Say Something || h.s [SK]

VictoriaAntosova által

113K 5.8K 340

Všetko zlé sa raz na dobré obráti, no čo ak sa to dobré obráti na zlé? Copyright: @VictoriaAntosova Több

1. chapter
2. chapter
3. chapter
4. chapter
5. chapter
6. chapter
7. chapter
8. chapter
9. chapter
10. chapter
11. chapter
12. chapter
13. chapter
14. chapter
15. chapter
16. chapter
18. chapter
19. chapter
20. chapter
21. chapter
22. chapter
23. chapter
24. chapter
25. chapter
26. chapter
27. chapter
28.chapter
29. chapter
30. chapter
31. chapter
32. chapter
33. chapter
34. chapter
35. chapter
36. chapter
PREPÁČTE!!
Asi som späť!
37. chapter
38. chapter
39. chapter
40. chapter
41. chapter
42. chapter
43. chapter
44. chapter
45. chapter
46. chapter
47. chapter
48. chapter
49. chapter
50. chapter
51. chapter
52. chapter
53. chapter - The end
Epilóg
Je tu niekto?🤣
Pokračovanie

17. chapter

2.5K 127 6
VictoriaAntosova által

„Tak kam pôjdeme?" opýtam sa Nialla, keď naštartuje a my výjdeme z parkoviska pred policajnou stanicou.

„Na večeru a potom sa nechaj prekvapiť." povie, no nespúšťa zrak z cesty. Iba prikývnem a opriem si hlavu o okienko. Som rada, že sa nepýtal prečo tá pusa. Robila som to asi kvôli tomu, aby som nasrala Harryho, ale ak mám pravdu povedať páčilo sa mi to, aj keď Harry bozkáva lepšie. Bože a zase Harry. Fakt ho musím dostať z hlavy! Už mi to ide na nervy. Dneska som tu s Niallom a užijem si to. Žiadny Harry, žiadna Ariana, ani vražda a bozky. Iba Niall.

Niall zastaví pred reštauráciou s názvom 208 Rodeo. Ak mám povedať pravdu nikdy som tu nebola, ale vždy som ju obdivovala z vonku aká bola krásna a takisto určite nieje lacná. Prečo ma sem bral? Budem sa cítiť, že mu dlžím. Odopnem si pás a otvorím dvere. Oveje ma teplý vánok a ja sa slastne nadýchnem. Niall zamkne auto a ponúkne mi rameno. Usmejem sa a chytím sa ho. Spolu prejdeme k reštaurácii a sadneme si na terasu, dneska je na to krásny deň.

„Prečo si bola na tej stanici?" opýta sa ma Niall, keď si sadneme.

„Och Niall prosím nekaz túto peknú chvíľu. Fakt sa o tom nechcem baviť." zamračím sa a sklopím zrak. „Ale povedz mi ty, čo ťa doviedlo k tomu pozvať ma von." položím si ruky na stôl a prekríčim si prsty. Fakt ma to zaujíma. Vždy to bol len Zaynom kamarát, ktorý u nás trávil veľa času. Vždy sme sa len pozdravili a prehodili zopár slov. Nikdy by som si nepredstavila, že tu s ním niekedy budem sedieť.

Sladko sa usmeje a pozrie sa mi do očí. „Vieš," začne. „Páčila si sa mi už dávno, ale úprimne? Bál som sa Zayna." zasmeje sa a oprie sa o stoličku. „Vždy hovoril ako si ťa chráni pred chlapmi a bál som sa, že ťa sklamem a on ma zabije." povie už bez smiechu a vtedy nás vyruší čašníčka. Povieme jej, čo sme si objednali a ona s úsmevom znova odíde.

„Zayn? Prosím ťa on je neškodný." zasmejem sa a prekrížim si ruky na prsiach.

„No neviem z tých jeho slov som mal vážne strach." zamračí sa a následne sa usmeje. Má tak krásny úsmev. Bože pripadám si ako keby som mala dvanásť a zaľúbila sa do nejakého herca, no toto nie je platonická láska. Láska? Bože už mi vážne šibe, aj keď asi by som si vedela predstaviť vzťah s Niallom.

Keď nám čašníčka donesie jedlo, obaja ostaneme ticho a pustíme sa do jedla. Niall si objednal nejaké kura, všimla som si, že ho má vážne rád. A ja? Ostane som si pri mojom obľúbenom kuracom šaláte. Veď kto ho nemá rád?

Keď dojeme s Niallom sa začneme hádať kto zaplatí, no nakoniec vyhrá predsa len on. Čo som vlastne čakala? Pozval ma on a bolo jasné, že to bude chcieť zaplatiť. Keď zaplatí postavíme sa a prejdem k autu, no Niall ma zastaví.

„Ešte nejdeme." povie potichu a chytí ma za ruku.

„A môžem vedieť kam ideme?" opýtam sa a zdvihnem obočie.

„Uvidíš." usmeje sa a potiahne ma. Pokrútim hlavou a zasmejem sa. Fakt neznášam prekvapenia, ale milujem ich. Bez slova prejdem cez cestu na durhú stranu až ku plážu. Jasné, že ma to nenapadlo skôr. Keď vstúpime na piesok vyzujem si vansy a chytím si ich do ruky.

„Každé dievča sem vodíš?" opýtam sa  a sledujem ako sa moje holé nohy strácajú v piesku.

„Nie," pozrie sa na mňa. „Si prvá." usmeje sa, čím ukáže jeho žiarivo biele zuby. Úsmev mu opätujem a sklopím zrak.  Mám pocit, že Niall je ten typ chlpaca, ktorý sa páči každému dievčatu. Je milý, krásny, očarujúci a ani nejdem pokračovať.

„Ale povedz mi niečo ty o sebe." vyruší ma z premýšľania Niallov hlas.

„Prečo mám pocit, že už všetko vieš?" pozriem sa na neho a zasmejem se.

„Niečo neviem. Napríklad prečo si bola na polícií." skrčí obočie. Vyzerá ako keby ho to trápilo. Ale prečo?

„Nedáš si pokoj však?" usmejem sa. „Dajme tomu, že tam vypomáham. Potrebujem teraz nejakú brigádu." myknem plecami a pozriem sa na slnko, ktoré pomaly zapadá.

„Je to krásne však?" opýta sa ma, keď si všimne, že sa tam pozerám. Konečne nechal to s tou políciou. konečne, ale veď, čo neklamala som, len som vynechala dôvod prečo pracujem práve tam.

„Hm." zamrmlem a sadnem si do piesku. Topánky s kabelkou si položím vedľa mňa na pravú stranu a Niall si ku mne sadne z ľava. Zahľadím sa do diaľky na vodu, ktorá sa dvíha a znova padá, ako pľúca. Nádych, výdych.

„Niekedy mám pocit, že ma tu svet nechce." poviem potichu, ani vlastne neviem prečo to hovorím práve Niallovi. 

„Vieš," pokračujem bez toho, aby som nechala Nialla niečo povedať. „Tento rok je zvláštny. Udialo sa toho tak veľa. Strestla som ľudí, ktorí mi úplne pomietli hlavu a ja neviem. Neviem mám pocit, že to nezvládnem všetko vstrebať." vydýchnem a položím si hlavu na Niallove rameno. Prišlo mi to tak ako keby som mu mohla všetko povedať.

„Ach prepáč, pripadám si ako šialenec." jemne sa zasmejem, no hlavu si nechávam položenú na Niallovom ramene.

„Nie to je v poriadku. Chápem ťa." pirkývne a pohladí ma po hlave. Zatvorím oči a nechám, aby mi slza, ktorá sa mi nahromadila v očiach skĺzla po mojom líci. Kiežby tu bol otec. Všetko by bolo v poriadku a ja by som sa nebála o mamu.

„Chceš ísť domov?" pošepká mi do ucha Niall. Záporne pokrútim hlavou a otvorím oči. „Prosím otaňme tu. Je mi tu dobre." odpoviem a zdvihnem hlavu z jeho ramena. Fakt sa tu s Niallom cítim dobre. Neviem čím to je, ale už dávno som sa s nikým takto dobre  necítila.

S Niallom na pláži sedíme asi ešte pol hodinu a bez slova sledujem ako slnko zapadne úplne. Nikdy som to nevidela takto úplne, ale teraz neľutujem, že som pri tom strávila čas. Keď už pocítim chlad na mojej pokožke postavím sa a obujem sa. Niall urobí to isté a spoločne prejdeme k autu. Sadnem si do auta a moja hlava okamžite putuje na okienko. Cítim sa tak unavená ako keby som celý deň kopala v záhrade. Niall zapne rádio, v ktorom začne hrať pomalá melódia Road Between od Lucy Hale a ja sa jemne usmejem. Milujem túto pesničku. Naštartuje a ja úplne zatvorím oči.

„Sme tu." cítim niečiu ruku na mojej ruke a následne otvorím oči. Asi som vážne zaspala. Odopnem si pás a rukami si prejdme po tvári. „Ďakujem za krásny večer." usmejem sa na Nialla a ten sa ku mne nahne. Jemne ma pobozká na pery a ja sa do bozku usmejem. „Bolo mi potešením." usmeje sa a ja vystúpim z auta. Posledný krát mu zakývam a otvorím dvere na dome.

Chodíme s Niallom, alebo čo to vlastne bolo? Som si nad mieru istá, že toto priateľská pusa nebola. Vyzujem sa a sveter si zakvačím na vešiak. Stále s úsmevom na tvári prejdem do obývačky, kde zbadám maminu ako zaspala na gauči. Prejdem do skrine, z ktorej vytiahnem deku a zakryjem ju. Pobozkám ju na čelo a vybehnem do svojej izby. Osprchujem sa ráno. Vážne som totálne unavená a jediné, čo chcem je konečne si ľahnúť a oddať sa snom.

**

„Dobré ráno." usmejem sa na mamu, ktorá v kuchyni pripravuje kávu.

„Aj tebe," usmeje sa. „To ty si ma včera prikrývala?" opýta sa a napije sa.

„Áno, nechcela som ťa budiť." myknem plecami a nalejem si čaj. Položím ho na stolík  a na chlieb si začnem natierať pomazánku. Už dávno som neraňajkovala niečo normálne. Vždy to bola, len káva, čaj alebo jablko, no dneska mi prišla chuť na toto. Pokrájam si paradajky a poukladám si ich na chlieb.

„Čo si taká happy?" opýta sa ma mama s úmevom na tvári.

„Ale nič. Asi som ráno vstala pravou nohou." široko sa usmejem a zahryznem do svojich raňajok. Iba prikývne a pokrúti hlavou. Ešte jej nechcem hovoriť o Niallovi. Predsa len neviem ako to medzi nami je a bol to len jeden večer.

Keď sa najem tanier položím do umývačky a dopijem čaj. „Vidíme sa večer." pobozkám maminu na líce a zoberiem si kabelku. Zakývam jej a zabuchnem dvere.  Kľúče si hodím do kabelky a s úmevom na perách  prejdem po malom chodníku až ku chodníku pri ceste. Neviem koľko idem, ale keď zastavím pred Harryho kancelárioou nadýchnem sa. Bojím sa, že keď ho uvidím moja dobrá nálada opadne. Zaklopem a pomaly otvorím dvere. Ako obyčajne sedí za svojím veľkým stolom a niečo študuje.

„Ahoj." pozdravím sa a vtedy svoj zrak upriami na mňa Premeria si ma, no nič nepovie a znova začne niečo čítať. Och, čo som zase urobila, že sa mi už ani odzdraviť nevie? Bundu si zakvačím na vešiak spolu s kabelkou. Sadnem si pred neho na stoličku. zakašlem a prekrížim si ruky na prsiach. Ak sa nechce baviť fajn, nevadí mi to, ale chcem vedieť dôvod.

„Hm?" zdvihne hlavu a skrčí obočie. „Hm? To je jediné, čo povieš?" zdvihnem obočie a premeriam si ho. Má na sebe ako vždy čierne úzke džínsy, no tento krát má na sebe bielu košeľu zakasanú v džínsoch, ktorá zvýrazňuje jeho svalnaté telo.

„Čo chceš počuť? Nemám sa s teou o čom baviť." povie vážne stále pozerajúc na mňa. Prosím? Nikdy som nepovedala, že sa správa milo, ale ešte nikdy nebol takýto bezcitný a hnusný. Možno, že tá pusa zabrala, ale nechcela som to takto.

**

Ešte nikdy Harry nešiel domov vtedy, keď ja, no dneska je to inak. Akurát, keď sa začnem obliekať, postaví sa, zoberie si peňaženku, mobil a kľúče od auta. Ironicky sa pre seba zasmejem a pokrútim hlavou. Prehodím si kabelku cez plece a vydám sa k dverám. On urobí to isté. Chytím kľučku  a otvorím dvere. Chcem prejsť, no on to urobí presne vtedy, keď ja a naše telá sa dotknú, kvôli malému priestoru.

„To je detinské." vypľujem mu do tváre.

„Óó nevrav a nebolo detinské, keď si včera toho chalana pobozkala len preto, aby si ma naštvala?" zdvihne obočie a stále sa snaží dostať von prvý.

Hlasno sa zasmejem a pretiahnem sa popri ňom na chodbu. „Prečo by som to robila? Nebolo to kvôli tomu." zamračím sa a urobím krok dopredu.

„Ale prosím ťa komu toto chceš nahovoriť? Každý vie, že ma chceš a toho tam len namotávaš." usmeje sa nad vlastnou myšlienkou a výjde vonku. Tento krát ho nechám prejsť prvého. Nie som predsa dieťa.

„Blbosť, neviem kam na toto chodíš." pokrútim hlavou.

„O vážne? Tak fajn a čo povieš na dvojité rande? Ja a Ariana a ty a ten tvoj blondáčik, vlastne každý vie, že blond nie je jeho prirodzená farba." zasmeje sa a strčí si ruky do vreciek.

„Fajn." ironicky sa usmejem a on prikývne. „Vidíme sa Harold." zavrčím a otočím sa. „To si piš Victoria." vysloví ešte predtým ako vojde do auta a ja od nervov zatnem čelusť. Chcel to, má to mať.

-

Čaute takže máte tu novú časť, to si vážne, že som ju pridala, nemala byť keďže som pridávala včera, ale nudila som sa tak som niečo napísala, fú dva dni po sebe to sa ešte nestalo som sama na seba hrdá! :D neviem vôbec kedy bude ďalšia takže prosím si vaše názory áá na minulej časti bolo 5 komentárov to ma tak teší to čítať :33 dáte viac? ja vám verím :D a nehovorím to často, ale ja som s časťou celkom spokojná, vážne chcem vedieť vaše názory ešte na Nialla a Tori, ešte neviem, či budú spolu, ale vyzerá to tak, oo mne sa ľúbia <69 a čo hovoríte na to rande? ja sa na neho nesmierne teším 3:)) a časť chcem venovať mojej láske @horanruthh za krásny komentár, ďakujem :** a inač dneska som takú krásnu pesničku našla naboku je ak chcete pustite si ja som pri nej písala :3 fú  neverili by ste mi, ale tisíc slov je len to rande s Niallom :DD a časť som nečítala tka prepáčte za chyby ://

Vote&komenty:)

Olvasás folytatása

You'll Also Like

6.5M 179K 55
⭐️ ᴛʜᴇ ᴍᴏꜱᴛ ʀᴇᴀᴅ ꜱᴛᴀʀ ᴡᴀʀꜱ ꜰᴀɴꜰɪᴄᴛɪᴏɴ ᴏɴ ᴡᴀᴛᴛᴘᴀᴅ ⭐️ ʜɪɢʜᴇꜱᴛ ʀᴀɴᴋɪɴɢꜱ ꜱᴏ ꜰᴀʀ: #1 ɪɴ ꜱᴛᴀʀ ᴡᴀʀꜱ (2017) #1 ɪɴ ᴋʏʟᴏ (2021) #1 IN KYLOREN (2015-2022) #13...
1M 38.7K 90
𝗟𝗼𝘃𝗶𝗻𝗴 𝗵𝗲𝗿 𝘄𝗮𝘀 𝗹𝗶𝗸𝗲 𝗽𝗹𝗮𝘆𝗶𝗻𝗴 𝘄𝗶𝘁𝗵 𝗳𝗶𝗿𝗲, 𝗹𝘂𝗰𝗸𝗶𝗹𝘆 𝗳𝗼𝗿 𝗵𝗲𝗿, 𝗔𝗻𝘁𝗮𝗿𝗲𝘀 𝗹𝗼𝘃𝗲 𝗽𝗹𝗮𝘆𝗶𝗻𝗴 𝘄𝗶𝘁𝗵 �...
28.8M 915K 49
[BOOK ONE] [Completed] [Voted #1 Best Action Story in the 2019 Fiction Awards] Liam Luciano is one of the most feared men in all the world. At the yo...
1.3M 51.9K 55
Being a single dad is difficult. Being a Formula 1 driver is also tricky. Charles Leclerc is living both situations and it's hard, especially since h...