V nedeľu pustili Lily konečne z Nemocničného krídla. Prišlo jej to ako večnosť, čakať na koniec týždňa. Jedinú radosť jej robili Alice, Sirius a Peter, ktorý ju chodili pravidelne navštevovať.
Prešiel už týždeň a tri dni od nehody, no James sa stále nepreberal. Keď bola sama, rozprávala sa s ním, aj keď vedela, že ju nepočuje, a občas si aj poplakala.
Sirius sa tiež nevedel z ničoho tešiť, vyzeralo to, akoby stratil kúsok seba. Usmieval sa len silene a rozprával iba keď musel. Bol to úplne iný človek... Nikto ho nespoznával...
Žiadne žartíky, žiadne tresty, žiadne strhnuté body, žiadna zábava ...
Za Jamesom chodieval každý deň a presedel by tam celý deň, keby som nevyháňala madam Pomfreyová. Raz nechcel odísť ani na jej naliehanie, tak museli zavolať McGongallovú, ktorá ho takmer násilím dotrepala do triedy. Potom navrhol ošetrovateľke, že by sa tam mohol ubytovať, aby bol pri Jamesovi, no aj to mu bolo zavrhnuté. Ďalej sa chcel zraniť, aby bol na ošetrovni aspoň ním, no v tom mu Lily zabránila.
Bez Záškodníkov bolo akosi pusto. Aj profesori boli akýsi nesvoji, zrejme aj im bolo nezvyčajné, že prežili pokojný týždeň, bez udeľovania trestov tejto štvorici. Aj McGonagallová vyzerala zničene a bolo na nej vidno, že je smutná.
Remus sa neukázal ani raz a Sirius tvrdil, že chodí len na vyučovanie, potom sa zavrie do izby a otmieta sa rozprávať dokonca aj s ním. Lily bola z toho nešťastná a predsavzala si, že keď ju pustia, pôjde za ním.
James všetkým hrozne chýbal, metlobalové tréningy vypadali otrasne a za týždeň sa mal konať metlobalový zápas proti Bystrohlavu.
Lily sa poďakovala madam Pomfreyovej za starostlivosť a ešte raz pozrela na Jamesa. Nič... Stále ležal v tej istej polohe.
Všetci boli na vyučovaní, no pevne dúfala, že Remus tam nie je. Vybehla do spoločenky, odniesla si veci do izby a potom pomaly kráčala k izbe Záškodníkov. Potichu zaklopala, no nik sa neozval. Skúsila to ešte tri razy a potom otvorila dvere. Snažila sa ignorovať neporiadok, ktorý tam panoval a pohľad uprela na chlapca sediaceho vo výklenku okna. Nohy mal oblapené rukami a pozeral sa von oknom.
Pomaly ku nemu podišla, no nepozrel sa na ňu.
"Remus?" opýtala sa potichu a sadla si na Jamesovu posteľ, ktorá bola k oknu najbližšie. Rukou prešla do perine a pousmiala sa. Zbadala pri posteli metlu a predstavovala si Jamesa, ako na nej lieta.
"Choď preč, Lily," povedal po chvíli. Pohľad mal však stále upretý na oblohu.
"Remus, pozri sa na mňa!" požidala ho a čakala, či sa otočí. Pomaly otočil tvár k nej a v očiach mal prázdny pohľad. Žiadne emócie, nič...
"Lily, ja nemôžem, prepáč," sklonil hlavu a opäť sa zapozeral von oknom.
"Som netvor. Radšej odíď, abz som ti neublížil,"
"Ty nie si netvor, Remus Lupin! Si môj priateľ!" zvýšila hlas červenovláska.
"Zranil som teba! Zabil som Jamesa!" vykríkol a po tvári mu stekali prúdy sĺz. Lily sa im tiež nemohla vyhnúť. Prvý človek, ktorý vyslovil túto vetu. Vetu, v ktorú všetci dúfali, že nie je pravdivá...
"Nezabil si ho, Remus. James žije,"
"Keby so mnou nechodili počas splnu, nestalo by sa to, Lily. Odkedy sme mali opletačky so Snapom, nechcel som aby so mnou chodili. Mohli byť v bezpečí a ty tiež. Som monštrum!" obrátil sa opäť k nej a pozeral jej priamo do očí.
Lily podišla k nemu a skôr ako stihol protestovať, ho silno objala. Ale nie len tak. Bolo to objatie plné porozumenia a lásky.
"Remus, teraz ma počúvaj, dobre?" nadvihla jemne obočie a vážne sa na neho pozrela. Chlapec neprikývol, no ona pokračovala.
"Ver, či nie, si jeden z najlepších ľudí, akých som kedy stretla. Možno si Záškodník, ale máš srdce na správnom mieste, pomáhaš keď ťa niekto o to požiada, proste si priateľ, akého si želá každý človek. Každého, kto to potrebuje vypočuješ a poradíš mu. Ja ťa obdivujem už len za to, ako môžeš žiť s takými asociálmi, ako sú tí traja," slabo sa pousmiala a Remus tiež vytvoril niečo, čo malo predstavovať úsmev.
"Je mi jedlo, či sa každý mesiac premieňaš na vlkolaka, alebo nie. Pre mňa si stále ten istý Remus, stále ten úžasný priateľ, ktorého nechcem nikdy stratiť. Tak ťa prosím, vzchop sa a prestaň sa obviňovať z Jamesovho úrazu. Čoskoro sa preberie a zase bude v škole veselo," slabo sa na neho usmiala a Remusovi po tvári stekali nové slzy.
"Ďakujem, Lily. Ja len, že keby nešiel so mnou, mohol byť v poriadku. Nemuselo sa nič stať, Ani jemu, ani tebe,"
"Ale mne nič nie je. Len som omdlela, lebo bolo toho na mňa moc,"
"Ale ak sa už nepreberie-" začal Remus.
"Remus Lupin! Prestaň s tými nezyslami! Radšej za ním zájdi a porozprávaj sa s ním," povzbudila ho.
"Aj tak ma nepočuje," povzdychol si a zosadol z kamennej parapety. Sadol si na Jamesovu posteľ a obzeral si všetko, čo s ním súviselo.
"Možno áno, tiež to robím a predstavujem si, že mi odpovedá," pousmiala sa, lebo keď to vyslovila nahlas, naozaj to vyznelo čudne.
Keď Remus nič nepovedal, sadla si k nemu a objala ho. "Mám ťa naozaj rada, Remus, a ty to vieš. Choď za ním a povedz mu všetko. Ako sa cítiš, čo sa počas dňa stalo a tak. On sa preberie, možno nie hneď, ale určite sa preberie! On by nás len tak neopustil, on je silný! Bojuje..." hneď ako to doopovedala, nanovo sa rozplakala, a teraz ten, čo tíšil bol Remus.
"To by nebol ten tvrdohlavý James, keby nebojoval. On ide cez akékoľvek prekážky, aj keď niekedy musí bojovať sedem rokov," pousmial sa a Lily vedela, kam tým mieri.
"Idem za ním, Lily. Ďakujem ti za všetko," pustil ju a chystal sa na odchod. No vo dverách sa ešte otočil.
"Vieš o tom, že si o ňom hovorila ako Jamesovi, nie Potterovi?" nadvihol obočie a zmizol na chodbe.
Lily sa zamysela a musela uznať, že má oravdu. Dnes ho prvýkrát v živote nazvala Jamesom!
Bolo niečo po dvanástej, tak sa Lily vybrala do Veľkej Siene. Väčšina študentov tam už bola a niekoľko ľudí sa na ňu žiarivo usmialo a zakývalo jej. Keď si však sadla za Chrabromilský stôl, všetci začali tlieskať a výskať, ako keď im pri triediacej ceremónii pribudne nový študent.
Pousmiala sa na všetkých a poďakovala im. Alice ju silno objala a šepkala, aká je rada, že je naspäť. Lily jej zase za všetko ďakovala a povedala jej, ako ju má rada. Sirius pri stole nebol a Lily predpokladala, že je pri Jamesovi.
Prehodila pár slov s niekoľkými ľuďmi, jedla sa takmer nedotkla a vydala sa do Nemocničného krídla. Alice musela ísť na vyučovanie, čo ju naozaj hnevalo, no sľúbila, že potom príde.
Akurát keď vchádzala, odchádzali Remus so Siriusom, ktorý vyzeral značne lepšie, zrejme preto, lebo sa Remus dal konečne do poriadku. Prebehli popri nej ako veľká voda, ani sa nezastavili, pretože aj tak už meškali na hodinu.
Posadila sa na posteľ hneď vedľa neho a dlhé minúty na neho hľadela. Potom sa však nadýchla a začala svoj monológ, na ktorý aj tak nikto neodpovedal.
"Ahoj, James. Áno povedala som James, pretože pri rozhovore s Remusom mi to ušlo. Začalo sa mi to páčiť viac ako Potter. Dnes ma konečne pustili odtiaľto, no zatiaľ som sa stihla iba porozprávať s Remusom. Teraz tu boli aj so Siriusom, ktorý už vyzerá lepšie. Ale nie dobre.
Chcela som ti povedať, že by som si veľmi priala, aby si sa prebral. Ani neviem prečo. Možno preto, lebo mi chýba tvoje podpichovanie, ktorého bolo v poslednej dobe čoraz menej. Možno len chcem vidieť na tvárach našich priateľov, áno tým myslím aj Siriusa, úsmevy, ale tie pravé. Možno chcem, aby ste vykonali nejaký žartík, alebo pripravili honosnú párty, ako to viete iba vy, Záškodníci. Hovorila som ti, ako to tu teraz je. Všetkým chýbajú Záškodníci, ale bez teba nemôže fungovať. Sirius je akoby stratil polovicu seba, Remus ani nevravím a Peter... Ten je akýsi divný tiež. Alice s Frankom majú tiež o teba starosť, stále sa ma na teba pýtali. Moja odpoveď bola vždy : "Nie, neprebral sa,".
Možno to bude znieť šialene, ale aj tak ma nepočuješ. Ale naozaj si sa zmenil, James. V poslednej dobe si sa ku mne správal úplne inak, síce niektoré poznámky si si nevedel odpustiť, ale to by si nebol ty. Už si ma nepozýval na rande, ale začal si sa o mňa zaujímať a to ma teší. Jediné, čo si prajem je, aby si sa prebral. Chcem, aby si bol pri nás, pretože ťa máme radi. Dokonca aj ja ...."
Lily nevedela, ako to z nej vyšlo, ale povedala to. Lebo tak to cítila. Chytila ho za ruku a sledovala jeho tvár. Po niekoľkých minútach pocítila na ruke pohyb. Pozrela sa na ich ruky a zbadala, že James ňou pohol.
"James?!" vyskočila zo stoličky a dúfala, že sa jej to nezdá.
"Lily..." hlesol slabo, no neotvoril oči. Len vyslovil jej meno a trochu sa pohol.
"Madam Pomfreyová!" zakričala na ošetrovateľku, ktorá ihneď pribehla.
"Čo sa deje, slečna Evansová? Musíte-"
"Lily..." zopakoval jej meno James a ošetrovateľka sa na ňu neuveriteľne pozrela.
"On sa prebral!" povedala ošetrovateľka a úprimne sa usmiala.
"Pán Potter. Počujete nás?" opýtala sa ho, a ten zase povedal jej meno. Lily ho chytila za ruku a hladkala ho po jej chrbte.
"Tu som, James," zašepkala mu a on pomaly otvoril oči. Lily sa usmiala ako najkrajšie vedela a opäť jej po tvári stekali slzy. Ale tentoraz to boli slzy šťastia ...
Madam Pomfreyová rýchlo utekala po nejaké elixíry a mastičky. Lily vybehla na chodbu a prvému študentovi, ktorého stretla povedala, aby ihneď išiel po Siriusa, Remusa, Petra, Alice a Franka a majú prísť do Nemocničného krídla.
Červenovláska sa rozbehla naspäť a sledovala ako do neho ošetrovateľka leje elixír za elixírom a previazuje rany, ktoré sa pomaly, ale isto hojili.
James ticho ležal a pozoroval Lily. Oči mal len pre ňu a nevedel sa vynadívať na jej žiariace oči a úsmev, ktorým ho nikdy neobdarovala. Úsmev, po ktorom snil roky.
Keď madam Pomfreyová skončila, Lily sa neubránila a Jamesa opatrne objala. Vlastne to ani nebolo objatie keďže ležal, ale skôr pritisutie. Jednoducho musela...
"Paroháč?!" ozval sa Siriusov hlas, z ktorého bolo cítiť neuveriteľné šťastie a úľavu. Do vnútra sa dohrnuli všetci, ktorých dala Lily zavolať.
James sa usmial tak žiarivo ako to najviac šlo. Na všetkých..
Tí už na tvárach nemali tie pochmúrne pohľady, naopak, všetci sa šťastne usmievali a nejeden vyronil slzu...
Ahojte, Potterheadi moji ❤ Po dvoch týždňoch vydávam novú časť a dúfam, že ste spokojní :D James sa už prebral a teraz sa to rozbehne :D pôvodne mala byť ešte dlhšia, kvôli rozhovoru s Remusom, ale radšej to nechám na inokedy :D
Neviem koľko častí bude príbeh ešte mať, ale viac ako 35 to určite nebude :)
Chcela by som vám ešte poďakovať za všetky ⭐ a krásne 💬, ktoré ma strašne tešia ^^ na Prológu je už presne 100 votes 😍😍
Napíšte mi váš názor na kapitolu, lebo ma to fakt zaujíma :D ;)
With all love, your NataLi ❤
Btw. Dnes má Jo a Harry narodeniny :D ❤❤ nejdem sa tu rozpisovať, to som už robila na stránke :D (koho to zaujíma, tak Fb stránka : The boy who lived a som tam ako adminka ~Golden trio~ )