Otvorím oči a zahľadím sa na strop nado mnou. Stále mám výčitky zo včera. Našťastie ich nahradia bolesti hlavy, ktoré nie sú až také hrozné. Predsa len som toho nevypila veľa, no aj tak som nemala šoférovať. Bože, čo ak je ten nevinný človek mŕtvy? Posadím sa a ruku si priložím k ústam. pritvorím oči a nadýchnem sa. Pozriem sa na hodiny. Je presne desať hodín. Ani neviem, čo bolo včera. Viem, že som Zaynovi gratulovala a potom sme sa dlho rozprávali o tom, čo bude. O dieťati. Mama odišla skôr a my so Zaynom sme trochu pili bez Perrie, kedže nemôže.
Postavím sa a prejdem si rukou po spánkoch. Ktovie ako je na tom Gemma, a čo Liam? Z nočného stolíka si zoberiem mobil a vytočím Gemmino číslo, no ani po piatom zazvonení nedvíha. Určite ešte spí, ale mám pocit, že musím ísť za ňou. Prejdem do kúpelne a umyjem si zuby. Tvár si opláchnem studenou vodou a jemne si rozčešem svoje vlasy, ktoré dám následne do gumičky.Vrátim sa späť do izby a zo skrine si vytiahnem šortky a tielko, ktoré si oblečiem a pozriem sa na seba v zrkadle. Mám kruhy pod očami a absolútne sa mi nechce usmievať.
Otvorím dvere a pomalými krokmi zídem po schodoch na prízemie. Všimnem si mamu sediacu v obývačke. Prejdem do kuchyne a z misky si zoberiem jablko. „Dobré ráno." poviem a opriem sa o stenu. „Aj tebe." povie, no naďalej sa pozerá na televízor. Aspoň už viem po kom to Zayn má, že pri rozhovore sa nepozerá človeku do očí, ale na televízor.
„Pôjdem sa vyvetrať." zaklamem a obujem si čierne vansy. Iba prikývne a ja pokrútim hlavou. Otvorím dvere a kľúče si následne hodím do kabelky. Je tu síce Liamove auto, ale neplánujem s ním ísť. Radšej pôjdem desať minút pešo ako keby som mala ísť autom.
Nedojedené jablko zahodím do kontajnera pred domom a nadýchnem sa. V polke cesty ešte raz skúsim zavolať Gemme, ale žiadna odozva a takisto je to aj s Liamom. Preboha, čo tam tí včera stvárali, keď som odišla? Alebo radšej to asi ani nechcem vedieť. Mala som tam ostať tiež a radšej sa riadne opiť ako zraziť toho človeka.
Prejdem malým chodníkom až sa dostanem k domu. Nadýchnem sa a prst priložím k zvončeku. Zvuk zvončeka sa ozve až tak, že ho počujem aj vonku. pritvorím oči a vtedy sa dvere otvoria. Stojí v nich Gemma. Povedzme, že možno trochu podráždená po horšom večeri.
„Ahoj." usmejem sa. „Nedvíhala si a myslela som, že by som ti mohla pomôcť. Určite to tu po včerajšku vyzerá hrozne." poškrabem sa na zátylku a pokračujem. „A dlžím ti to za to, že som odišla, ale brat mal tiež narodeniny a chcela som byť aj s ním." dokončím a Gemma sa aj cez bolesť hlavy usmeje.
„Som rada, že si tu." pootvorí dvere viac, aby som mohla vojsť dnu a prejde do kuchyne. Zatvorím dvere a nasledujem ju. Sadnem si presne na tú istú stoličku ako včera a sledujem Gemmu ako zapíja tabletku na bolesť hlavy.
„Ehm a zobudila som ťa?" skrčím obočie a pozriem sa na hodiny. Uplynula presne trištvrte hodina ako som vstala ja. „Nie, bola som hore skôr, len sa mi nejako nechcelo vstať z postele." mykne plecami a naleje vodu aj do druhého pohára. Prejde ku mne a sadne si oproti mne. Napije sa z pohára, ktorý stále drží a druhý podá mne. Usmejem sa na ňu a zoberiem si ho.
„Kurva Ariana povedal som ti, že mám prípad!" zrazu sa ozve Harryho hlas z chodby. Prudko ma mykne, keď sa jeho hrubý hlas dostane do mojich uší. Hneď na to sa dvere zabuchnú a ja ostanem s vypúlenými očami hľadiieť na Gemmu.
„Vždy je taký milý?" opýtam sa a zdvihnem obočie. „On je milý, ale vieš včera večer niekto zrazil nejakého chlapa a odišiel odtiaľ a keďže Harry býva tu blízko dali mu tento prípad." povie Gemma a mne okamžite zabehne. Pohár rýchlo položím na stolík a snažím sa nájsť dych.
„Si v pohode?" vystrašne sa na mňa pozrie a buchne ma po chrbte. „Áno to nič, iba mi zabehlo." zaklamem a poškrabem sa na hlave. „Ten človek, no čo ho zrazili. Je-e mŕtvy?" vykokcem zo seba a pozriem sa na Gemmu.
„Ževraj nie. Harry mi niečo hovoril, že mal na mále, ale ráno som ešte nejako nevnímala, takže týmto som si nie istá." vystrúha grimasu a znova sa napije. Ostanem hľadieť pred seba ako keby som tam videla prízrak. Zaklipkám očami a znova sa pozriem na Gemmu.
„Je v tom Harry dobrý? Akože vo vyšetrovaní. Nájde toho kto to urobil?" opýtam sa priškrtením hlasom. „Och áno je najlepší. Tomu ver, že on ho nájde." prikývne a prázdny pohár položí na stolík pred nami. Prejdem si rukou po vlasoch a nadýchnem sa. Moje srdce bije tak silno, že mám pocit, že ho aj Gemma počuje. Bože on ma pošle do väzenia ak to zistí. A ešte aj videl, že som pila. Och bože Victoria do čoho si sa to dostala?
„Tak by sme aj mohli upratovať." postavím sa a rukami si prejdem po stehnách. Gemma iba prikývne a spolu prejdeme na záhradu kde začneme. Pozbierame všetky červené kelímky a prázdne fľaše od alkoholu, ktoré následne pohádžeme do igelitových vreciek.
Keď celé dolné poschodie a záhrada vyzerajú normálne unavené si sadneme na gauč v obývačke a spolu vydýchneme. Gemma je možno unavená, ale ja mám v hlave stále to, čo sa stalo včera a to, že to vyšetruje Harryho. To je snáď náhoda.
„Ďakujem, že si mi pomohla," vyruší ma Gemma z premýšľania. „Keby si neprišla určite by som ešte ležala v posteli." zasmeje sa a zapne televízor. Prepne na hudobnú stanicu a nohy si vyloží na stolík.
„To je v poriadku." usmejem sa a pozriem sa na hodiny. Sú tri. Preboha, čo?! To sme upratovali tak dlho? Mám pocit akoby prešla, len hodinka. Aj to som povedala veľa. „Počuj a nevieš, či Liam odišiel v poriadku a kedy?" posadím sa oproti Gemme do tureckého sedu a z vrecka si vytiahnem mobil. Neozval sa.
„Odišiel okolo pol noci. Vyzeral v pohode, ale možno zdanie klame. Neviem nerozprávala som sa s ním." srkčí obočie ako keby rozmýšľala a prejde si rukou do vlasov. „Skúšala som mu volať, ale nič. Skúsim to zase." poviem a postavím sa. Prejdem na záhradu a vytočím Liamove číšlo.
„Tori?" ozve sa na druhej strane Liamov hlas. „No dobré ráno." poviem ironicky a opriem sa o lavičku, na ktorej som včera sedela s Harrym. „Nevieš kde mám auto?"
„Viem je u nás." zasmejem sa, no keď si spomeniem, čo sa stalo úsmev mi zmizne. Ani som sa nepozrela na kapotu auta. Čo ak tam ostali nejaké stopy? Preboha Liam sa bude pýtať. Čo mu poviem, že mi to cesty zbehla srnka? za tých päť minút, ach.
„Dovezieš mi ho?" opýta sa a zívne. „NIe!" skríknem. „Príď si po neho, ale nie som doma. Tak o nejakú hodinku." upokojím svoj hlas aj samú seba a nadýchnem sa. „Dobre dobre nekrič." zavrčí. „Och prepáč ja som zabudla, ty si mal ťažkú noc. Vie asi o tom Sophia?"
„Bože si hrozná čakaj ma." povie a zloží, ale ja viem, že sa nehnevá. Vždy si ho takto dobiedzam. No čo je to môj najlepší kamarát. Usmejem sa a mobil si strčím späť do vrecka. Vrátim sa späť do obývačky a všimnem si Harryhp ako sedí na tom mieste, kde ešte ja pred piatymi minútami.
„Tak ako?" pozrie sa na mňa Gemma, čím spôsobí, že to urobí aj Harry. Jeho zelené diamanty sa do mňa zabodnú a zatne sánku. „Liam je v pohode." neisto sa usmejem. „Asi pôjdem, pretože povedal, že si po niečo príde." zakokcem sa a zoberiem si kabelku. Keby som povedala, že si príde po auto stavila by som sa, že by ma Harry hneď upodozrieval.
„Harry ťa odvezie." zrazu sa ozve Gemma a my na ňu hodíme zabijácke pohľady. „Nie to je v poriadku." usmejem sa a poškrabem sa na zátylku. „Nie odvezie ťa. Aj tak musí ísť na stanicu a má to cestou, však braček?" Gemma sa na neho usmeje a on prižmúri oči. Stále nechápem, čo proti mne má.
Harry sa prudko postaví a zo skrinky si zoberie kľúče od auta. „Vybav, aby som mala pekný pohreb. Maj sa." pošepkám Gemma a ona sa zasmeje. Zakývam jej a nasledujem Harryho postavu. Harry otvorí dvere a pustí ma prvú. O gentleman. Kde sa to v ňom vôbec vzalo. Prejdeme k jeho autu, ktoré je zaparkované presne tam kde včera to Liamove, och. Pokrútim hlavou a sadnem si na miesto spolujazdca. Harry si sadne vedľa mňa a naštartuje. Auto sa pohne a ja sa automaticky zapnem. Vďaka Liamovi, ktorý ma to naučil.
V aute ostane hrobové ticho. Dokonca nezapne ani to posraté rádio. Nadýchnem sa a hlavu si opriem o sedadlo. „Ty sa nezapneš?" opýtam sa, keď si všimnem, že sedí len tak. „Načo?" nachvíľu cítim jeho pohľad na mne, ale potom znovu sleduje cestu.
„Aha vy policajti si myslíte, že môžete všetko." prikývnem a ironicky sa zasmejem. „Tak to nie je." zavrčí a všimnem si, že volant stisne ešte viac ako predtým. „Vidím, že policajtov nemáš v láske."
„No vieš niektorí sú milí, ale niektorí zase," prestanem a premeriam si Harryho. V aute sa ozve jeho tlmený smiech. Náhle zastaví a vystúpi z auta bez toho, aby niečo povedal. Keď sa poobzerám všimnem si na zemi biele čiary a čísla. preboha tu sa to stalo.
Harry sa znova vráti do auta a vyštartuje. „Čo sa tam stalo?" opýtam sa potichu, snažiac sa zakrývať to, že viem úplne všetko. „Tipujem, že ti to už Gemma povedala." povie a obíde to všetko, čo je na ceste. Ešte stále sú tam nejakí policajti.
„Ach to." je jediné, čo poviem. Teraz by som sa najradšej prepadla. Zaryjem sa do sedačky, čo najviac môžem a nadýchnem sa. „Čo čaká toho, čo to urobil?" opýtam sa a na sucho preglgnem. „Možno päť rokov za to, že ušiel." povie svojím typickým chrapľákom a pridá na plyn. No a som skončila.
-
Takžee bože ono je to tak nudné ._. a ja od vás chcem, aby ste komentovali, som si to ani neuvedomila :D každopádne ani neviete ako veľmi ste ma potešili tými komentármi! a sedem:O takto som na ne pozerala:OOO strašne ďakujem, tak ma hreje pri srdci, keď ich vidím☺ a bola by som rada keby to bolo tak vždy, nechcem vás nútiť, ale mňa vážne zaujímajú vaše názory:):D no a chcela som dramatický koniec, ale zase to nevyšlo tak aspoň takto:(( a sa to ešte len rozbieha tak pochopím, keď mi napíšete, že je to nudné :D tak som zvedavá na vaše názory, hope you like it :3
Vote&komenty:)