Čas pomaly plynul, že si to málokto uvedomoval. Mnohí študenti sa ani nenazdali a pripravovali sa na záverečné skúšky. Zvlášť piataci a siedmaci im venovali pozornosť a prežívali zrejme najstresovejšie obdobie ich života.
Koniec roka prišiel skôr ako čakali, čo prinieslo aj množstvo sĺz. Nielen zo strany siedmakov, pretože už navždy odchádzajú z ich druhého domova, z miesta kde strávili celú svoju mladosť, ale aj profesorom sa vygúľala nejaká tá slzička z oka. Predsa len, odchádzajú legendárni Záškodníci...
Bolo to naozaj ťažké obdobie. Siedmaci už nežili pod ochranným krídlom Albusa Dumbledora, už boli všetci zodpovední sami za seba. Museli si nájsť prácu, zaradiť sa do bežného života, ktorý vôbec nebol jednoduchý. Voldemort bol stále pri moci, denne zomierali ľudia, svet bol zlý.
Akoby toho bolo málo, členovia Fénixovho rádu neustále ubúdali a bolo ich čoraz menej. Záškodníci spolu s Alice, Frankom a Marlene trávili väčšinu času v hlavnom stane rádu a snažili sa pomáhať ako sa dalo. Lily, Sirius a James si robili aurorský výcvik, boli odhodlaní stať sa aurormi. Remusovi žiadosť zamietli kvôli tomu, kým sa počas splnu stáva a Peter povedal, že on sa pre to nenarodil. Okrem toho jeho schopnosti nie sú až také úžasné a tak sa rozhodol, že pôjde skúsiť šťastie k liečiteľom spolu s Marlene a Alice.
Mesiace pomaly plynuli, naši hrdinovia si začali pomaly zvykať na svet tam vonku. Jeseň bola práve v celej svojej kráse. Bola polovica októbra, počasie bolo sychravé, presne také aké Lily vždy zbožňovala.
S Jamesom si už staviali dom v Godricovej úžľabine, zatiaľ však žili v podnájme v neďalekej dedinke - Vydrí svätý dráb. Červenovláska sa tam hrozne páčilo, bolo tam veľmi útulne a príjemne. Sedela zakuklená v deke so šálkou čaju v ruke a čítala posledné riadky knihy, ktorú jej daroval Remus. Mala sa učiť na skúšky, ale ona si natoľko verila, že radšej čítala. James bol za Petrom, ktorý mal nejaké problémy, mal sa však každú chvíľu vrátiť.
"Ahoj láska!" buchli vchodové dvere a v nich sa objavil jej priateľ so Siriusom a Remusom sa sebou. Všetci traja boli vo výbornej nálade a Lily neušlo, že za tým bola Siriusova obľúbená whisky.
"Čo ste slávili tentokrát?" zavrela knihu a nadvihla obočie. James ku nej podišiel a chcel ju pobozkať, ale ona sa odtiahla.
"Zabudni, James. Tiahne z teba na kilometer," zvraštila noc a Sirius sa vyvalil na gauč akoby bol doma. Remus si aspoň slušne sadol a usmial sa na Lily.
"Neslávime nič, Lily. Iba Petra neprijali," povedal sklamane Remus a James zašiel po fľašku whisky.
"Čože? Prečo? Čo sa stalo? A Kde vôbec je?" zavalila ich otázkami Lily, ktorej prišlo naozaj smutné, že Petra ani na druhykrát do sv. Munga nevzali.
"Ty, James. Kde sme vôbec nechali Petra?" obrátil sa Sirius na prichádzajúceho Jamesa a James sa zarazil.
"Vieš, že neviem?" povedal úplne vážne a podal fľašu Siriusovi.
"Remus. Kde je Peter?" obrátil sa na Remusa James. Lily si len povzdychla aj keď bola naozaj zvedavá, čo sa stane.
"Opil sa s vami a ostal radšej doma. Prišlo mu skutočne zle a nechcel riskovať, že ti ovracia dom," povedal Remus a zašiel si do kuchyne po čokoládu. Všetci ich priatelia sa u nich cítili ako doma, ale ani Jamesovi ani Lily to nevadilo.
"Povedz tomu vtákovi, nech prestane klopkať na to okno, lebo mu robijem hubu!" zdvihol strapatú hlavu Sirius a následne zase zaspal.
Lily sa pozrela na okno, kde naozaj na parapete sedela hnedá sova s listom uviazaným na nohe.
"Ak tu niečo ovraciaš, Tichošľap, si mŕtvy," štuchol do neho James, ale Sirius už tuho spal. Remus sa vrátil aj s mliečnou čokoládou a James zase upíjal z whisky.
Lily len pokrútila hlavou nad ich správaním a otvorila list, na ktorom bola úhľadne napísala jej adresa. Otvorila list a dala so do čítania pomerne dlhého textu.
"Remus, daj mi tú čokoládu!" zahučal na neho James.
"Ee!" zabalil ju a dal si ju za chrbát. James na neho skočil a snažil sa čokoládu uchmatnúť. Jeho krik zobudil podguráženého Siriusa, ktorý sa len obzeral okolo seba.
"Lily?!" akoby ihneď vytriezvel a zachytil Lily pred zvalením sa na zem. Bola neuveriteľne biela a Remus chytil list, ktorý jej vypadol z ruky. Uložili ju na gauč a Remus si prebehol list.
"Lilinka, čo sa stalo?" opýtal sa jej James.
"Oni... Sú mŕtvi!" hlesla Lily a pozrela sa na vystrašeného Jamesa.
"Kto oni?!"
"Moji rodičia..."
*****
Lily prežívala zrejme najhoršie obdobie svojho života. Zomreli jej najbližšie osoby, osoby, ktoré jeje dali život. Svojich rodičov neskonale milovala a oni ju tak isto. Boli na ňu veľmi hrdí a Lily im bola vďačná za toľko vecí!
Prezerala si fotky s detstva, ktoré mali poukladané v albume u nich doma. Bola tam sama, pretože to tak chcela. Dom bol tak prázdny a opustený, no červenovláska sa zatvorila do izby jeje rodičov, potichu plakala a spomínala na všetko, čo zažili.
Pristavila sa na fotke, kde boli všetci spolu. Bolo to ešte predtým, ako sa Lily dozvedela, že je čarodejnica, vtedy, keď sa mali ešte radi. Obidve sa objímali okolo pliec a veselo usmievali do objektívu. Ich rodičia sedeli z oboch strán, každý z inej strany a tiež sa spokojne usmievali. Lily si s krivým úsmevom na tvári spomenula, ako dlho im trvalo urobiť tú fotku. V tom čase boli fotoaparáty naozaj zložité a časovače fungovali zle. Nakoniec sa im to však podarilo a otec hneď bežal fotku vyvolať.
Lily zaklapla album, poslednýkrát sa vysmrkala a utrela si uplakané oči. Vrátila ho na pôvodné miesto a rozhodla sa viac nespomínať, pretože jej bolo ešte horšie. Dnes ráno bol pohreb a Lily bola rada, že sa ako-tak držala. Samozrejme, že bez Jamesa by to asi nedokázala. Spolu s Remusom a Siriusom pri nej stáli až doteraz, kým im nepovedala, že chce byť sama. No ona vedela, že James ju čaká pred domom. Nikdy by ju nenechal samú... Nikdy...
Najviac ju však desil fakt, ako jej rodičia zomreli. Boli zavraždení Smrťožrútmi a Lily si bola na sto percent istá, že Voldemort im to nariadil kvôli tomu, čo sa stalo v Rokville. Chladnokrvne ich zavraždili...
Lily to oznámil profesor Dumbledore prostredníctvom listu, po ktorom sa zrútila. Na ďalší deň sa stretla s Petuniou a vysvetlila jej, čo sa stalo a čo je toho príčinou. Petunia začala po nej vrieskať, že za všetko môže Lily, vraj keby nebola čarodejnica, mohli byť všetci v poriadku. Nadávala jeje, vrieskala po nej a Lily sa iba kotúľali slzy po lícach. Začala si uvedomovať, že má Petunia pravdu. Samozrejme, že sa obviňoval už deň predtým, ale keď jej to povedala vlastná sestra, ranilo ju to ešte viac. Petuniu už úplne stratila, preto sa pred všetkými uzavrela.
James sa pokúšal o rozhovor, ale Lily mu ani len neodpovedala. Nechcela jesť, celý deň ležala a utápala sa v žiali a výčitkách. Sirius s Remusom a občas aj Petrom sa zastavili, ale vždy veľmi rýchlo odišli, pretože im James všetko vysvetlil.
V deň pohrebu bolo všetko zlé. Lily sa s prázdnym výrazom v očiach pozerala, ako jej rodičia navždy miznú pod zem. Už ich nikdy neuvidí, už nikdy nebude počuť ich hlas, už sa nikdy neusmejú. Teraz sedela tu, ponorená vo svojich myšlienkách v ktorých sa rodil plán...
*****
"Lily, prosím. Už sa konečne vráť. Buď zase tou Lily Evansovou, ktorú tak milujem," prosil ju James, keď už boli doma.
"Nemôžem, James. To kvôli mne. Kvôli mne zomreli," hlesla a James prekvapene vyvalil oči.
"Ako môžeš niečo také povedať?!" opýtal sa prekvapene a pomaly si ju privinul k sebe.
"Keby som nebola čarodejnicou, tak by nás Voldemort nepoznal, my by sme nevedeli, že nejaký mužíček bez nosa existuje a všetko by bolo fajn!"
"Ale ty za to nemôžeš, Lily! Narodila si sa tak a to je úžasné! Nikdy by sme sa nepoznali, nikdy by si nevidela Rokfort, tvoj život by bol nudný a fádny,"
"To je možno pravda, Jamie, ale Voldmort to urobil ako pomstu. Ako pomstu za to, že sme sa ku nemu nepridali," vyslovila nahlas svoje myšlienky a James bol rád, že konečne komunikuje.
"Je to možné, ale nesmieš sa z toho obviňovať. Nie je to tvoja chyba, Lily, rozumieš?!"
"Ale Petunia povedala-"
"Rozumieš?!" zatriasol ňou a Lily mlčky prikývla.
"Teraz sa musíš dať do poriadku. Viem, že to je ťažké, ale život ide ďalej, Lily," povedal potichu a dúfal, že ju nerozhnevá. Lily však mlčala.
"Lily, na čo myslíš?" opýtal sa s nadvihnutým obočím.
"Na nič,"
"Klameš. Poznám ťa dosť dobre," protirečil James, ktorý tu cítil niečo nekalé.
"Dobre. Myslím na Voldemortove mŕtve telo a mňa s víťazoslávnym výrazom na tvári."
Tak, zlatíčka, ďalšia kapitola je na svete a musím povedať, že je celkom smutná. Aspoň mne tak prišla, pretože som sa vcítila do Lily a musí to mať naozaj ťažké.
Ale nebojte sa :) optimista ako ja zariadi, aby bola ďalšia časť akčnejšia a vtipnejšia :D už mám celkom dobrý nápad ;)
Dúfam, že sa vám časť páčila a čakám na vaše reakcie :3 :D
With all love, your NataLi ❤
Btw. Ak ste čakali, že budem opisovať koniec roka, čo všetko Záškodníci povyvádzali, tak nebudem :D ale v druhej mojej storke Záškodníci :D to určite bude :)