Fénix: Súčasť plánu časť 2

Kapitola 11: Laufey

-,, Hej!" ozval sa môj hlas cez celú žiarivo-zlatú halu.
S doprovodom za chrbtom dokráčame k trónu starca. Ten si tam bezstarostne sedí a sleduje nás.
-,, Čo vás k nám privádza, cudzinka?" prehovorí.
Popri tom k trónu ladným krokom prišla tá záhadná žena z hustými zlatými vlasmi upravenými do poplietaného ale veľmi elegantného účesu. Samozrejme jej nemôže chýbať povestná Ázgardska róba.
Musia to mať nacvičené.
Obaja čo najkľudnejšie sledovali moju reakciu.
Aj obri sú pokojný, zatiaľ.
Zo mňa priam srší hnev, čo na sebe dávam výrazne najavo. Nijaký zazobanec sa nebude kvôli tomu, že je kráľ, povyšovať!
-,, Cudzinka?! Pozor na jazyk, dedo!"
Pozor som si dávala aj ja. Neprezradím mu o mojom pôvode. Po pravde, sama o ňom neviem dosť, ale určite viem, že nie som iba človek.
-,, Dedo? Máš ty tušenie, kto já som?!"
Prevrátim očami. To je druhý, čo mi kládie túto blbú otázku.
-,, Som Všeotec Ódin, kráľ Ázgardu a.."
-,, Dobre, však ja sa nehádam!" obhajím sa.
-,, Otče, deje sa niečo?"
Super. Loki. Pristúpi k tej žene, ktorej by som sa mala dozvedieť meno čím skôr, lebo jej dám prezývku a to vyústi k ďalšej hádke.
-,, Fajn, ste tu všetci a teraz k veci! Kde je Laufey?!"
Minútové napätie neveští nič dobré. Ak.. Ak sa stalo dačo zlé, tak..
-,, Každý, kto sa pokúsi spáchať zločin voči kráľovi, musí byť potrestaný, a to bez výnimky!."
Adrenalín stúpa, hnev narastá. Tuším, čo sa chystá povedať. Nádej ma opúšťa spolu zo slzou. No nemôžem mu ukázať slabosť. Je to na mne..
-,, ..A preto som ho potrestal primerane k jeho skutkom,"
Cez pevne zatnuté zuby dostanem zo seba: ,,O aký trest ide?"
Postaví sa a napriamý. Hrdo povie: ,,O trest smrti,"
To nie.. Neveriacky prechádzam očami po podlahe. Môže to vyzerať ako keby som sa držala na uzde a snažila sa nevyvolať chaos, no pravda je iná. Zaháňala som tak slzy a smútok.
Je to divné. Nepoznala som Laufeya dlho, no prišlo mi ľúto, že musel bezdôvodne skončiť takto.
A čo vlastne bude zo zvyškom ľadových obrov, ktorí zostali? Kútikom pozriem na ich výrazy-zúfalstvo, strach, bezmocnosť.
Nenechám to tak, nemôžem. Laufey mi pomohol, keď som to potrebovala. Pomohol mi dozvedieť sa pravdu. Odplatím mu to.
-,, Nie si nič iné, ako zbabelec!" vykríknem naň.
-,, Som kráľ! Urobil som to, čo som uznal za vhodné. Pokúsil sa ma zabiť. To je hrubé porušenie zákona," pokojne zasadol späť na trón, ,, Život za život,"
Zhromaždím energiu a sústredím ju v rukách, ,,Ako chcete," zovriem ich v päsť, ,,Život za život!"
Ľadové ostrie ho obklopia zo všetkých strán tróna, až ho uväznia.
-,, Čo to robíš?!" snaží sa ich nedotknúť, ,,Prestaň!"
Netuším ako, no Loki ich ako-tak drží, aby náhodou kráľovi neublížili.
To už tu stihli dofrčať stráže v brneniach a s kópiami namierenými na nás. Nazar a v rytme pochodujú našim smerom.
Uvedomím si: takto to nechcem. Obrom musím dať čas, a okrem toho, Ódin si zaslúži inú smrť. Nie násilnú, ale psychickú.
Zabiť ho je trestné, prinútiť ho odstúpiť a tak zvrhnúť, nie je tak zlé.
Thor musí byť pri tom.
Cez halu vytvorím ľadovú stenu. Obrom dám znamenie, aby sa dali dohromady, tak sa premiestnime na Jötunheim.
V poslednom momente nechám jemným gestom padnúť stenu na všetkých prítomných v jej blízkosti.
Cez zasnežené plochy Jötunheimu prechádzam s nenávisťou, ktorú dám pocítiť menším okolitým skalám. Zopár nával ľadu a lavín neprežije a ťažko sa zosypú do priekop.
Nesledujem pohyb ostatných, ale ako jediná sa dostanem k zrúcaninám asi bývalého hradu, kde sa zosypem na zem.
Čo som to zase urobila? Ja a moja tvrdohlavosť ma už neraz dostali do problémov. Tento je ten najväčší.
Hľadám rozumné riešenie čím túto situáciu vyriešim.
Spoza kamene sledujem veľkých bojovníkov v rozpakoch.
Iggy si ma všimne a dôjde bližšie.
-,, Je to moja vina. To čo sa Laufeyovi stalo, je len moja vina,"
Prehovorí ku mne silným hrubým hlasom: ,,On ťa tu prvýkrát priviedol. Vedel, že mu pomôžeš. Rátal s rizikami, ktoré ho čakali,"
-,, Ja tomu nerozumiem. Prečo to urobil? Len tak zaútočiť na kráľa? Čo ho to napadlo?" opriem sa o zostatok stĺpu zamnou.
-,, Netuším, čo ho k tomuto dohnalo, ale musel mať na to dôvod."
-,, Musel, ale aký?"