„Harry," šepnem, keď ho vidím sedieť na posteli. Všade naokolo sú ruže, ale nie obyčajné červené. Biele ruže. Bože zbožňujem ich. Na oknách sú sviečky a na strope letia balóny v tvare srdca. Čo ho to vôbec napadlo?
„Chcel som ťa potešiť." Prehovorí do ticha a začne sa ku mne približovať.
„To si nemusel, určite ti to zabralo veľa času." Zamračím sa a pozriem sa mu do tváre. Jeho veľké dlane sa dotknú mojich bokov a ja sa mierne zachvejem. Jeho dotyky mi stále spôsobujú zimomriavky po celom tele.
„Chcel som to urobiť," povie s vážnou tvárou a nahne sa ku mne. Jeho pery sa obtrú o tie moje, no nepobozká ma. Čaká kým to urobím ja. Prefíkanec jeden. Chvíľu ho nechávam v napätí, no nakoniec to sama nevydržím a pobozkám ho. Moje pocity sa nedajú ani opísať. Už dávno som sa necitíla takto spokojná. Dovolím Harryho jazyku vstup do mojich úst a slabo sa usmejem, keď mi zahryzne do pery.
**
„Liam, povedala som nie." Zamračím sa na neho. už ho tu asi polhodinu presvedčiam. Harry ráno odišiel do práce a aby som nebola sama prišiel Liam.
„No tak Tori máš dvadsaťštyri. Čoho sa bojíš?" a on mi stále oponuje.
„Môžeme si pozrieť romantický film. Dokonca aj komédiu zvládnem, ale horror pozerať nebudem!" mám pocit, že kričím, no niesom rozčúlená. Hlavne sa nemôžem stresovať. Len si tu vymiename názory.
„Nebudem sa pozerať na romantiku s tehotnou ženskou. Zbláznila si sa? Vlastne ani mi neodpovedaj." Zasmeje sa, no ja sa stále mračím. Viem čo tým myslí. Určite, že budem celý film revať, ale to sa fakt nestane. Ticho preruší cinknutie mikrovlnky, čo značí že je popcorn hotový.
„Ja to zoberiem, nenamáhaj sa." Vyruší ma Liam, keď vidí, že nedočiahnem na misku. Prikývnem a zatiaľ z chladničky vatiahnem džús aj vodu. Zo skrinky vytiahnem dva poháre a zoberiem to do obývačky. Položím ich na stôl a ľahnem si na gauč. Konečne pokoj.
„Takže?" ozve sa znova Liamom hlas, má plné ústa popcornu.
„Nechaj aj mne!" skríknem, načo sa on iba uchechtne.
„A o čom ten horror vlastne je?" opýtam sa a spokojne si vložím do úst popcorn. Možno som urobila unáhlený záver, ani som nevedela čo to vlastne je a hneď som povedala nie.
„O dievčati a dvoch patológoch, ktorý jej budú robiť pitvu a veď uvidíš." Široko sa usmeje. Prižmúrim oči, ale ako vidím nemám na výber. „Nie je až taký hrozný. Neboj sa neriskoval by som, že by si kvôli mne rodila v šiestom mesiaci." Tentokrát už povie vážne a ja prikývnem. Liam ešte stihne zatiahnuť žalúzie, aby sme tu mali fakt tmu a sadne si ku mne. Ak mám pravdu povedať chýbalo mi toto. Tieto časy strávené s Liamom. S ním som bola vždy sama sebou a som fakt rada, že jej moj kamarát.
Film trvá asi hodinu a pol. Fakt nie je až taký hrozný, ale sú v ňom časti kedy mám srdce fakt až niekde v hrdle.
„Panebože nečakala som, že na konci budú všetci mŕtvy." Zalapám po dychu, keď film skončí. Posadím sa a načiahnem sa pre svoj pohár s vodou. Vypijem celý obsah, uf úplne mi vysmädlo.
„Ja som tam nečakal veľa vecí." Zasmeje sa a odtiahne žalúzie. Vonku stále svieti slnko. Sú predsalen tri hodiny poobede.
„Ale nabudúce si vážne pozrieme niečo pekné." Urobím na Liama psie oči a našpúlim pery.
„Na to ti pošlem Sophiu." Zdvihne ruky v obrannom geste a zoberie prázdnu misku od popcornu, aby ju mohol odniesť do kuchyne. Iba s úsmevom pokrútim hlavou a vypnem telku. Typický Liam. Hneď ako sa postavím vchodové dvere sa otvoria. Harry.
„Liam," kývne mu na pozdrav. Neviem prečo, ale nikdy sa nemali moc radi. Asi preto ako sa ku mne Harry zo začiatku správal a Liam je až príliš tvrdohlavý. Teda aj Harold.
„Harry," nútene sa usmeje a napije sa zo svojho pohára. „Asi vás tu už nechám." Pokračuje liam a oblečie si svoju koženku. „Ak niečo zavolaj, majte sa." Kývne mi na pozdrav a ja mu ho opätujem úsmevom.
„Tak čo ste robili?" opýta sa Harry, keď sa dvere za Liamom zavrú. Dneska má na sebe bielu košeľu, na ktorej má rozopnuté prvé tri gombíky a čierne džínsy. Je fakt sexy.
„Tori!" mykne ma a ostanem na neho civieť ako keby ma oblial ľadovou vodou.
„Ehm, pozerali sme nejaký film. Fakt zaujímavý, ale ty sa pochváľ. Ako bolo prvýkrát v práci po takej dobe?" môj hlas je trochu nervózny ani neviem prečo. Prejdem k nemu do kuchyne a sadnem si za bar.
„Celkom fajn," povie neutrálne a napije sa. „Nič sa nezmenilo, ale chýba mi moja asistentka." Povie provokačne a ja sa zasmejem.
„Ani sa nečudujem. Myslím, že lepšiu ani nenájdeš." Podotknem a zatvárim sa vážne.
„Počuj Harry," začnem, keď medzi nami ostane ticho. „Rozmýšľala som nad dátumom svadby." Poviem neisto a pozriem sa na neho. Ukáže mi, aby som pokračovala zatiaľ čo si šúpe mandarínku.
„Rozmýšľala som nad desiatym májom?" poviem, no je to skôr otázka. Nemôžeš sa predsa rozhodovať bez neho, je to aj jeho svadba.
„To je o dva mesiace."
„Ja viem už budem veľmi tučná, ale nechcem nič riskovať." Myknem plecami a zahryznem si do pery. Harry nič nepovie, iba sa ku mne začne približovať.
„Vážne by si to chcela vtedy?" opýta sa. Ako keby som to nepovedala jasne.
„Áno." Usmejem sa A on sa zamyslí.
„Tak fajn." Pobozká ma a strčí mi do úst mandarínku. „A tie ostatné veci nechaj na mne. Zoženiem miesto, pozvem ľudí a všetko zariadim. Ak chceš niečo špeciálne pokojne povedz všetko vybavím. Len aby si bola šťastná." Povie už vážne a rukou mi prejde po líci. Zatvorím oči a vydýchnem.
„Nechám sa prekvapiť." Znova ho pobozkám a dám si ruky okolo jeho krku načo on ma zodvihne a posadí ma stolík. Konečne sme v rovnakej výške.
„Už som ti hovorila, že ťa milujem?" zasmyslím sa nespúšťajúc ruky z jeho krku.
„Nespomínam si kedy naposledy." Tvári sa urazene, no ja viem, že to iba hrá. Chce ešte neičo povedať, ale vyruší nás mobil v Harryho vrecku. Vytiahne ho a prijme hovor. Ja zatiaľ zídem zo stola a opriem sa oň. To teda musí byť dôležité.
„Budem musieť ísť na stanicu. Vydržíš tu sama?" vráti sa spať asi o dve minúty so smutným výrazom na tvári.
„Možno," poškrabem sa na zátylku. „Zamknem sa a nikomu neotvorím." Poviem a cítim sa ako kozliatko, ktoré sa bojí zlého vlka.
„Do hodinky som doma." Pobozká ma čelo a rýchlo si zoberie peňaženku a kľúče od auta. Dvere sa zabuchnú skôr ako stihnem niečo povedať a ja si povzdychnem. Fakt ma tu nechal samú? Neznášam byť sama, asi sa unudím k smrti.
Harry's POV:
Kurva nič nedokážu urobiť bezomňa. Hlavne, že som im povedal aby mi už nevolali, že chcem byť so snúbenicou, ale nie. Naštartujem auto a výjdem z príjazdovej cesty. O necelých desať minút zaparkujem pred stanicou a vystúpim. Počas chôdze zakmknem auto a vojdem dnu.
„Čo je Greg?" vybehnem hneď na svojho podriadeného, ani neviem prečo som taký nervózny.
„Prepáč, že sme ťa zavolali. Fakt som to nechcel robiť, ale je to súrne." Povie ospraveldňujúco, no mne je to sakra jedno.
„Nie som tu jediný vyšetrovateľ." Zamračím sa.
„Viem, ale proste tu máš adresu. Naši ľudia sú už tam." Podá mi papierik a ja iba prikývnem viem kde to je. Je to asi pätnásť minút autom. Bez pozdravu opustím stanicu a znova si sadnem do auta. Keď zaparkujem vonku sa už začína stmievať. Vystúpim a prejdem ku páske kde stojí Josh. Iba mi kývne na pozdrav a zdvihne pásku, aby som mohol prejsť.
„To si snáď kurva robíte srandu." Poviem cez zaťaté zuby, keď zbadám známu ženskú tvár.
***
Ahojte! tak túto časť som napísala už včera a som sa rozhodla, že ju už dneska pridám. Inak ja tie časti píšem skoro stále a mám ich len tak uložené, nechcem ich pridávať každý deň, a chcem ich mať napísané do predu lebo v pondelok idem zase do školy a neviem ako to bude lebo je fakt toho veľa a ešte aj vysvečko tak fakt neviem, ale budem sa snažiť to dopísať :) no ale každopádne som rozmýšľala a mám pocit, že by som to mohla už dopísať do nejakej 50 časti, už tam vlastne veľmi ani nie je čo, ale bude svadba a potom sa niečo stane, ale však uvidíte :D 3:) ak sa vám časť páčila budem rada za každý vote aj komentár :) som rada, že to stále aspoň niekto číta haha :D a kto si myslíte, že je tá žena? zaujíma ma váš názor pretože ani ja by som nečakala to čo som tam vážne dala :DD