„Takže dneska ste prišla sama?" opýta sa ma doktorka zatiaľ čo ja si utieram gél na mojom podbrušku.
„Áno bohužiaľ Harry nemohol prísť má toho veľa v práci." Poviem viacmenej smutne a sadnem na stoličku oproti doktrokynmu stolu. „A ako to vyzerá? Viete o dva týždne máme nachystanú svadbu a už sa vážne neviem dočkať." Pozriem sa na doktorku s miernym úsmevom na perách.
„Ste si istá, že tú svadbu chcete teraz? Nechcete predsalen počkať až po pôrode?" Čo tým myslí? Zamračím sa.
„Povedali ste, že keď prejde siedmy mesiac už to nebude také rizikové." Položím si ruky na bruško.
„Myslela som si. Dieťatko vyzerá v poriadku, ale vaše vaječníky nie." Zalapám po dychu, keď toto výjde z jej úst.
„Čiže chorá som ja?" zahryznem si do pery. Toto sama asi nezvládnem. Zahmlie sa mi pred očami a jemne sa mi zatočí hlava. Mám pocit ako keby som bola na kolotoči. Rýchlo ku mne pribehne doktorka so setričkou, ktoré ma dajú ležať a sestra mi podá pohár s vodou. Toto Harrymu povedať rozhodne nemôžem.
„Ste v poriadku?" v ušiach sa mi ozve tlmený hlas doktorky.
„Ani nie," šepnem. Akoby som mala niečo v hrdle.
„To bude v poriadku." Pohladí ma ruke a ja na sucho prehltnem. Tá voda mi vôbec nepomohla. Cítim sa ako ryba na suchu. Ani neviem kedy, ale z očí mi začnú padať slzy v tvare hrachu.
„Neodpustím si ak sa tomu malému niečo stane." Poviem napokon. Pomaly sa posadím a ruky si položím vedľa tela.
„Dám vám lieky, ktoré vám pomôže a obidvaja budete v poriadku." Prejde znova k stolu a začne vypisovať lieky. Na sucho prehltnem, aj keď som sa predhvíľou napila a ostanem sedieť. Vôbec sa necítim dobre. Bojím sa všetkého čo sa môže stať, pretože práve ja viem čo to môže byť.
„Nechcete niekomu zavolať, aby po vás prišiel? Nevyzeráte najlepšie." Vyruší ma doktorka a ja len pokrútim hlavou.
„To je v poriadku, ja len potrebujem na vzduch." Pomaly sa postavím. „Ale tú svadbu vážne chcem. Sľubujem, že to bude krátke a stále budem sedieť, nebudem sa namáhať." Rozprávam kým si na seba dávam krátky kabát.
„Mne to sľubovať nemusíte, ale sebe." Usmeje sa na mňa a podá mi predpis. Má pravdu. Prikývnem a poďakujem jej. Ona mi iba s úsmevom otvorí dvere a ja výjdem vonku. V čakárni nie je veľa ľudí, sú už tri hodiny poobede. Neviem prečo som prišla tak neskoro, ale dneska sa mi vôbec nechcelo vstávať z postele. Bola som úplne vyčerpaná.
Dvere sa mi automaticky otvoria a ja sa konečne nadýchnem čerstvého vzduchu. Cítim sa lepšie,no stále to nie je ono. Poslednýkrát sa nadýchnem, keď otvorím dvere na lekárni. Lekárničke podám svoj predpis a ona prikývne. Chvíľu jej trvá kým sa vráti, no nakoniec predomňa položí dve krabičky a ja zaplatím. Mám to vôbec povedať Harrymu? Nemôžem mu to povedať. Bude trvať na tom, aby sme tú svadbu odložili, ale to si nemôžeme dovoliť naozaj nie. Bude ťažké toto pred ním skrývať, ale naozaj to musí oztať medzi mnou a doktorkou.
Cesta domov mi trvá asi pätnásť minút, ale nevadí mi to. Fakt si potrebujem prevetrať hlavu. Otvorím dvere a zistím, že je odomknuté. Harry je doma. Pomyslím si zatiaľ čo sa vyzúvam. Pomaly vyjdem z chodbičky a poobzerám sa. Super na prízemí nie je. Kde tie lieky strčím? Do špajze tam Harold určite nepôjde. Prejdem do špajze a začnem hľadať vhodnú nádobu s jedlom.
„Vick to si ty?" skameniem, keď sa ozve Harryho hlas až príliš blízko.
„Áno," zakričím a rýchlo to niekam strčím.
„Čo tu robíš?" objaví sa Harryho postava vo dverách.
„Hľadám niečo čo by som uvarila." Zaklamem a slabo sa usmejem. Uf. Prejdem k nemu, aby som ho pobozkala, no on sa zamračí.
„Ako bolo u doktorky?" opýta sa zatiaľ, čo aj si lievam džús do pohára.
„Fajn," znova klamstvo. Prečo to robím?
„Čo sa deje?" opýta sa už celkom inak. Viem, že mu dlho nebudem môcť klamať.
„Som chorá," vypľujem zo seba nakoniec. Harryho zreničky sa rozšíria a ja si zahryznem do pery. nič nepovie iba ma pohladí po líci.
„Mám zápal vaječníka, ale mám lieky, ktoré keď doberiem sa môžme zobrať. Všetko bude v poriadku." Zahľadím sa mu hlboko do očí. Stále ostáva ticho. Úplne som to všetko pokazila.
„Chcela si mi to zatajiť však?" povie do ticha.
„Nie, ja..." dojdu mi slová. Akoby som aj chcela niečo povedať, ale klamstvá mi už viac nechcú vychádzať z úst. „Ja som sa len bála, že si ma nezoberieš." Zahľadím sa do zeme.
„Prečo by som nemal? Ale ak je to nebezpečné počkáme-„
„Nie Harry. Tá svadba bude pred pôrodom a teraz ma ospravedlň idem si ľahnúť." Neviem čo ma to popadlo, ale potrebujem byť naozaj sama.
**
Niekedy premýšľam prečo som tak tvrdohlavá. Možno nie je pekné ako som k Harrymu zachovala, ale proste som sa bála. Stále sa bojím, no ja tie lieky doberiem a vyliečim sa. Budeme mať svadbu, potom porodím a budeme šťastná rodinka. Ha. Znie to ako v rozprávke, ale naozaj po tom túžim. Chcem mať rodinu, ktorá ma bude napĺňať a bude stále pri mne.
„Už si hore?" zrazu sa Harryho hlava vynorí zpoza dverí. Vážne som si išla ľahnúť, ale ak mám povedať pravdu vôbec som to nedokázala. Moje oči sa nechceli zatvoriť a ja som stále premýšľala nad životom.
„Harry," šepnem a posadím sa. Ukážem na miesto vedľa mňa a on si ku mne automaticky sadne. „Prepáč mi zato, čo som ti povedala, no hlavne ako som to povedala. Nechcela som byť tak odporná.." chytím jeho ruku do tej mojej.
„Ja to chápem." Pobozká ma. „A na svadbu je už všetko pripravené." Povie mi do bozku a ja sa slabo usmejem.
„A keď sme už pri tom," pozrie sa mi do očí, keď sa odtiahne. „Pozval som si kamaráta Nathana za svedka." Skrčím obočie. O žiadnom takom som ešte nepočula. „Poznáme sa od malička, ale on žije v británií. Chcel ísť do hotela, ale povedal som mu nech ostane tu. Nevadí ti to?" dokončí a zdvihne obočie.
„Jasné, že nie. Je to tvoj svedok. Pre nich len to najlepšie." Zasmejem sa, no Harry ostáva stále vážny.
„Si tak krásna, keď sa smeješ." Prejde si jazykom po perách. „Keď budem môcť tak z teba vyšukám mozog." Šepne mi a mne po celom tele prejdú zimomriavky. Jemne ho pobozkám na ušný lalôčik a on slastne zatvorí oči.
„Tak to si ešte počkáš." Poviem smutne a postavím sa. V tom sa v celom dome ozve zvonček.
„A ešte som ti zabudol povedať, že príde dneska." Zakašle a nasleduje moje kroky dole schodmi.
„Bože ako vyzerám? Čo ak sa mu nebudem páčiť. Preboha je to tvoj najlepší kamarát, pozná ťa odmalička a ja som ťa ukradla. Určite ma nebude mať rád." Zamračím sa, keď chce Harry otvoriť dvere. Zvonček zazvoní druhýkrát a to už naozaj otvorí.
„Harold!" hodí sa Harrymu okolo krku chalan s vyšportovanou postavou. Och. Pristihnem sa ako sa pozerám na jeho svaly. Victoria prestaň! Zakríknem sa. Má hnedé vlasy učesané do zadu a je dosť nižší ako Harry. Kde sa títo dvaja vôbec našli?
„Ty musíš byť Victoria." Zrazu ma z premýšľania vyruší jeho hlas. Odkašlem si a prikývnem.
„Teší ma." Usmejem sa a on ma hneď na to objíme. Hmm dobre.
**
„Takže ako dlho sa už poznáte?" opýtam sa Nathana, ktorý sedí oproti mne. Rozhodli sme sa, že pôjdeme na večeru, aby sme sa viac spoznali. Je tu s nami aj Gemma, ktorá bola nadšená z toho, že Nathan prišiel. Nezdá sa mi to. Určite je to jej stará láska.
„Už to bude patnásť rokov." Odpovie mi a napichne si na vidličku zemiak.
„Dosť rokov na to, aby zažili dosť trapasov." Zasmeje sa Gemma.
„Toto teraz vôbec nemusíme rozoberať." Pridá sa do rozhovoru Harry, ktorý bol doteraz ticho.
„Rada sa dozviem nové veci." Pozriem sa na neho s nadvihnutých obočím. Harry sa zamračí a venuje mi nenávistný pohľad.
„Stalo sa to keď mali asi pätnásť-" začne Gemma, ale je prerušená Harrym.
„Povedal som ti, aby si bola ticho."
„Ale no tak brácho čoho sa bojíš? Je to tvoja snúbenica tak či tak by sa to dozvedela." Povie provokačne Nathan. Harry iba zatne zuby a ostane ticho. Vie, že s tým nič neurobí a oni to aj tak povedia.
„Boli na kúpalisku a prešla okolo nich dosť sexy baba." Gemma sa začne smiať skôr ako dohovorí. „Prepáč," ospravedlní sa. „Ale keď si to zase predstavím. Obidvom sa postavili kamaráti, no oni na ňu stále pozerali. Boli stredobodom pozornosti. Myslím, že to niekto dal aj na net." Stále s úsmevom na perách si strčí do úst kúsok ryby.
„Mám pocit, že sa to stalo iba Harrymu." Začervená sa Nathan a ja sa zasmejem. Je vtipné sa na nich pozerať.
„Určite aj tebe." Podotkne Gemma a zdvihne ukazovák. „Alebo potom, keď ste išli na tobogán a Harryho plavky ostali niekde...proste niekde." Napije sa zo svojho vína. Pozriem sa na Harrymu, ktorému to asi nie je príjemné.
„Nebuď sklesnutý. Každému sa stávajú také veci. Veď som bol predsa s tebou. Mal by som sa hanbiť tiež." Nathan mu udrie päsťou do ruky.
„Že ja som ťa sem vôbec volal." Pretočí očami, no nakoniec sa slabo usmeje.
„A pamätáte si na to, keď-"
„Gemma ticho!" skríknu obidvaja naraz a ja sa už fakt musím zasmiať. Sú fakt komický. Zahryznem do mrkvy, ktorú mám v ústach a prehltnem ju. Je fakt úžasná, ale teraz by som zjedla asi aj koňa.
„A čo Ariana? Najprv som si myslela, že tá svadba je s ňou." Zasmeje sa Nathan a všetci okolo stola ostanú ticho. Hmm on to asi nevie.
***
Hola!🦄
🙁🙁🙁🙁 veľmi ma mrzí že tu nie sú žiadne komentáre A ja fakt neviem prečo mne stačí ak tam napíšete nejaké slovo len aby som videla že to čítate 😏 každopádne hore máte Nathana, musela som to nejako okoreniť tak je tu😂😂 neviem kedy bude nová časť, ale asi už V nej asi bude svadba čo znamená že je to fakt koniec no neviem napíšte mi či už chcete svadbu alebo mam ešte počkať jednu časť aby to nebolo tak hrr, dúfam že sa časť páčila 🏵