Prešlo už hodne času od žartíka, ktorý vykonali Marlene Singhovej. Samozrejme sa to nezaobišlo bez následkov.
McGongallová to zistila, síce nie od Marlene, ale Minerva má, ako všetci vieme, oči všade. Vedela, že to boli Záškodníci, ale to, že v tom majú prsty Alice, Frank, Lily a Marlene nezistila. Chalani povedali, že to vezmú seba, pretože Lily by hrozilo odobratie odznaku. Jamesovi ho veruže McGonagallová aj zabavila a počas dlhej kázni o tom, ako stratil jej dôveru a podobne, strhla Chrabromilu 50 bodov. V iných fakultách by boli študenti naozaj naštvaní, ale toto bol Chrabromil, tu nielenže všetci držali spolu, ale predsa len to bol James Potter. A ďalších päťdesiat im strhla za ten odporný žart.
Študenti ešte dlho spomínali na ten deň a tí, čo to nevideli, sa to veľmi rýchlo dozvedeli. A čo sa týka Marlene, tá sa na Záškodníkov ani nepozrela a oni takisto ignorovali ju.
"Jamie?" prísada si ku svojmu priateľovi, ktorý bral svoj post kapitána naozaj vážne a horlivo premýšľal nad taktikou, ktorú zvolia tentokrát.
"Áno, zlato?" nesústredene sa opýtal, no stále pozeral do plánov. Bolo už neskoro večer a v klubovni boli úplne sami.
"Prišiel mi list," povedala ustarostene a očami prepaľovala Jamesa.
"To je skvelé," zamumlal, "kto píše?" zvihol hlavu a pozrel na Lily.
"Čo sa deje?" položil si básnicku otázku a vzal Lily list z rúk. Bol písaný atramentom a James sa pustil do čítania. Čoraz viac vraštil čelo a potom ho hodil na stôl.
"Určite jej to prikázala mamka," odfrkla si Lily a hodila list do ohňa.
"Možno by sme tam mali ísť, Lily. Predsa len chce, aby si spoznala jej nastávajúceho a ona by mňa určite rada spoznala," snažil sa ujasniť situáciu James a pritisol si Lily k sebe.
"Jamie, dobre vieš, že to tak nie je. Neznáša kohokoľvek a čokoľvek spojené s naším svetom," oponovala mu červenovláska.
"Počúvaj Lily. Možno jej to prikázala tvoja mama, ale to nič na tom nezmení. Ja by som sa rád stretol s tvojou sestrou. Určite si potom tvoji rodičia aj sestra, o mne vytvoria dobrú mienku. A hlavne mi nevrav, že ty nechceš stretnúť toho Duersleyho, či ako sa volá," uškrnul sa James a Lily sa pousmiala. Skutočne bola zvedavá, čo za chlapa Petunia ulovila. Nikdy nebola nejak extra spoločenská, takmer vždy bola doma. Lily ani nevedela, či má priateľov.
"Tak fajn, ale sľúb mi, že nič nevyvedieš a nestrápniš nás," prosebne na neho pozrela a James sa jemne zamračil.
"Čo tým chceš ako povedať?" naoko urazene sa opýtal James.
"Sú to muklovia, James. Ty si čistokrvý čarodejník. To nebude také jednoduché," vysvetlila mu situáciu, ale James iba mávol rukou.
"Budem najslušnejší ako to pôjde. Veď ma predsa poznáš," pobozkal ju na líce a usmial sa.
"Veď práve.."
*****
"Vieš, James. Ja sa na nich celkom teším, ale čo ak-"
"Ukľudni sa, Lily. Je to iba tvoja sestra a jej muklovský frajer," ukľudňoval James Lily, ktorá sa nervózne pohrávala s náramkom, ktorý mala na ruke. Sedeli v jednej z luxusnejších reštaurácií Londýna a netrpezlivo čakali na Petuniu a Vernona.
"To áno, ale chcem, aby mala o nás čo najlepšiu mienku,"
"Myslím, že už ju má," zamrmlal James a stále si poťahoval rukáv saka. Lily ho poprosila, aby si dal oblek a on si ho aj napriek všetkému odporu, ktorý prechovával k oblekom, obliekol a bol ochotný v ňom stráviť celý večer.
"Už idú!" ukázal James na prichádzajúci párik a Lily ho tľapla po ruke.
"James, si ako malý! Neukazuj na nich prstom! A nezabudni, čo nemáš hovoriť a správaj sa ako mukel," rýchlo mu pripomenula, čo mu celé dva dni prízvukovala.
"Veď ma aj tak nepoznajú. Pre Merlina! Pozri sa aký je vypasený!" vyvalil oči na Vernona, ktorý bol ku nim čoraz bližšie. Naozaj bol zavalitej postavy a Petunia, ktorú držal za ruku pri ňom pôsobila chudšie, ako v skutočnosti bola.
"James!" sykla, ale potom nahodila svoj typický úsmev a James stále nespúšťal oči z Vernona.
"Ahoj Petunia. Toto je James Potter, môj priateľ. James, toto je Petunia, moja sestra," predstasvila ich navzájom Lily. Obaja si podali ruky a James sa snažil stále usmievať.
"Toto je Vernon Dursley, môj snúbenec. Vernon, moja sestra Lily," Lily natiahla ruku k Vernonovi a ten ju rýchlo pustil.
Po krátkom zvítaní sa usadili za rezervovaný stôl a takmer ihneď k nim prišiel čašník.
"Máte vybraté?" slušne sa ich opýtal.
"Áno, dal by-" začal James.
"Nie nemáme! Príďte prosím zachvíľu," prerušil Jamesa Vernon a prižmúril oči. Čašník prekvapene odkráčal a zavládlo medzi nimi trápne ticho.
"Tak čo, Petty. Ako sa vám darí?" snažila sa Lily o konverzáciu. Toľko rokov žila s Petuniou v jednej domácnosti a teraz sa správali, akoby sa ani nepoznali. Nemali sa o o čom rozprávať a to nehovorím o Jamesovi a Vernonovi, ktorí sa na seba ustavične pozerali a zazerali po sebe.
"Skvele, naozaj. Čo vy?" opýtala sa ich Petunia, no Lily vedela, že ju to vôbec nezaujíma, iba sa snaží byť slušná.
"Najlepšie," ujal sa slova James a Lily sa v duchu modlila, aby niečo nepokazil, alebo aby sa neprierekol, "s Lily sa mám veľmi radi aj keď nám trochu trvalo, kým mi to bola schopná dať najavo."
"Ani sa jej nedučujem," zamrmlal Vernon, ale skôr ako to James stihol zaregistrovať sa ozvala Lily.
"A vy dvaja. Ako ste sa vlastne spoznali?" usmiala sa na nich a na jej prekvapenie sa ozval Vernon. Začal rozprávať nekonečnú historku o tom ako sa spoznali, aká je Petunia očarujúca, aké mali skvelé rande a Jamesovi bolo ľúto, že to všetko nemôže povedať on, pretože všetko, čo súviselo s ich rande, súvidelo s ich svetom a o tom nemohol hovoriť.
Potom začal hovoriť niečo o budúcej práci a kariére a James už pokukoval po Lily, pretože ho to hrozne nudilo. Nebol vo svojej koži, pretože nemohol vtipkovať, nemohol hovoriť vlastne nič, lebo určite by sa prekecol a to by nedopadlo dobre.
"A čo ty? Kde pracuješ?" opýtal sa Jamesa Vernon.
"My ešte študujeme," uštipačne podotkol James a Lily sa naozaj obávala, čo sa stane. Vernon poriadne rýpal a už len čakala, kedy prasknú Jamesovi nervy.
"Ach tak. A kdeže to študujete? Nejaká priemyslová škola, či čo?" robil sa hlúpym Vernon a Petunia zachovávala kamennú tvár. Akoby bola nestranná, ale Lily bolo jasné, že je na Vernonovej strane.
James sa zhlboka nadýchol, pretože to už nemohol počúvať.
"Stredná škola čarodejnícka, takzvaný Rokfort. Najlepšia škola v celom Anglicku, odkiaľ pochádzajú najlepší čarodejníci sveta, najlepší aurori a ošetrovatelia," precedil cez zuby a aj Lily aj Petunia sa na neho prekvapene pozreli. Vernon viditeľne zbledol, ale mlčal.
Opäť nastalo to trápne ticho, kedy sa k nim odvážil prísť druhý čašník a oni si objednali.
"Kedy budete mať tú svadbu?" Lily sa na oboch usmiala.
"Dátum ešte nevieme, ale dúfame, že čo najskôr," prehovorila Petunia a pustila sa do svojho šalátu.
"Veľmi vám to prajeme," popriala im Lily, ktorá dúfala, že večera sa skončí dobre.
"Vy zrejme svadbu ešte nechystáte, alebo sa mýlim?"
Lily sa pozrela na Jamesa, ktorý sa prefíkane usmieval.
"Chceme dokončiť štúdium v prvom rade a-"
"A potom čo?" prerušil ju Vernon a čakala, čo mu odpovie.
"Potom sa staneme najlepšími aurormi, to sú tí, čo zachraňujú nielen čarodejníkov, ale aj tých tupých muklov ako ste vy, pred smrťožrútmi a Voldemortom. To je taký pán, ktorý vraždí hlava-nehlava, najradšej však muklov. To si ti, pokiaľ ti to nedošlo," James zazeral na Vernona, ktorý takisto vyzeral rozčúlene.
"Ako sa opovažuješ, ty zasran!" zhúkol na neho a pár ľudí sa otočilo ich smerom.
"Ja som ti zasran, ty vypasený mukel, čo nemá nado mnou žiadnu moc?!" zvýšil hlas James a vytiahol prútik. Lily ho takéhoto asi nikdy nevidela, dokonca ani, keď sa postavil Voldemortovi.
Vernon sa pozrel na prútik, ktorý mu James kládol pod krk a pomaly sa postavil.
"Vedel som, že sme sa nemali nikdy stretnúť! Ste obyčajní blázni!" vyhŕkol a Petunia sa škaredo pozrela na svoju sestru.
"Už ťa nechcem vživote vidieť!" sykla, obaja sa zdvihli a s Vernonovým hlasným hundraním a nadávaním odpochodovali preč.
James prerývane dýchal a snažil sa ukľudniť, ale Lily mala slzy na krajíčku.
"Prepáč Lily," pošepkal, ale ona nijako nereagovala. James sa zľakol, že sa nahnevala, ale ona ho len silno objala. Chlapec jej objatie obetoval a pozrel sa na vchodové dvere. Zbadal za nimi veľkého čierneho psa, vzopretého o dvere.
"Sirius?!" vyvalil oči a Lily sa pozrela jeho smerom. Pomaly roztiahla ústa do širokého úsmevu. Do miestnosti vošiel Remus v muklovskom oblečení a na vodítku mal Tichošľapa.
Lily sa rozžiarila, akoby sa nič nestalo, rozprestrela náruč a Tichošľapa objala. Hladkala ho po leskej srsti a James sa len uškŕňal. Remus si dal dolu klobúk, ktorý používal, aby ho nikto nespoznal.
"Kde sa tu vy dvaja beriete?"
"Sirius vás chcel vidieť. Zrejme vie, čo je tvoja sestra zač," pousmial sa Remus a aj jeho Lily objala.
"Pane! Čo tu robí ten pes?! Nevidíte ten obrázok na dverách?!" čašník ukázal na dvere a všetci štyria vyšli von z reštaurácie.
"Taká som rada, že vás vidím," povedala Lily a mala pravdu. Remusa a Siriusa mala skutočne rada, no tentoraz bola ešte radšej, že ich vidí.
"Remus, to sú všetci muklovia takí tupí?"opýtal sa zúfalo James.
"Len niektorí jedinci," mykol plecom Remus a Sirius sa za budovou premenil späť na človeka.
"Poďme sa opiť! Poďme do Troch metiel a poriadne sa zdrieť!" zahlásil Sirius a premiestnil sa do Rokvillu.
Tak, miláškovia ❤ v prvom rade, prečo nebola kapitola skôr :
a) písala som pre NaNoWriMo, pokazil sa mi notebook, tak som musela prestať a teraz píšem na tablete ...
b) mohla by som sa vyhovoriť na spisovateľský blok, ale ten teraz vôbec nemám, iba som lenivá свинья :D
A teraz ku kapitole :D pôvodne mala byť trochu iná, ale podľa mňa bol toto celkom podstatný moment :D James im poriadne naložil, ale váš názor by ma zaujímal :D s,elo píšte do komentárov ;)
With all love, your NataLi ❤