Nastalo ticho. Toto je prvýkrát čo sa nesnažím bojovať.
Naposledy vidím východ slnka odrážajúci sa na povrchu vody. Klesám čím ďalej tým hlbšie.
Cítim.. Smrť
Pred očami sa mi zatmelo. No nie z toho, žeby som strácala vedomie, ale kvôli veľkému zelenému Hulkovi. Natiahne ruku, pevne ma uchopí a vytiahne na povrch. Položí ma ku kameňom. Všetku vodu v pľúcach dostávam zo seba von. Zároveň mu pohľadom ďakujem, no on len nahlas vydýchne a vráti sa dokončiť svoju robotu. Hneď na to sa spamätám, postavím a vrátim k ostatným žijúcim ľudí. Prechádzam pomedzi zúfalých ľudí sediacich na ulici, medzi troskami budov, ktorým hovorili domov. Nezvládnem sa im dívať do očí. Je toho na mňa moc. Už teraz mám čo robiť so svojimi problémami. Namierim si to k Mary, ktorá ochotne pomáha kde sa len dá. Popri tom rozdáva rozkazy dobrovoľníkom: ,,..A pošlite zdravotníkov aj k mostu,"
-,, Mary?"
-,,Fénix, predsa len žiješ. Už som sa o teba bála," zastavila sa. Obzerala sa poza mňa, a vtedy pochopila, ,,Panebože," materinský inštinkt jej nedal, a objala ma, ,,Je mi to ľúto.."
...
James Buchanan "Bucky" Barnes
1925-2016
Po čiernom mramorovom kameni stekajú kvapky dažďa. Obyčajná prehánka prešla do poriadneho lejaku. Jedna či dve kvapky stekajú aj po mojej tvári. No nie sú to kvapky dažďa, ale kvapky slzy. S natiahnutou kapucňou cez hlavu zabáram oči do vytesaného slova Bucky a spomínam na šťastné chvíľky pred tou hroznou udalosťou.
-,, Na nič iné sa SHIELD nezmohol?"
-,, Môžeme byť radi aspoň za toto."
-,, Není to fér. Bucky bol hrdina. Nezaslúži si obyčajný kameň jeho menom. Ani tu neleží.." v hrdle mi rázom uschlo. Sťažka sa mi podarí prehltnúť, ,,Steve, chýba mi.."
Netuším, čo ma to napadlo, ale potrebovala som objatie. Už teraz sme stáli tesne pri sebe. Len som trošku naklonila hlavu, a Stevovi hneď došlo, čo má robiť. V jeho náručí a obklopená vypracovaným telom sa cítim v bezpečí. Rovnako ako z Buckym. No Buckyho mi už nikto nikdy nevynahradí.
Povzdychne si: ,,Mne tiež,"
Preruší nás Stevov mobil.
-,, Fury?"
-,, Fury," zodvihol, ,,áno?"
Nastalo ticho. Asi mu tam číta nejakú esej alebo celú ústavu štátu. Po niekoľkých minútach konečne odpovedal: ,,Jasné. Dobre. Prídeme," zložil.
-,, Musíme ísť."
-,, Tak to bude niečo fakt dôležité,"
-,, Ževraj urgentné. Drž sa,"
Prikývnem. Ešte raz prejdem nápis na kameni. S rukami vo vreckách prejdem z cintorína cez zaneprázdnených ľudí na trhu až ku mne domov. Na úpätí hôr a v tichej prírode nad mestečkom mi Mary darovala menší útulný bungalov. Bez elektroniky a vôbec odtrhnutá od hocijakého kontaktu s okolitým svetom. Sem-tam sa dostaví Steve s novinkami o Hydre. No zároveň sa za mnou dostaví preto, lebo je jeden z mála, ktorý chápe moju situáciu. Nick mi síce ponúkol prácu v Shielde, no pár skúšobných dní mi stačilo na to, aby som pochopila, že psychická záťaž ktorú odomňa vyžadujú, je neznesiteľná. Ale keď môžem, rada im pomôžem.
Klopanie na vchodové dvere ma preruší v premýšľaní.
-,, Môžem?"
-,, Kľudne," prejdem do predsiene.
-,, Máš chvíľku?"