Fénix: Súčasť plánu časť 2

Kapitola 9: Barnes pt. 2

Plán je nasledovný. Počkať, kým neodídu do Tower, možno ale naozaj možno ich vypočujem, a ďalej? Uvidím. Premýšľam nad návratom do Jotunheimu. Ako tvrdí Laufey-je to môj domov. Moc si to nemyslím, ale čo už. Lepšie ako byť s ľuďmi, ktorí mi nonstop klamú rovno do ksichtu. Všetkým na svete-a to myslím úplne všetkým by som ich klamstvo verila, ale Buckymu? On? Prečo to urobil? Jasné, som rada že žije. Ale za akú cenu?

...

Pripomína to príchod spolu s Lex. Zabijajúce ticho a tlmený zvuk výťahu, ktorý je ešte k tomu preplnený na prasknutie. Neskutočne dlhé minúty mi pripadajú ako večnosť. Mala by som si ako tak premyslieť, čo poviem keď ich uvidím. Vôbec na to nechcem myslieť. Proste tam vojdem ako veľká voda.
Výťah sa konečne dostaví na určené poschodie, kde by sa mali všetci nachádzať. Vyjdem medzi poslednými.
Zastavím sa. Naozaj chcem vidieť skutočnosť? Videla som to. Naozaj tak strašne potrebujem dôkaz?
-,, Mne je to jedno! Dohodli sme sa a vy ste tú akože dohodu porušil! Idem ju nájsť!" spoza dverí som počula dosť známy hlas.
Dvere sa rozleteli.
Stál tam.
-,, Prečo.. Prečo si mi to urobil?!" ledva sa zmôžem na slovo. Nečakane ma to zasiahlo viac ako som si myslela. Celý čas strávený s ním mi prebehol pred očami. Stále vyzerá presne tak, ako pred pár mesiacmi. Proste, Bucky.
-,, Kde si bola?" zašepkal spoza slzy.
Chcela som ho objať a povedať, že je všetko v poriadku a že nič sa nestalo. Ale stalo. Zobrali mi ho a teraz? Mám sa tváriť akoby nič?
-,, Prosím, povedz, že si v tom nedobrovoľne,"
-,, Ja,.." odmlčal sa. Stále sa mi však snažil dívať sa do očí. No ja som mu to znemožňovala. Nemohla som..
-,, Je mi to ľúto," podišiel bližšie, na to ja som ustúpila vzad.
-,, Mne tiež, Bucky, mne tiež,"

-,, Vidíš, čo urobili? Ja.. Ja sprostá som im ešte verila! A Steve? Bol so mnou pri jeho hrobe.. Vedel o tom.. Celý ten čas to VEDEL! Bože.." slzy mi prekážali pokračovať, ,,mali to naplánované. Ak.. Bože.. Muselo to začať ešte v Hydre keď som sa prebudila.. Myslíš,.. Myslíš, že ma tiahli za nos už od začiatku?"
-,, Nikdy nepochopím ľudskú povahu. Nepochopím ani konanie tej organizácie, čo je za tým. Pochopiť to môžeš jedine tak, že sa prekonáš a zistíš o svojej minulosti sama. Naša dohoda stále platí. Vlastne je obojstranná."
-,, Ja neviem Laufey.." schúlila som sa do klbka ešte viac. Vôbec mi nevadila zima na Jotunheime, ani ostrý mráz či štipľavý a chladný vietor, ale svet, do ktorého sa budem musieť vrátiť. Ešte že som celú tu dobu bola tu a nezažila to na vlastnej koži. Aj keď tým "rozdvojeným" je to vždy reálne.
-,, Rozhodni, ako uznáš za vhodné. Máš dosť času. Tu v chráme môžeš ostať ako dlho budeš chcieť."
-,, Ďakujem,"