Fénix: Súčasť plánu časť 2

Kapitola 6: Azgard

-,, Deväť svetov? Až deväť svetov má Azgard pod palcom?" 
-,, Vlastne osem. Midgard, teda Zem, nie." 
Krok za krokom prechádzame ľadovou krajinou, zatiaľ čo Laufey teda kráľ Jotunheimu, ako som sa dozvedela, mi vysvetľuje všetko čo potrebujem vedieť o tomto mieste a o ďalších podobných svetoch.
-,, Takže vám patrí toto všetko," poukazujem na svet okolo, ,,ale, prečo potom prišiel?" 
-,, Nedoriešený konflikt," odmlčal sa. Ticho sme stáli bok po boku a sledovali okolie. Ľadové pláne a tmavé priepasti a slnko nedohľadne. 
-,, Takže," keď už som tu, aspoň sa spýtam, ,,viete kde by som našla svoju.. matku? Aj keď je už mŕtva, chcela by som vedieť, z akého sveta pochádzala. Ak sa to vôbec dá zistiť," moc veľké šance som tomuto nápadu nedávala. 
-,, Podľa typu tvojho výzoru súdim, žeby mohla pochádzať z Azgardu alebo z Alfheimu. Ani jedno sa nevylučuje," kývnem na znak súhlasu. Nie som si istá, či sa naozaj chcem hrabať v minulosti, už toto šialenstvo o vesmíre je na mňa priveľa. 
-,, Na Azgard sa mi moc nechce, už kvôli Thorovi, a ten Alfheim.. Čo je to za miesto?" 
-,, Miesto, kde žijú elfovia už niekoľko storočí,.." 
-,, Dobre, dobre, to my stačí," musela som ho zastaviť. Akože vážne? Elfovia, bohovia a obri.. Toto je sen či rozprávka, no rozhodne nie realita. 
-,, Radšej zájdem do Azgardu," len čo som sa vzdialila, zarazila som sa, ,,a neviete náhodou, ako sa tam dostanem?" 
Zase. Nasadil ten ksicht, ktorý tak neznášam. No tentokrát viem, čo má namysli. 
-,, Viem. Asi chcete ten váš kameň späť, čo?" 
Nič nepovedal, len jemne nadvihol kútiky úst. 
-,, Problém je, že ja vôbec nemám tušenie, ako sa ho zbaviť," a ani sa ho zbaviť nechcem. 
-,, Dalo by sa to vyriešiť bez ujmy na zdraví, ale neostane to bez následkov," 
-,, A tie sú?" 

... 

-,, Wau. To je.. Užastné," ostala som v nemom úžase, ,,toto je Azgard?" 
Naskytol sa mi pohľad na všetko zlatom zdobené mesto. Ako fakt? Krásne a čisté vodopády, mohutné a náhodne rozmiestnené skaly, dúhový most, chrámy a budovy vybudované v rôznych tvaroch a ako čerešnička na torte nádherné nebo posiate miliónmi hviezd rozdelené na modrú až tmavú časť a svetlú oranžovo-červenú časť. Takéto mesto nemáme ani na zemi. No, možno aj máme len ja nejako extra necestujem. Nevidím dôvod. 
Celú túto krásu sledujem z akejsi tajnej cesty v jednej hore. 
-,, No, to bude sranda," poviem si pre seba, lenže som zabudla, že za mnou stojí Laufey. 
-,, Netuším, ako ju hodláš nájsť, lež vec, že nie každý koho stretneš, ti chce naozaj pomôcť."
-,, Fajn," odfrknem. 
Laufey zmizne, a ja sa pustím do hľadania. Snáď ľudia budú zhovorčivý a pomôžu mi. Dúfam, že matka nebola žiadna kriminálnička, ktorej sa podarilo ujsť na Zem. Na druhú stranu zase dúfam, že nebola nijako dôležitá pre kráľovstvo. To by som sa musela stretnúť s Thorom a ten by ma odviedol na Zem. Samozrejme, nedobrovoľne. 
Nohy ma zaviedli takmer do centra Azgardu. Zatiaľ som prešla niekoľkými bránami, klenbami a profesionálne upravenými záhradami. Okoloidúci na prvý pohľad zistili, že tu nepatrím. Jedine môj červený kabát problém ako tak zachraňoval. No legíny a kožené členkové čižmy sa tu asi nenosia. Hlavu zabáram každým pohľadom čoraz hlbšie a hlbšie do kabátu. 
Na ceste obloženej kamienkami a domčekmi vo svetlých farbách si spomeniem na sen, čo sa mi sníval už strašne dávno, vtedy keď som bola s Mary vo fabrike. 
V mojich hlbokých myšlienkových pochodoch ma preruší dupot kopýt a kriky vojakov na obyvateľov, čo im stoja v ceste. 
V tom zmätku sa mi len tak-tak podarilo schovať do davu, a sledovať čo bude nasledovať. Chvalabohu si neprišli pre mňa, ale pokračujú v ceste až napokon kone zastavia pri jednom z domčekov. Tí istí vojaci, čo sa dobyli na Jotunheim sa očividne snažia dobyť aj do toho domu. Nejak nevýrazná pani ich presviedča, aby nerobili nič neuvážené. 
-,, Ale to musí byť omyl! Môj syn predsa nič neurobil!" dvaja z piatich zoskočili, bezhlavo zobrali chlapca a surovo ho ťahali zo sebou. 
-,, Na to nemáte právo!" žena márne kričala, vojaci majú svoje rozkazy. 
Nemohla som sa na to dívať.  
-,, Nechajte ho ísť!" vykročím z davu. 
Jeden z nich sa mi začne smiať do ksichtu: ,,Inak čo?!" 
-,, Zadrž, nevidíš, že to je.. Ona?" slovo ona povedal takmer šeptom. Úsmev sa mu hneď vyparil. Chvíľku váhali, čo robiť a to ma ešte ani nevideli v akcii. 
-,, Pustite ho," preruším ticho. 
-,, To.. To nemôžeme urobiť.!" povedal neisto. Mal pravdu. Nemôžu ho pustiť, kráľ by ich za porušenie mohol zabiť. Nemala som tak inú možnosť, ako im ho zobrať nasilu. 
Rukami som prešla smerom od zeme až po výšku koní. Mráz ich obmotal, a držal tak v zajatí. Prišla som k chlapcovi a oslobodila ho. 
-,,Ďakujem vám, slečna," pevne zovrela syna do náručia. Pousmiala som sa, keď v zápätí docválala ďalšia dávka hrdinov, ibaže s nimi docválal aj muž s zeleným plášťom a chladnými očami. Ako aj v Jotunheime, aj teraz ma takmer zabil pohľadom. 
Pyšne priklusal tesne ku mne. Premeral si ma. Zbadal moje dielo a pousmial sa. Bol to zlomyseľný úsmev. 
-,, Pekná práca. Hádam, že tvoja?" 
Odmietam odpovedať. 
-,, Nič mi k tomu nepovieš?" zvážnel, ,,brat bude mať radosť." 
-,, Brat? Thor? Nezmienil sa, že má nejakého," znechutene vycerím zuby, ,,brata," 
-,, Vieš s kým hovoríš ty malá.." 
-,, To nemám tušenie," prekrížim ruky, ,,a po pravde, ani nepotrebujem a hlavne nechcem vedieť." 
Jeho kôň začína byť nepokojný, rovnako ako jeho pán. Nakoniec prehovorí: ,,Pôjdeš s nami!" 
-,, To som mala v pláne."