú. Teraz tam choď a rob to, na čom sme sa dohodli.“ Harry ma chytí za rameno. Toto ma má akože povzbudiť? Aha tak to potom sa mám fakt skvele a ničoho sa nebojím. Harryho ruku odstránim z môjho ramena a vrátim sa späť k dievčatám na záhradu.
„Prepáčte, ale musím ísť. Chloe tie tašky s vecami ti zoberiem ku nám, dobre? Môžeš si po ne prísť a Gemma ďakujem za mojito.“ Obidve objímem a zakývam im na rozlúčku. Vidím otázky v ich očiach, ale kým sa stihnú niečo opýtať už sedím v aute. Mám ísť ešte domov? Predsa len tie tašky, ale to je jedno pôjdem k Niallovi a potom budem mať pokoj. Dúfam.
Keď zastavím pred Niallovím bytom obleje ma zvláštna horúčava. Prečo som sa na toto dala? Aj tak stále neverím tomu, že by Niall dokázal niekoho zabiť. Tie jeho nevinné oči a proste on je celý nevinný. Nikdy ma nepobozkal vášnivo. Vždy to bol len ľahké bozky. Je to anjel z nebies, alebo z pekla? Zamknem auto a nadýchnem sa. Kľúče si strčím do kabelky a napravím si počúvadlo na podprsenke. Harry mi ho tam dal. Že vraj bude počuť všetko, čo Niall povie a mám z neho dostať aspoň niečo z toho umlátenia. Dôkazy sú iba tie, že ju znásilnil nič viac. Prejdem k dverám a otvorím ich. Zveziem sa hore, a keď zastavím pred Niallovými dverami vydýchnem. Vicky zvládneš to. Ozve sa môj vnútorný hlas. Zazvoním a nahodím ten najprofesionálnejší úsmev.
„Ahoj babe.“ Dvere sa otvoria a v nich sa objaví Niallova postava. Bez pozdravu vojdem dnu a pobozkám ho. Niall mi bozk opätuje, no len zľahka Ako vždy. Vieš sa ten chlap vôbec bozkávať? Znásilnil dievča takže asi áno, ale nedáva to najavo.
„Si tu sám?“ opýtam sa s úsmevom na tvári a sadnem si na gauč.
„Áno. Dáš si niečo?“ opýta sa, keď zatvára dvere.
„Nie, ďakujem.“ Usmejem sa a premeriam si ho. „Prečo si včera neprišiel? Nechcel si spať vedľa mňa?“ pozriem sa na neho so smútkom v očiach, keď si sadne ku mne.
„Bola si opitá..“
„Nie až tak!“ skočím mu do reči. „Vedela som, čo hovorím.“ Zdvihnem ukazovák a zasmejem sa. Niall je úplne pokojný. Do riti ako to mám z neho dostať?
„Nepripadalo mi to tak.“ Podotkne s vážnym výrazom v tvári. Ups.
„Bol si vôbec tu? Zazdalo sa mi, že počujem buchnutie dverí.“ Zamračím sa a odvrátim zrak. V Niallovich očiach prebehne zlosť. Dobre tak takto ďaleko som asi nemala zájsť, ale nejako musím.
„Tak to sa ti asi vážne zdalo.“ Povie už s úsmevom a chytí ma za ruky. Pozriem sa na ne a všimnem si krv? Áno to mi úplne stačí! Predsa ak ju zbil musel sa poudierať sám a jeho hánky sú rozthnuté.
„Čo máš z rukami?“ opýtam sa a postavím sa. Musím sa odtiaľto dostať.
„Spadol som nič vážne.“ Postaví sa aj on, ale je rýchlejší a zamkne dvere skôr ako k ním stihnem prísť. Na sucho preglgnem a otočím sa na Nialla. Tentokrát sa už vôbec neusmieva. Mám strach. S týmto som nepočítala. Mala som iba niečo zistiť a odísť do kelu.
„Prečo si zamkol?“ opýtam sa potichu.
„A kam by si šla? Len teraz si prišla.“ Slizky sa usmeje. Že ja som si tie hlúpe ruky nevšimla už ráno.
„Tak kto ťa poslal?“ začne sa ku mne približovať, a keď je dostatočne blízko chytí ma rameno a potiahne ma ku sedačke. Hodí ma na ňu, no ja som stále ticho. Budem ticho, áno to bude najlepšie.
„No tak hovor!“ skríkne a ja na tvári ucítim silnú bolesť. Moje ruky automaticky vyhľadajú moje líce a chytia ho. On ma udrel? Vážne ma udrel? Prižmúrim oči a snažím sa nemyslieť na bolesť, ktorá mi prúdi lícom.
„Aha takže si si vybrala možnosť mlčať, fajn.“ Zasmeje sa a znova ma chytí za ruku. Zdvihne ma zo sedačky ťahá ma do jednej z izieb. Nemala by som predsa len prehovoriť? Nie! Okríkne ma hlas v mojej hlave. Nemôže mi nič urobiť. Posadí ma na stoličku a zo skrinky vytiahne povrazy. Bože nie. Prejde ku mne a zviaže mi ruky. To isté urobí s mojimi nohami. Tak a teraz som úplne v keli.
„Toto ti neprejde a ani tá vražda!“ skríknem a Niall sa hlasno zasmeje. Mám pocit, že diabolskejší smiech som ani nepočula. Do riti prečo tu Harry ešte nieje? Povedal, že ak bude počuť niečo zvláštne, hneď príde, no ja ho tu nevidím. Moje telo ovláda strach.
„No nehovor, zlato. Ak ťa zabijem a nebudú žiadne dôkazy, pretože ťa hodím do rieky a potom újdem.“ Mykne plecami.
„Si chorý.“ Zasmejem sa a znova si vyslúžim ranu na tvár. Hlavu mi automaticky hodí doprava a ja vydýchnem. Toto je snáď sen.
„Nezabiješ ma. Miluješ ma.“ Pozriem sa na neho. V ústach cítim kovovú chuť.
„Ach toto. Chcel som nahnevať Zayna, no on to zobral lepšie ako som myslel.“ Prejde si rukou po menšom strnisku a zamračí sa.
„Nikto nieje tak dobrý herec.“ Pokrútim hlavou a ironicky sa zasmejem. Neverím, že city ku mne len predstieral, ak nejaké vôbec boli. Niall chce niečo povedať, ale vyruší ho zvonček. Žeby Harry? Nie on by asi nezvonil.
„Opováž sa kričať!“ pošepká mi hrubým hlasom do ucha a odíde, no dvere nechá trochu pootvorené. Skvelé. Do čoho som sa to vlastne dostala? A prečo som s tým vôbec súhlasila? Do riti Harold kde si?!
„Prišiel som s po tie..“ zreteľne započujem Zaynom hlas. Bože kiežby si ma nejako všimol, ale bojím sa vydať, čo i len hláska. Nikto nevie, čo sa v Niallovi skrýva a možno, že je schopný zabiť aj Zayna.
„Je u teba Vicky? Videl som vonku jej auto.“ Opýta sa Zayn. Áno Zayn prosím zachráň ma. Si asi moja jediná nádej.
„Vážne? Nie nieje tu.“ Tentokrát sa ozve Niallov hlas. Po tichu sa zasmejem. Je vážne dobrý klamár.
„Ale veď toto je jej kabelka, nie? A toto je krv?“ započujem v Zaynovom hlase strach? Možno, ale prekvapenie tam určite je. Ostane ticho. Ako v hrobe. Nepočujem ani len svoje dýchanie, čo sa deje?
„Vicky?“ zrazu sa ozve Zaynov hlas a dvere na izbe, v ktorej som sa prudko otvoria. V nich sa objaví Zayn a za ním Niall s nahnevaným výrazom na tvári. Zayn ku mne pribehne a znova sa pozrie na Horana.
„Čo sa tu do pekla deje?!“ skríkne Zayn a začne mi odmotávať ruky aj nohy.
„Povedal som ti, že ak jej ublížiš my sme skončili.“ Zavrčí na Nialla, Zayn a skočí na neho. Bože oni sa tu kvôli mne ešte pobijú. Rýchlo sa rozbehnem do obývačky a s trasúcimi rukami si z tašky vytiahnem mobil. Rýchlo vytočím Harryho číslo a poviem mu, čo sa tu deje. Povie, že je hneď tam aj s posilou.
Mobil si zastrčím do vrecka riflí a vrátim sa späť do izby. Srdce mi bije tak silno, že mám pocit, že ho počuje aj Niall so Zaynom. Pomaly nakuknem do izby. Niall je na zemi a Zayn ho mláti. Mám pocit, že mu asi zlomil nos.
„Zayn, no tak nestojí ti to za to.“ Nahnem sa k Zaynovi a chytím mu ruku, to už počujem buchnutie dverí a v izbe sa objavia policajti. Zayn sa postaví a silno ma objíme. Nadýchnem sa jeho vône a objatie mu opätujem.
„Niall Horan zatýkam vás za znásilnenie a zabitie maloletej Madison Winston, máte právo nevypovedať..“ započujem jedného policajta a následne vidím ako Niallovi dávajú putá na skrvavené ruky. To je jediné, čo si zaslúži.
„Si v poriadku?“ opýta sa Zayn a dlaňami mi chytí tvár. Iba slabo prikývnem a na sucho preglgnem. Neverila by som, že by sa mi niečo takéto niekedy stalo. Najradšej by som si teraz ľahla do postele a nikde nevychádzala.
„Tori? Si v poriadku? Chcel som prísť, ale to zariadenie nejako zlyhalo a nepočul som vás.“ Ozve sa zrazu Harryho hlas. Otočím sa a uvidím ho ako ku nám beží. Vážne je vystrašený a v jeho očiach vidím strach, alebo sa mi to zdá?
„Poznám ho už dávno, ale neveril by som, že je niečoho takéhoto schopný. Znásilnenie a vražda? Preboha.“ Zamieša sa do rozhovoru Zayn a ja sa znova pozriem na Harryho. Keď zbadá moju krvavú tvár zatvári sa čudne.
„On ťa udrel?“ zdvihne obočie.
„Áno a teraz by som chcela ísť domov.“ Pošepkám a pozriem sa na Zayna. Zayn prikývne a prejde ku dverám. Keď už som si istá, že nás Zayn nepočuje znova sa otočím k Harrymu.
„Zajtra ma v práci nečakaj.“ Poviem chladne a on prikývne.
„Prepáč.“ Ešte stihne zakričať, kým nevýjdem z bytu. Prepáč? Začo sa on ospravedlňuje? A Harry? Dve zvláštne veci, ktoré asi ani nepochopím. Ešte som od neho toto slovko nepočula a myslela som si, že ho ani nepoužíva.
Zayn prišiel peši takže spolu nasadneme do môjho auta, no ja na miesto spolujazdca. Ani prinajmenšom nemám chuť šoférovať. Dneskajší deň bol celý zvláštny. Chcel len nahnevať Zayna? A ja hlúpa som mu verila všetko som mu povedala. Nechápem ako mohol hrať milujúceho priateľa. Úplne sa mi zhnusil. Dúfam, že v tej base pobudne dosť dlho. Keď Zayn zastaví usmejem sa na neho, no nečakám kým výjde aj on. Automaticky otvorím dvere a rozbehnem sa dnu. Musím si dať sprchu a to riadne studenú. Potrebujem zmyť Nialla. Špivané veci hodím do koša a prejdem do vane. Hneď na seba pustím vodu a zahryznem si do jazyka, keď sa studený prúd vody dotkne môjho tela. Keď sa voda prispôsobí mojej telesnej tepltote vydýchnem. Nanesiem na seba sprchový gél a do vlasov šampón. Znova vstúpim pod sprchu a nechám, aby zmyla penu, ktorá vznikla. Keď sa cítim čistá zastavím vodu a zabalím sa do uteráka. Do druhého uteráka si utriem vlasy a nechám ísť visieť pozdĺž chrbta. Prejdem k umývadlu a pozriem sa na svoj odraz. Mám roztrhnutú peru. Skvelé. jemne si po nej prejdem prstom, čím spôsobím bolesť. Tvár si natriem krémom a všimnem si malú modrinu na líci. Ešte lepšie. To, aby som týždeň nevychádzala.
**
„Preboha, čo sa ti stalo?“ vybehne na mňa Chloe, keď jej otvorím dvere. Nič nepoviem, iba ďalej kráčam do obývačky. Sadnem si a zase sa zabalím do deky ako predtým. Dneska som nebola na polícií ako som povedala Harrymu a mám pocit, že tam nepôjdem ani zajtra, vážne nemám chuť.
„Nechcem o tom hovoriť vážne.“ Pozriem sa na Chloe, ktorá si sadá ku mne. Ležím tu už od rána ani neviem prečo. Som sklamaná z rozchodu? Vlastne možno mal Harry pravdu, že som ho nemilovala. Bola som s ním len preto, aby Harry žiarlil? Nie to si nemyslím. Harry je.. kamarát? Možno, alebo len známy.
„No tak som tvoja najlepšia kamarátka!“ povie urazene a zamračí sa.
„Ja viem a raz ti to poviem, ale dneska sa vážne necítim dobre a inak tvoje veci máš hore v mojej izbe na posteli. Bavili ste sa včera s Gemmou dobre?“ opýtam sa a usmejem sa s cieľom vyhnúť sa téme, prečo som smutná a skleslá.
„Bez teba to bolo ... zvláštne?“ zatvári sa čudne. „Ale Gemma je fajn. Som rada, že keď odídem nebudeš tu sama. Vidno, že sa s ňou baviť o všetkom.“ Prikývne a usmeje sa. Tak to hej má pravdu. A mám pocit, že aj Harry je taký, no nechce ukázať tú pravú tvár ako včera, keď sa mi ospravedlnil.
„Ja viem, ale nemysli na to, čo bude, keď odídeš! Pretože ešte si tu a na dva mesiace. Užijeme si to.“ Vymaním sa z teplej deky a nahnem sa k nej, aby som ju mohla objať. Objatie mi opätuje a pohladí ma po chrbáte.
„Áno, takže, čo dneska?“ opýta sa, keď sa odtiahne a oči sa jej rozžiaria.
„Dneska gauč.“ Poviem rozhodnuto a znova sa zababúšim do deky, ktorá mi slúži už od včera. Včera som si rany skryla makeupom, aby ma mama nevidela a povedala mi, že na dva týždne odchádza do New Yorku za tetou Casidy. Fajn aspoň mám dom pre seba.
„Ale no tak. Nespomínala si náhodou, že mamina odišla? Mohli by sme urobiť party!“ skríkne nadšene a postaví sa.
„Jasné a kto by sem už prišiel.“ Prekrútim očami a začnem prepínať kanály, no nič zaujímavé nevysielajú.
„Zavolali by sme Gemmu, Liama a starých známych a od nich by sa to dozvedeli ďalší ľudia a ďalší a ďalší..“ prestanem počúvať v polke vety a zatvorím oči. Party. To je fakt to posledné, čo by som chcela robiť. Som unavená. V noci som skoro vôbec nespala. Snívalo sa mi s Niallom a nič pekné.
„Počúvaš ma vôbec?!“ znova ma vyruší Chloe hlas.
„Uhm,“ pozriem sa na ňu. Prechádza sa po celej obývačke a ústa sa jej nezastavia, že ja som si ešte nezvykla.
„Hovorím, že by si mohla zavolať Nialla a Harryho.“ Prejde ku mne a zo stola si zoberie banán.
„Niall už nieje a Harry? Bože už sme dospelí ľudia, čo ťa vôbec napadla párty? Už niesme na strednej, pamätáš?“ posadím sa a vypnem televízor. Vážne tam nieje nič zaujímavé. Chloe ostane na mňa pozerať. Povedala som snáď niečo zlé? Hovorím, čo mám na jazyku a niekedy to ľudí nahnevá.
„Aha tak tu je pes zakopaný. Niall a ja proste som len chcela aby si sa cítila lepšie, nechcela som ťa nahnevať.“ Mykne plecami a zahryzne do banána. Áno Niall a som rada, že už viac nepýta.
„Ja viem. Vážim si to, ale daj mi týždeň, možno tri dni. Teraz vážne nemám na nič náladu.“ Poviem a prejdem si rukami do vlasov. Neviem, čo by som mala robiť. Nechcem sa mi ísť za Harrym a ani vonku. Aj tu dnu mi to ide na nervy. Som zmätená.
„Tak môžem pre teba niečo urobiť?“ keď doje banán znova sa ku mne otočí. Iba záporne pokrútim hlavou a ona sa na mňa smutne pozrie. Ostane medzi nami ticho. Nemám náladu rozprávať a asi už ani Chloe.
„Tak idem si po tie veci. Ak niečo zavolaj mi, okej? Budem tu ako na koni.“ Postaví sa a prejde ku mne. Pobozká ma na pravé líce. Presne tam kde ma Niall udrel, a vybehne po schodoch hore. Fajn tak a teraz už budem úplne sama, ale asi mi to vyhovuje.
„Vyspi sa a fakt ak niečo volaj! Ahoj.“ Nakukne ešte ku mne Chloe už s taškami v rukách a usmeje sa na mňa. Úsmev jej opätujem a zakývam jej. Keď už počujem buchnutie dverí postavím sa a prejdem k baru. Neviem prečo, ale prišla mi chuť na alkohol. Vytiahnem si vodku a položím ju na stôl. Zo skrinky si vytiahnem pohár a nalejem si. Napijem sa. Len tak bez brzdy. Moje hrdlo a následne telo obleje horúčava a štipľavý pocit. Nalejem si znova a vylejem to do seba ako vodu. Prečo vlastne pijem? Je to obyčajné svinstvo. Hovorí sa, že alkohol pomáha, no nieje to pravda. Mala by som sa tešiť, že je Niall za mrežami, no aj tak ten pocit, keď v noci niekoho zabil a potom ma ráno, len tak bez výčitiek pobozkal. Fuj hnusí sa mi toto všetko. Zasmejem sa a vylejem do seba ďalší pohárik. Už necítim nechuť, začína mi chutiť. Chcem si naliať zase, no vyruší ma zvonček. Bože určite je to zase Chloe. Lenivo sa postavím a prejdem ku dverám. Otvorím ich a ostanem šokovaná.
„Harry? Čo tu chceš?“ opýtam sa a premeriam si ho. Možno, že keby mi alkohol neprúdil v žilách reagovala by som inak. Asi by som mu dvere zabuchla pred nosom. Ostane na mňa pozerať ako keby som bola prízrak? Áno presne tak.
„Ty si pila?“ opýta sa mierne šokovane. Čo nikdy nevidel piť ženu?
„Možno,“ myknem plecami a otočím sa. Nebudem tam sním stáť. Prejdem do obývačky a počujem ako sa dvere zatvoria. Aha takže ide za mnou. Ktovie načo vôbec prišiel. Ani som sa ho nestihla opýtať. Prejdem ku stolu a nalejem si ďalší pohárik.
„Chceš aj ty?“ pozriem sa na Harryho s nadvihnutím obočím. Iba záporne pokrúti hlavou a prejde ku mne. Sadnem si na gauč. On urobí to isté. Sadne si oproti mne. O áno cíť sa tu ako doma. Ako keby som tu nikdy nebola.
„Chcem sa rozprávať.“ Prehovorí. No konečne, že to z teba aj vyšlo.
„Harry my sa nemáme o čom rozprávať.“ Napijem sa, no nie celý obsah pohára, iba trochu na osladenie jazyka.
„Kvôli mne tu piješ takže sa máme o čom rozprávať.“ Jeho hlas pridá na decibeloch, no stále je pokojný.
„Vôbec to nieje kvôli tebe.“ Pokrútim hlavou a zahľadím sa na stenu.
„Ja viem, že piješ kvôli tomu, čo sa stalo dneska, ale dostal som ťa do toho ja.“ Povie, čím si získa moju pozornosť.
„Nie Harry dostala som sa tam sama! Keby som nešoférovala to skurvené auto a nezrazila by som toho bezdomovca, podotíkam opitého,“ zdvihnem ukazovák a smrknem. „A nevyšetroval by si to ty, bola by som v base, ale povedz mi, čo je lepšie? Sedieť tam pätnásť rokov, alebo byť tu? Kde je samá faloš a..“ zlomí sa mi hlas. Cítim ako mi stekajú slzy.
„Ani neviem prečo plačem.“ Zasmejem sa a smrknem. Celý obsah pohára sa stratí v mojom žalúdku a načahujem sa po fľašu, no Harryho ruka ma zastaví.
„Vick stačí ti.“ Zdvihne mi bradu ukazovákom a zahľadí sa mi do očí. Pustím pohár a rozplačem sa ešte viac. Harry si ma položí na svoju hruď a objíme ma jeho silnými rukami. Niečo mi šepká, no nereagujem. Vnímam len jeho a jeho vôňu. Cítim sa...bezpečne.
-
Ahojte ženy! No ako sa máte? ja sa mám skvelo, pretože sa mi daria písať dlhé časti a ani neviem ako, keď som doma tak píšem, len krátke, ale keď som teraz tu sa mi píše skvelo :D zajtra asi časť nebude takže si vychutnajte túto :3 inak všimla som si, že kometujte, že nechcete, aby to bol Niall, ale bohužiaľ, Niall nemôže byť vždy len dobrý :D takže si prosím vaše názory na všetko! prosím, veľmi ma baví čítať koemntáre a čo si myslíte a keďže je časť dlhá asi si to zaslúžim, či nie? ;D ak uvidím, či ma obsypete kopmentármi, alebo nie, lebo zase vás nechcem nútiť:) takže dúfam, že sa časť bude páčiť:3
vote&komenty
arold