„Kto to bol? Odvtedy ako si sa pozrela do toho mobilu si nejaká zvláštna." zasmeje sa Leeroy a skrčí obočie. „Ale nikto." poviem pokojne a výjdem z centra, no moje vnútro horí. Odkiaľ má do kelu moje číslo? A on ma sleduje alebo čo? Dobre, že je policajt, ale toto nie je normálne. Čo si to vôbec dovoľuje? Kebyže nie je policajt pôjdem ho nahlásiť, ale takto to je to zbytočné.
„Neklam mi poznám ťa." zastaví a ruky si vloží vbok. Skrčí obočie a premeria si ma. „Že je v tom chlap?" zdvihne jedno obočie a z toho pocitu, že má pravdu sa usmeje. „Si hrozný." zasmejem sa a šťuchnem ho do ramena.
„Takže mám pravdu." prikývne a prejde ku mne. „Ďakujem, že si ma nenechal v štichu a pomohl si mi vybrať tie darčeky." usmejem sa a chytím ho za lakeť. Leeroy mi príde ako moja kamarátka, ktorú som dlho hľadala. Hach chudák, no ale čo on nemôže za to aký je a ja nemôžem odsudzovať, pretože takéhoto skvelého človeka nenájdete len tak.
„Pozdrav Liama a dávaj si pozor." zakývam mu, keď stojím vo dverách od nášho domu a on odchádza. „Ach." vzdychnem a tašky s nákupom položím na zem. Vyzujem sa a tenkú bundu si zakvačím na vešiak. Tašky znova chytím do rúk a vybehnem hore. Zatvorím za sebou dvere na svojej izbe a položím ich na posteľ. Mám ich aj zabaliť? Síce som kúpila narodeninové tašky, ale keď sa do nich pozrú hneď budú vedieť, čo v nich je. No nevadí vážne sa mi to nechce baliť.
Pustím si rádio a darčeky vyberiem z tašky, ktoré následne a bezpečne skryjem do skrine v rohu izbe. Ach dneska som už tak unevaná, že sa asi neosprchujem. Urobím to zajtra predtým ako odídem z domu. Áno to bude najlepšie. Teraz som úplne utahaná a cítim ako mi upadá každý sval. Zvalím sa na posteľ a zatvorím oči.
**
Otvorím oči a zadívam sa na strop nado mnou. Je čas vstávať, ale mám pocit, že moje oči majú ešte večer, pretožee sa stále len zatvárajú. Môj veľký braček má dneska dvadsať osem rokov. Och je vážne starý, za chvíľu už na dôchodok a to ešte nevie, že bude otcom. Som tak veľmi zvedavá, čo na to povie, ale ja viem, že sa poteší.
Postavím sa a zívnem. Prejdem si rukou pod spánkoch a odtiahnem žalúzie. Vyzerá to tak, že dneska bude krásny deň, ako každý. Musím uznať, že tu máme vždy krásne, ale to teplo mi už začína liezť na nervy. Niekedy plánujem ísť cez zimu do Londýna. Musí to tam byť úžasné.
Je presne desať hodín a oslava začína o piatej. Skúsim zavolať Liamovi, či je tiež pozvaný aspoň by ma zviezol a ak nie požiadam vždy pripraveného Zayna. Ale ako vážne. Vždy, keď neičo potrebujem je tu. Vždy po ruke a aj preto ho mám tak strašne rada. Lepšieho brata nenájdete, to vám zaručím.
Urobím si copík a pomaly zídem po schodoch dole. Mama je v práci takže by tu mal byť iba Zayn. Možno budem prvá kto mu zagratuluje, čo pochybujem. Po chodbe prejdem až do kuchyne, z ktorej uvidím sedieť Zayna v obývačke, sledujúceho televízor.
„Dobré ráno braček." zakričím mu a otvorím chladničku. Vyberiem si mlieko a nalejem si ho do pohára. Následne prejdem do obývačky a sadnem si k Zaynovi. „Dneska máš voľno?" opýta sa, no nespúšťa pohľad z televízora. Je milé, že to dôležitejšie ako sa pozrieť sestre do očí, aj keď musím uznať, že ráno nie som najkrajšia.
„Sedím tu takže áno." poviem a napijem sa. Pohár položím na stolík pred nami a sadnem si do tureckého sedu. „Tak teda všetko najlepšie." široko sa usmejem a hodím sa Zaynovi okolo krku. „Och ty si nezabudla. Ďakujem." zasmeje sa a pobozká ma na líce.
„Ale kdeže ja nie som ty," žmurknem a znova si chytím pohár do rúk. „Ale darček až večer." usmejem sa a opriem sa o gauč. „Bolo to iba raz! Teraz mi to budeš každé narodeniny vyčítať?" pozrie sa na mňa a ruky si prekríži na hrudi.
„Iba po tie šesťdesiate." usmejem sa a šťuchnem ho do nosa. „Aha takže ty ešte plánuješ žiť." prikývne a prejde si jazykom po perách. „Neviem ako ty, ale ja áno. Vtedy život akurát začína. Predstav si ako budeme spolu chodiť na bingo." zasmejem sa a narovnám sa.
„Ako budeš ty chodiť na bingo. Ja plánujem už niečo iné." pohladí ma po hlave a postaví sa. „Teraz ak dovolíš idem sa Perrie maj sa." usmeje sa a zmizne niekde v dome. Super ani som sa nestihla opýtať na odvoz. Musím zavolať Liamovi.
Prázdny pohár položím do umývačky a vybehnem hore. Mobil položený na skrinke si zoberiem a vytočím Liamove číslo. Zdvihne hneď po prvom zvonení. To na ňom milujem. Všetci zdvihnú po štrvtom, alebo vôbec. Vtedy by som vedela zabíjať.
„Liam povedz, že aj teba Gemma pozvala." ozvem sa skôr ako on a sadnem si na posteľ. „Aj tebe ahoj a áno pozvala prečo?"
„Och takže o pol piatej ťa čakám." šibalsky sa usmejem a zahryznem si do pery. „Je milé, že zase viem všetko posledný." zasmeje sa. „Ale keďže si to ty prídem, ale buď presná."
„Veď budem nepoznáš ma?"
„Veď práve," zasmeje sa. „Tak sa maj." zloží skôr ako stihnem niečo povedať. Zasmejem sa a mobil položím tam kde bol predtým. Na stolík. Stále mám ešte neuveriteľne veľa času a mám pocit, že si môžem pospať. Zívnem a zvalím sa na posteľ.
**
Zobudím sa na odporný zvuk mobilu. Vážne som zaspala. Preboha koľko je vlastne hodín?! Rýchlo vstanem a pozriem sa na mobil. Sú len tri. Fú. Vydýchnem a znova si sadnem. Keby som mohla ja dokážem prespať aj celý deň, ale bohužiaľ vždy nemám na to podmienky.
Prečo mi vlastne zvonil mobil? Znova sa na neho pozriem a všimnem si novú správu od Gemmy. „Tori? nemohla by si prísť skôr? Potrebovala by som s niečím pomôcť a budeš zlatá ak prídeš.-Gemma" prečítam si ju a ostanem hľadieť na mobil. Super. Dúfam, že tam nebude Harold.
„Jasné, budem tam.-Tori" napíšem spätnú správu a odošlem jej ju. Tak to aby som sa vážne pripravovala už teraz. ešte napíšem SMS LIamovi, aby prišiel skôr a prejdem do kúpeľne. Zhodím zo seba pyžamo a vstúpim do sprchy. Teplé kvapky vody príjemne vymasírajú moju pokožku a ja sa konečne cítim sviežo.
Zabalím sa do uteráka a vrátim sa do izby. Absolútne neviem, čo si oblečiem, a čo sa tam bude hodiť. Chcela som si obliecť čierne obtiahnuté šaty nad kolená, ale prišlo mi to až moc. Prejedm ku skrini a otvorím ju. Prehrabem sa šatami až nájdem tie správne. Modré pod kolená s korzetom a hlavne dole voľné.
Položím ich na posteľ a prejdem k zrkadlu. Rozpustím si vlasy a rozčešem ich. Vlnia sa vďaka tomu, že som ich mala v gumičke takže s nimi neplánujem nič robiť. Nanesiem si trochu makeupu a na oči linku, ktorú doplním špirálou. Trochu lesku na pery a je to dokonalé. Urobím duckface do zrkadla a postavím sa. Liamovi som kázala prísť už o trištvrte na štyri, keďže som nevedela kedy presne.
Keď na seba natiahnem šaty pozriem sa do zrkadla. Som úplne iná. Zase som sa premenila na tú párty hardovú Tori a už nie som tá slušná študentka, ktorá študuje medicíni, no čo každý má dve tváre. Obujem si čierne topánky na opätku a prehodím cez seba tenký sveter, preistotu.
Posledný krát sa pozriem do zrkadla a zoberiem si kabelku spolu s darčekom.Otvorím dvere a pomaly zídem po schodoch. Vážne nenávidím opätky. Mám pocit, že kebyže idem rýchlejšie tak už som niekde v kuchyni na zadku.
„O kamže kam." zstaví ma mama na chodbe. „Kamarátka má dneska narodky." usmeje sa a opriem sa o skrinku. Konečne. „Och len neskonči tak ako minule. Kedy plánuješ prísť?" prehodí si utierku cez plece a oprie sa o zárubňu.
„Neviem." myknem plecami a v tom niekto zazvoní. „To bude Liam." ukážem na dvere a pohnem sa. „Užite si to." zasmeje sa a zmizne v kuchyne. Otvorím dvere a pozriem sa na Liama, ktorý sa opiera o dvere. Vždy bol atraktívny muž, ale dneska mu to vážne pristane.
„Ahoj dneska ti to pristane." usmeje sa a objíme ma. „Tebe tiež." skrčím obočie a premeriem si ho. „A prečo som tu tak skoro?" opýta sa, keď si sadneme do auta. „Gemma mi písala, že potrebuje pomôcť, či neprídem skôr a hádam nebude vadiť ak tam budeš." jemne sa zasmejem a zapnem si pás.
„Ach." povie a naštartuje. Celú cestu v aute počuť len melódie pesničiek, ktoré hrajú rádiu. Opriem si hlavu o okno a sledujem domy, ktoré míňame. Som zvedavá na ten ich. Harry s nimi už určite nebýva takže by tam vážne nemusel byť. To by bolo asi najlepšie.
Liam zastaví pred veľkým domov presne na tej ulici, na ktorej som minule bola. za rohom je policajná stanica, do ktorej ma Harold zobral. Odopnem si pás a otvorím dvere. Napravím si sukňu na šatách a zabuchnem dvere. Spolu s Liamom prejdem k dverám a ja zazvoním.
„Tori!" skríkne Gemma, keď ma uvidí. „Ahoj nevadí ak tu je a Liam? Ale viezol ma." usmejem sa a poškrabem sa na zátylku. „Nie to je v pohode. Poďte dnu." široko sa usmeje a otvorí dvere ešte viac. Spolu s Liamom prejdeme na chodbu. „Liam choď pokojne tam. My s Tori niečo musíme." ukáže Liamovi obývačku a mňa potiahne niekde do izby.
„Tak?" usmejem sa a sadnem si na jej posteľ. „Musíš mi pomôcť vybrať šaty." zasmeje sa a chytí do ruky dvoje šaty. Jedny dlhé červené ako krv a druhé krátke čierne s veľkým výstrihom. „Ou." je jediné na čo sa zmôžem. Fakt je to ťažké vybrať. Každé sú niečím výnimočné.
„Ktoré máš radšej?" zdvihnem obočie a pozriem sa na ňu. „Ja neviem." sadne si ku mne a položí mi hlavu na rameno. „Vieš čo?" postavím sa prejdem k jej skrini. Otvorím ju a prehrabnem sa ňou. Do očí mi padnú biele šaty nad kolená s čiernym vzorom. Áno tieto budú dokonalé pre oslávenkyňu.
„Tieto," široko sa usmejem a otočím sa na ňu. „Och vidíš na tie som aj zabudla." prejde ku mne a chytí ich. „Vážne budú dobré?" nervózne si zahryzne do pery a priloží si ich k telu. Iba prikývnem a premeriam si ju.
„Tak sa prezleč nechám ťa." usmejem sa a odídem. Prejdem do obývačky a sadnem si k Liamovi na gauč. „Tak čo?" pozrie sa na mňa a zdvihne obočie. „Ale nič ženské veci." zasmejem sa a preložím si nohu cez nohu.
„Pôjdem si vonku zapáliť." oznámi mi a postaví sa. Iba prikývnem a pozriem sa na hodiny. Je pol piatej, iba teraz som mala ísť, ale čo vždy je lepšie byť tu skôr ako posledný.
„Ale, ale, ale." ozve sa zrazu známy chrapľavý hlas. Odvrátim zrak ku dverám a uvidím Harryho opretého o zárubňu dverí. „Ty." prikývnem a postavím sa. Gemma sa už určite prezliekla, pôjdem za ňou. „Kamže?" jeho ruka ma zastaví, keď sa snažím okolo neho prejsť. „Čo teba do toho?" vytrhnem sa mu zo zovretia, no on ma pritlačí k stene.
„Kým sa s tebou bavím nepôjdeš nikde." pošepká mi do ucha tak, že jeho teplý dych cíim na mojom krku. Strasie ma, no snažím sa zachovať si chladnú hlavu. „Táto debata nie je obojstaranná takže." poviem a odkašlem si, pretože mi môj hlas nejako zlyhal.
Z hlboko sa zasmeje a znova sa priblíži k môjmu uchu. „Dnes vyzeráš vážne sexy." pošepká a oblizne si jeho ružovkasté pery. Po celom tele mi prejdú zimomriavky. Nie! Nemôže sa mi to páčiť! No keď mi to povedal zaviala ma vlna niečoho pekného. Cítim sa pekná.
Nie! Pokrútim hlavou a spamätám sa. „O vážne? pretože tebe nie." premieram si ho a pokrútim hlavou, no musím uznať, že je k zožratiu. Čierne tričko mu zvýrazňuje všetky svaly a tie čierne rifle uff. Zasmeje sa a v tom sa dvere otvoria. „Harry zlatko." neznáma blondína vbehne dnu a hodí sa Harrymu okolo krku. „Ariana." usmeje sa na ňu a pobozká ju na pery. Počkať čo? Ak má Harold priateľku tak prečo toto všetko?
-
Aaaaaa práve teraz, keď som to dopísala je 22:20 a určite už všetci spíte a nikto to teraz nebude čítať čo už :D ja zajtra nejdem do školy tak preto to pridávam takto pozde, no vy si to nájdete aj zajtra však zlatíčka? :3 take časť som ani nepllánovala. To mi iba tak napadlo, že idem písať tak som šla :D a vzniklo toto :D 2000 slov som na seba hrdá, a za to si prosím vaše komentáre a názory, fakt ma zaujíma, čo si myslíte a či chcete vôbec ďalšiu :D minule 4 koemntáre dáte 5? som zvedavá :D vážne zvedavá :D a začala som písať krátky príbeh s Harrym, ktorý plánujem na 3 časť, link vám dám to komentára dole:) a časť chcem venovať @AlexHoraaaan za krásny komentár a že si to chcela :3 vážne ani neviete ako ma tie komentáre rešia a ak chcete napíšte ja vám venujem :3 takže asi diem spať dobrú noc (y) ps: že mám peknú profilovku? ja viem :3♥
Vote&komenty:)