„Som tu kvôli Gemme, a čo sa vlastne včera stalo? Zabudla som." skrčím obočie Ako poznám Harryho naučila som sa dobre klamať ľuďom do očí. Rukou sa oprie vedľa mňa o stenu a zasmeje sa. „Ooo takže ty nevieš? Chceš to pripomenúť?" oblizne si peru a priblíži sa ku mne.
-
„Čo sa stane ak poviem áno?" pošepkám a Harry sa uchechtne. „Tak fajn môžeme ísť." zrazu vtrhne do kancelárie Gemma s ja sebou trhnem. Harry sa otočí a prejde si rukou do vlasov. Prikývnem a bez toho, aby som niečo povedala odídem z miestnoti. Sadnem si na lavicu na chodbe a vydýchnem. Prečo som to povedala? Asi mi úplne ruplo v hlave, alebo čo. Vždy sa ním nechám zmanipulovať už nemôžem.
Zdvihnem hlavu a nervózne si prejdem rukou do vlasov. To už Gemma stojí pri mne a čaká kým sa postavím. Vzdychnem a postavím sa. „Čo si tak vybehla?" zasmeje sa a otvorí dvere. „Nič ja len, prišlo mi trochu zle." zaklamem a prejdem na čerstvý vzduch, ale neklamem úplne. Z Harryho slov sa mi na chvíľu zastavilo srdce.
„Vidím, že si si s mojím bratom padla do oka." povie vážne a šťuchne ma do ramena. „Prosím? Nenávidím ho." nervózne sa zasmejem a prehodím si tašku cez rameno. Áno nenávidím ho, ale popritom ma priťahuje. Je to niečo ako zakázané ovocie. Chcem ho ochutnať, ale nemôžem.
„Áno a ja som starý slepý dedo, ktorý práve stratil svoju paličku." ironicky sa zasmeje a zastaví na prechode. Venujem jej nepekný pohľad a z tašky si vytiahnem kľúče. „Asi to tak bude. Chceš pomôcť cez prechod?" široko sa usmejem a chytím ju pod lakeť.
„Hahaha." vytrhne sa mi a vstúpi na prechod. Jemne sa zasmejem a nasledujem ju. „Ooo zvládla si to na jedničku." poviem vážne, no zadržiavam smiech. Škaredo na mňa pozrie a dá sa do kroku. Pokrútim hlavou a s jemným úsmevom sa ju snažím dobehnúť.
„Aj tak neviem, o čo ti ide. Harold má priateľku." skrčím obočie a zaradím sa vedľa nej. „Aj tak už každí vie, že medzi Harrym a Arianou to už nie je také ako predtým." mykne plecami a pozrie sa na mňa. „Prosím ťa, bráni si ho ako oko v hlave." pokrútim hlavou a zastavím pred našim domom.
„Páči sa ti." prikývne a prekríži si ruky na prsiach. „Maj sa Gemma." prižmúrim oči a otvorím dvere. Nečakám na jej reakciu a hneď ich aj zatvorím. Kľúče hodím na skrinku a vydýchnem. Strašne nerada hovorím o Harrym. Sícim sa vtedy taká nesvoja. Bože prečo to musí byť jej brat?
Vybehnem po schodoch do izby. Tašku si položím na stoličku a pozriem sa do zrkadla. Som tak strašne vyčerpaná. Z toho testu, z toho tepla a Harryho. Keď si obllizol peru vyvolalo to vo mne zvláštne pocity, ktoré som ešte necítila. Pri ňom sa cítim tak zraniteľná a slabá ako ešte nikdy.
Ľahnem si na posteľ a ruky si vystriem do zadu. Zívnem a hlavu otočím do prava. Mám pocit, že dneska pôjdem na pláž, Počasie je na to ako stavané a ja konečne pocítim príjemne studenú vodu, ktorá ochladí moje horúce telo. Pomrvím sa a z tašky si vytiahnem mobil. Vytočím Liamove číslo a mobil si priložím k uchu.
„Tori?" zdvihne až po štvrtom zazvovení, typický on. „Liam," usmejem sa. „Čo máš dneska v pláne? Asi si so Sophiou však?" opýtam sa, ale nenechám ho odpovedať. „Mohli by sme ísť na pláž. Zoznámil by si nás." široko sa usmejem a opriem sa o roh postele.
„Pomaly na mňa." zasmeje sa. „Počkaj chvíľu." povie a odmlčí sa. Prikývnem, aj keď ma nevidí a nechám si mobil priložený k uchu. Po dvoch minútach sa v telefóne ozve zachrapčanie a následne Liamov hlas.
„Povedala, že rada pôjde," odkašle si. „Tak na pláži za dvadsať minút?" opýta sa. „Jasné vidíme sa. Zatiaľ sa maj." prižmúrim oči a stlačím zrušiť hovor. Následne mobil položím na skrinku a postavím sa. Prejdem do kúpelne a opláchnem si tvár. Krémom si trochu natriem tvár a jemne sa namaľujem. Rozpustím si vlasy a rýchlo si ich rozčešem. Žmurknem na seba v zrkadle a znova sa vrátim do izby. Zo skrine si vytiahnem kraťasy a na vrch si oblečiem plavky, ktoré zakryjem iba obyčajným modrým priesvitným tričkom. Z vešiaka si zoberiem plážovú tašku, do ktorej hodím potrebné veci a pomaly zídem po schodoch. Ešte mám päť minút. Aj tak mám pocit, že prídu o päť minút pozdejšie ako majú.
„Vicky?" vyruší ma z premýšľania mamin hlas. „Ty si doma?" nakuknem do obývačky a skrčím obočie. „Som tu iba na obed. Vrátim sa späť." odmlčí sa a zahryzne do jablka. „A ako bolo na skúške?"
„Nechcem o tom hovoriť, pretože ak poviem, že som to vedela neprejdem takže uvidíme zajtra." milo sa usmejem a žmurknem na ňu. „Teraz idem s Liamom na pláž. Neviem kedy prídem." zakričím jej, keď sa obúvam a následne zabuchnem dvere na dome. Tašku si prehodím cez rameno a vydám sa na pláž. Cesta mi trvá viac ako päť minút a hneď si všimnem Liama s brunetou ako si kupujú zmrzlinu, keďže ja zase meškám.
„Prepáčte, že idem neskoro, ale dve minúty hore dole." prihovorím sa im a zasmejem sa. Obaja sa na mňa obrátia a Liam sa usmeje. „Ty musíš byť Sophia." premeriam si ju a následne ju objímem. „A ty Tori. Liam mi o tebe veľa rozprával." usmeje sa a objatie mi opätuje.
„O vážne? Nechcem Liama zhodiť, ale ak mám povedať pravdu on mi o tebe povedal len meno." smutne pokrútim hlavou a zasmejem sa. „Nepýtala si sa." začne sa obhajovať Liam. „Liam ani ja som sa nepýtala a povedal si mi to." zasmeje sa Sophia a postaví sa ku mne. To dievča sa mi začína páčiť.
„Vy ženy ste hrozné." pokrúti hlavou a otočí sa. „Dúfam, že si si už na tohoto Liama zvykla, a že my sme hrozné popritom on sa správa ako malé dieťa." zasmejem sa a Sophia prikývne. Rozbehneme sa za Liamom a Sophia ho chytí za ruku.
„No tak hádam si sa nenahneval." pošepká mu do ucha a následne ho pobozká. „Ešte mi povedz, že nemám dôvod." zavrčí a ja zadržiavam smiech. „Victoria prestaň." otočí sa ku mne a to už nedokážem zadržiavať smiech a chytím sa za brucho.
„Liam si smiešny." zdvihnem k nim zrak. „Oh áno? A ty si pamätáš, čo si robila v bare pred dvoma týždňami?" provokačne sa usmeje a oblizne si zo zmrzliny. „To neurobíš." poviem cez zuby a prižmúrim oči. „Do ktorého rozhlasu to mám ísť povedať?" usmeje sa a sadne si na lavičku spolu so Sophiou.
„Vy dvaja ste lepší ako televízor. Prečo ste nešli za hercov, ale na medicínu?" nechápavo pokrúti hlavou a zasmeje sa. Usmejem sa a zadnem si k Sophii na kraj lavičky. Preložím si nohu cez druhú a poobzerám sa. Je vážne krásny deň. Pláž je plná a ľudia sa bavia. Och áno takto vyzerajú prázdniny, ale ja si musím nájsť brigádu.
„Počul Liam máš nejakú brigádu?" pokrútim hlavou a upriamim na neho zrak. „ Aj áno, otec povedal, že mi vybavil nejakú stavbu." mykne plecami a pritiahne si k sebe Sophiu. „Och a ja zase nič." zavrčím a prekrútim očami.
„No o niečom by som vedela." ozve sa zrazu Sophia. „Vážne?" otvorím ústa a neveriacky sa na ňu pozriem. „Môj otec má niečo obchod so zvieratami a potrebami a hľadajú tam niekoho presne takého ako ty." prikývne a usmeje sa. „A akože, čo by som tam robila?" zahryznem si do pery a nedočkavo sa jej pozriem do očí.
„Bola by si za kasou a chovala tie zvieratá, aby tam nezdochli, kým si ich niekto kúpi." zasmeje sa a následne sa sladko usmeje. „A vážne by ma tam zobrali?"
„Keďže si moja kamarátka áno. Otec chcel, aby som tam robila ja, ale nemusím zvieratá." zatvári sa zhnusene. „Ja ich milujem a fakt by si bola zlatá." usmejem sa a objímem ju. „Pre Liamovu kamarátku všetko." usmeje sa. „Vážne si to vážim." úsmev jej opätujem a na oči si nasadím slnečné okulare.
**
Zobudím sa na zvoniaci mobil a uši si automaticky prikryjem rukami. Pomaly otvorím oči a pozriem sa na zvoniaci mobil, na ktorom bliká meno Gemma. „Počúvam." zdvihnem a mobil si priložím k uchu. „Urobili sme to!" v hlave sa mi rozoznie jej hlasný hlas.
„Čo? Počkať ako vieš, že aj ja?"
„Proste to viem teš sa. Konečne pokoj." počujem ako vydýchne a ja sa usmejem. „Fakt sa teším, ale vieš ešte na polku spím takže veľa odo mňa nechci." zamrmlen a prevalím sa na brucho. „Takže kde to oslávime?"
„Och ty chceš oslavovať? Nie je správne dávať alkohol mne do ruky." jemne sa zasmejem a posadím sa na posteľ. Hodiny ukazujú jedenásť hodín. Vieš sme sme na pláži boli asi do ôsmej a potom som prišla domov úplne unavená a hneď som zaspala.
„Fajn tak si dáme čaj." povie ironicky. „Nepovedala som zase, že piť nebudem, ale s mierou." zasmejem sa a perinu zo seba presuniem na druhú stranu postele. „Fajn takže o siedmej som u teba a nechaj sa prekvapiť." oznámi mi a nečaká na moju odpoveď. Zloží a ja sa zase zvalím na posteľ. Ak v posteli ešte vydržím hodinu môžem ísť rovno na obed.
Postavím sa a rukami si prejdem po tvári. Prejdem do kúpelne a vykonám rannú hygienu. V tom počujem zvoniť zvonček, ale nechávam to mamu. Na oči si nanesiem špirálu a vrátiť sa do izby. To už ma vyruší mamin hlas z dola.
„Tori to je pre teba!" skríkne a ja automaticky skrčím obočie. Pre mňa? Prejdem na schody a rýchlo zídem dolu. Po dlhej chodbe prídem až ku dverám kde uvidím stáť Nialla medzi dverami ako sa usmieva.
„Ja nie som Zayn." perruším ticho a opriem sa o zárubňu. „Ja viem prišiel som za tebou." sladko sa usmeje a prejde si rukou do vlasov. „Za mnou?" samovoľne zdvihnem obočie a premieram si ho. Má na sebe obyčajné džínsy a farebnú košeľu, ktorá sa mu fakticky hodí. Jeho outfit zaklincovali čierne vansy, ktoré mám aj ja a milujem ich.
„Vieš rozmýšľal som a nezašla by si so mnou niekam na obed?" opýta sa a nervózne sa na mňa pozrie. On ma akože teraz vážne pozval na rande? Prečo to urobil? Zayn ho buď zabije, alebo neviem horšia varianta už asi ani nieje.
„So Zaynom ste sa stavili?" prekrížim si ruky na prsiach a skrčím obočie. „Nie Zayn o tom nevie. Vieš pred ním som sa neodvážil a teraz, keď tu nieje tak.." nedokončí, lebo mu skočím do reči. „Jasné rada pôjdem poď dnu. Musím sa ísť prezliecť." usmejem sa. Prečo nie? Musím Harryho dostať z mojej hlavy. On má Arianu a Niall je milý chalan.
Niall iba prikývne a ja rýchlo vybehnem späť do izby. Natiahnem na seba hneď prvé, čo uvidím a rozčešem si vlasy. Pozriem sa na seba v zrkadle a vrátim sa späť k Niallovi. „Mami idem preč a inak urobila som tú skúšku." zakričím jej a zabuchnem dvere.
„Gratulujem k tej skúške." preruší Niall medzi nami ticho, keď nastúpime do jeho auto. „Och áno ďakujem." usmejem sa a zapnem si pás. „Tak kam pôjdeme?" opýtam sa, keď Niall naštartuje a my výjdeme z príjazdovej cesty.
„Poznám veľmi dobrú reštauráciu nechj sa prekvapiť." odpovie mi, no stále sleduje cestu pred nami. Slabo prikývnem a vydýchnem. Nikdy som nemyslela, že by som mohla ísť práve s Niallom niekam von. Vždy to bol len Zaynom dobrý kamarát a mňa len zdravil. Je to všetko také zvláštne.
Niall zastaví pred reštauráciou, v ktorej som ešte nikdy nebola. Zvláštbe keďže je tak blízko pri našom dome. Odopnem si pás a vystúpim. Niall zamkne a nasleduje ma. Otvorí mi dvere a pustí ma prvú. Usmejem sa a prejdem až k zasnému stolu, ktorý je voľný.
**
„Zaplatím za seba." zamračím sa a vytiahnem si peňaženku. „Nie pozval som ťa ja." chytí mi ruku a potlačí mi ju dole. Kým stihnem ešte raz namietať zaplatí a ja na neho hodím vražebný pohľad. Bez slova opustím reštauráciu a prejdem k jeho autu.
„No tak Tori nemôžeš sa na mňa za toto hnevať." zasmeje sa a odomkne auto. Nasadnem si a zapásujem sa. Niall urobí to isté a naľtartuje. „Proste si ma mal nechať to zaplatiť." prekrížim si tuky na prsiach a tvárim sa urazene.
„Nabudúce." chytí ma za stehno, ale hneď juo dá preč, pretože si uvedomí, že to asi nie je správne. „Aha takže bude nabudúce." usmejem sa a prikývnem. „Teda ak budeš chcieť." povie a ja viem, že je nervózny.
Zastaví pred našim domom, ale nevypína motor. „Ďakujem za obed." usmejem sa odopnem si pás. „Ja som ten, čo by mal ďakovať, že si vôbec išla." usmeje sa a jeho modrými okadlami sa mi pozrie hlboko do očí.
„Uvidím sa." usmejem sa a pobozkám ho na líce. Jemne sa usmeje a ja výjdem z auta. Zakýva mi a odíde z pred nášho domu. Prejdem stále s úsmevom na perách k našim dverám a všimnem si tam stáť postavu. No do riti. Na sucho preglgnem a on sa otočí. Naše oči sa stretnú a ona prehovorí.
„Victoria. Prečo si to urobila?" prehovorí chrapľavým hlasom a mne sa vytvoria zimomriavky. Viem úplne kam naráža.
-
Veľmi veľmi strašne sa ospravedlňujem, že toto pridávam tak pozde :(( mňa to tak strašne mrzí, ale viete koniec roka a ako deviataci sme toho mali veľa potom v piatok som mala narodky a viete no :D síce som túto časť začala písať už v stredu, ale dostala som sa k tomu až dnes dúfam, že ma chápete :/ takže ak sú tam chyby prepáčte nepozerala som to a je to úplne nudné a ten koniec bože malo to byť inak, ale nejako to takto skončilo ._. takže prosím si vaše názory na Nialla a Tori, čo myslíte? a na všetko okolo, dúfam, že ma potešíte komentármi :D :3
Vote&komenty:)