„Tak?" vyruší ma Gemma z premýšľania, keď vstúpi do obývačky. „Sú úžasné." usmejem sa a objímem ju. „Čo by som bez teba robila." zasmeje sa a napraví si lem šiat. „To teda vážne neviem." zasmejem sa. „Ak ma ospravedlníš pôjdem sa ešte vyvetrať predtým ako všetci prídu." usmejem sa a chytím ju za rameno. Iba prikývne a úsmev mi opätuje. Pustím ju a prejdem okolo Harryho a tej jeho barbíny, ktorí ešte stále stoja v objatí. Och aké romantické. Ironicky sa na nich usmejem a otvorím dvere. Liam je opretý o zábradlie pred domom a dofajčieva cigaretu.
„Nenávidím ho." zasyčím a vytrhnem mu z rúk aspoň ten kúsok, čo mu ostal a potiahnem. Liam sa zasmeje a otočí sa na mňa. „Och to musí byť vážne. Fajčíš vážne, iba v tých najhorších chvíľach." zdvihne obočie a premiera si ma.
„Chápeš on má priateľku a balil ma." skríknem a vydýchnem biely dym, ktorý sa stratí niekde so vzduchom. Ohorok zahodím na zem. Liam ho pristupí a znova presunie zrak ku mne. „Dneska ti to pristane." napodobním jeho hlas a chrbtom sa opriem o zábradlie na verande.
„Pokoj. Neber to zle, ale nie si zrovna milá, keď si nervózna. Mal som tú česť to zažiť a fakt Gemme nechceš pokaziť oslavu však?" postaví sa predo mňa a chytí ma za ramená. „Nechcem byť s ním v jednom dome." zasyčím a prižmúrim jedno oko.
„Toto zvládneš no tak." prejde mi po rukách a usmeje sa. „Budem pokojná, ale ten jeho slizký pohľad." nadýchnem sa a prižmúrim oči. Dobre možno pohľad na neho nie je až taký hrozný, ale on sa mi nemôže páčiť a ani nebude. Proste po dneskajšku bude koniec. Žiadny Harry a ani tá jeho barbie.
Liam mi otvorí dvere a ja sa nadýchnem predtým ako vojdem dnu. Neviem čím to je, ale je mi neuveriteľne teplo. Ako keby som teraz stále vedľa slnka, alebo skôr stojím pri pekle ako tak znova pozerám na Harryho.
Dom sa pomaly začína zapĺňať a ja mám pocit akoby sa sem všetci prišli len opiť. Každý kto prišiel objal Gemmu, dal jej darček a hneď k alkoholu. Liam mi niekde zmizol s červeným kelímkom v ruke. Ja sa opieram o stenu a sledujem všetko, čo sa dá. Po minulom týždni sa mi tá hnedá tekutina absolútne hnusí.
Všimnem si, že Gemma je na chvíľu sama tak zoberiem darček a prejdem k nej. Sadnem si k nej na gauč a usmejem sa. „Nestihla som ti ešte gratulovať." zasmejem sa a podám je tašku s darčekom. „Tak všetko najlepšie." objímem mu.
„To si vážne nemusela." pokrúti hlavou a široko sa usmeje. „Jasné, že musela." skrčím obočie a postavím sa. Gemma urobí to isté a darček položí k tým ostatným. „Ty nepiješ?" zdvihne obočie a pozrie sa na mňa. „Mám pocit, že mi treba trochu pauzu. Minulý týždeň som to prehnala." uškľabím sa a opriem sa o stolík s darčekmi.
„Ale no tak kvôli mne!" zdvihne ukazovák a do kelímku mi naleje hnedú tekutinu, ktorú poznám veľmi dobre. „Fajn, ale iba toto." poviem vážne a zoberiem si od nej pohár. „Tak na mňa." zasmeje sa a napije sa skôr ako stihnem niečo povedať ja.
Pokrútim hlavou a celý obsah do seba vylejem. „No dobre, že si to ty dám si ešte za jeden." zasmejem sa a nalejem si sama. Znova to do seba vylejem a široko sa usmejem. Nalejem si zase, ale len preto, aby som nemala prázdny pohár a prejdem na záhradu, kde nie je až tak veľa ľudí ako dnuka a sadnem si na lavičku. Všimnem si Liama ako sa baví s nejakou blondínou. Počkať nehovoril mi, že už niekoho má? Ten chalan sa nikdy nepoučí.
„Môžem?" zrazu sa ozve známy hlas a aj napriek tomu, že neodpoviem jeho mohutné telo si sadne vedľa mňa. „Čo chceš?" opýtam sa, no stále sa pozerám pred seba. Napijem sa, aby som nemala sucho v ústach a nadýchnem sa.
„Prepáč? Je to moja sestra a má narodeniny." povie ironicky a ruky si prekríži na hrudi. „Nemyslím tu, ale tu pri mne. Čo chceš odo mňa?" opýtam sa znovu a tento krát sa pozriem do jeho zelených diamantov. Je vidno, že pil. Úplne žiaria.
„Kde máš tú svoju bábiku?" ironicky sa usmejem a poobzerám sa okolo seba. „Tá babika má aj meno." zasyčí a jeho ruka vyletí k mojej tvári, no tesne pred ňou sa zastaví. „Dobre pokoj." zalapám po dychu a on sa otočí. Pokrútim hlavou a znova sa napijem.
„Takže aké je meno tej barbinky?"
„Nezaujíma ťa to." povie a pozrie sa na mňa. „Áno máš pravdu." falošne ds usmejem a postavím sa. Harry urobí to isté a nasleduje ma. Napijem sa zase, čím už úplne vyprázdnym obsah pohára a položím ho na stolík. Sadnem si na prázdny gauč a prejdem si rukou do vlasov, no sama nie som dlho.
„Mám krajšie šaty ako Gemma však?" zrazu sa ozve hlas tej Harryho barbínky sediacej vedľa mňa. Zasmejem sa a pokrútim hlavou. „Kto si a prečo sa smeješ? Teba som sa nič nepýtala." zasyčí na mňa a chytí Harryho ruku.
„Ariana toto je Victoria, spolužiačka mojej sestry." usmeje sa na mňa a Ariana, ako povedal Hary na mňa hodí nenávistný pohľad. „Neteší ma." usmejem sa a podám jej ruku, ale ona namiesto toho, aby urobila to isté otočí sa a pobozká Harryho. O čo jej ide? Och ona si asi myslí, že budem žiarliť. Veľký omyl, aj keď možno Harry je očarujúci, ale nie preboha! čo mám za myšlieny? Žiadny Harry.
„Toto ja nemám za potrebu." postavím sa a napravím si šaty. poobzerám sa okolo, no nikde nevidím Gemmu. Vážne je tu len ona normálna. Prejdem do kuchyne, kde ju uvidím s niekým sa roprávať, no keď ma uvidí rozhovor ukončí a usmeje sa na mňa. Sadneme si a ja si prejdem rukou po spánkoch.
„Preboha čo je tá Ariana zač?" zasmeje sa skôr ako začne hovoriť a položí si ruky na stôl pred nami. „Zlatokopka, mrcha, štetka, blondína, mám pokračovať?" zdvihne obočie a pozrie sa na mňa. „Nie to vážne nie. Myslím, že mi stačilo to, čo som videla." opriem sa o stoličku a ruky si prekrížim na prsiach.
„A ty čo? prečo tu tak sedíš? Nemala by si už byť opitá a nemala by si tancovať niekde na stole?" zdvihnem obočie a pozriem sa na ňu. „Vyzerám tak?" zasmeje sa. „Áno." postavím sa a potiahnem ju za ruku. Chcem jej naliať, ale radšej jej podám plnú fľašu. „Na a už si to." zasmejem sa a opriem sa o stolík, na ktorý sa postaví.
A je čas ísť domov. Viem, že musím. Tu som svoju prácu zvládla. Teraz musím ísť k Zaynovi. Je predsa môj brat a zaslúži si, aby som s ním bola na jeho narodeniny. Ktovie, či mu to už Perrie povedala, ale to sa nedozviem ak tu ostanem.
Zoberiem si kabelku a pozriem sa sa na Gemmu. Dúfam, že to neprehná až tak veľmi ako som jej povedala. Všimnem si Liama, ktorý si nalieva ďalší pohárik. Prejdem k nemu a milo sa usmejem. „Liam dal by si mi kľúče od auta?" opýtam sa a vystrčím ruku. Bez slova mi ich podá a znova niekam zmizne. Vidno, že už toho alkoholu v krvi má dosť, aj keď ja nemám čo hovoriť. Tiež by som nemala šoférovať, ale veď do piatych minút budem doma.
Odomknem auto a sadnem si na miesto vodiča. Kľúčiky strčím do zapaľovača a zapnem si pás. Stupím na plyn a vyjdem z pred domu Stylesovcov. Kabelku si položím na sedadlo vedľa a pozriem sa do zrkadla, no akurát vtedy mi začne vibrovať telefón. Nachvíľu odvrátim zrak od cesty, aby som si vybrala mobil, no urobím zle. Pocítim náraz na prejdem kapote a rýchlo stupím na brzdu.
„Preboha." šepnem a pozriem sa von. Na ceste leží človek! Bože, čo som to urobila? Musím odísť. nemám pri sebe vodický a ešte som aj pila. Preboha. Rýchlo stupím na plyn a obídem možno mŕtveho človeka. Bože, čo som to urobila? Mala som mu pômocť preboha veď som budúca doktorka, ale proste dneska nemôžem.
Zaparkujem pred naším domov a rýchlo vystúpim. Zamknem auto a vojdem do domu. Opriem sa o zatvorené dvere a zalapám po dychu. Ešte stále sa nemôžem normálne nadýchnuť. Čo ak som ho zabila? Toto si budem vyčítať celý život.
„Tori?" ozve sa zrazu mamin hlas. Nadýchnem sa a vydýchnem. Tašku si položím na skrinku a s falošným úsmevom vojdem do obývačky. „Ahojte." poviem neisto a pozriem sa na nich. Je tu mama, Perrie a Zayn. Aha takže tá veľká chvíľa.
„Tori budem otcom!" povie zrazu Zayn a postaví sa. Pozriem sa na neho a jemne sa usmejem. „To gratulujem." objímem ho a poškrabem sa na zátylku. Chúďa dieťa. Bude mať tetu vrahyňu. Mám pocit, že moje zreničky sú zväčšené a zachvíľu vybuchnem slzami.
-
So kde začať :D k tejto časti sa ani nejdem vyjadrovať vôbec s ňou nie som spokojná, ale chcela som vám ju pridať, aj keď neviem prečo, keďže ani neviete napísať jeden komentár, či chcete ďalšiu, akože nehnevajte sa, ale ja som tú minulú časť písala slho a bola dosť dlhá a vy takto fajn, no aspoň viem na čom som, čiže fakt teraz ak sa vám to nepáči napíšte mi to ja beriem kritiku, pretože vidím, že je 23 votes a 3 komentáre, čo tí ostatní? Ja neviem nechcem vás nútiť, len chcem vedieť, či to vážne niekto číta a má to zmysel písať. A včera som bola na TFIOS takže moje emócie sú úplne rozladené preto tá havária :D ale zase by ma to nenapadlo vďaka jednej osobe (však Maťka) som chcela urobiť niečo horšie, ale ona mi povedala, že nemám tak vzniklo toto :D tak si prosím votes a komentáre :):):3