„Dúfala som, že sa dneska zobudím a Zayn mi povie, že si sa prebudil, ale nie ja som tu a ty stále tu." Pocítim slzy na krajíčku, no nedovolím im výjsť von. Ešte nie. „Prečo sa ku mne nechceš vrátiš? Už sú to dva týždne. Harry prosím." Smkrnem a hlavu položím na naše ruky, no nie na dlho, keď pocítim, že mi slzy stekajú po lícach znova sa vzpriamim a usmejem sa. „Chýbaš mi," šepnem a práve vtedy niečo pocítim. Harryho prst sa pohne a ja šokovane otvorím ústa.
///
„Harry?!" automaticky sa postavím a moje oči sledujú všetky prístroje a hlavne Harryho telo, no už sa nič nedeje. Čo ak sa vôbec nič nestalo a ja si všetko namýšľam? Preboha predstavujem si veci, ktoré sa vôbec nedejú. Až takto ďaleko som sa dostala?
Moje tenké bezvládne telo znova dopadne na drevenú stoličku a z mojich úst sa vydrie niečo ako výdych. Zahryznem si do vnútornej pery a znova chytím Harryho ruku. Je studenšia ako predtým takže nie je vôbec pravdepodobné, že pohol prstom. Bože! Mala som aspoň kúsok nádeje, ale teraz...Oči mi zablúdia na pootvorené okno, z ktorého vychádza spev vtákov a vtedy sa to stane. Harryho EKG začne hlasno pípať, jeho pulz sa začne znižovať a ja sa okamžite postavím.
„Doktor!" automaticky skríknem. Do Harryho izby hneď vojdu dvaja doktori a sestrička. Chcem tam ostať, ale viem, že nemôžem. Poslednýkrát sa pozriem na Harryho a opustím izbu. Sadnem si na lavičku a moja tvár mi padne do dlaní. Je strašné vedieť čo sa tam deje. Harrymu zlyháva srdce. Oči ma začnú štípať a ja viem, čo to znamená. Ak mám pravdu povedať je to moja každodenná rutina preto stále pri sebe nosím vreckovky.
Po piatich dlhých minútach sa dvere konečne otvoria a ja sa hneď postavím. „Srdce nechce spolupracovať, ale nakoniec sa nám ho podarilo zachrániť." Povie jeden z doktorov a slabo sa usmeje. Prikývnem a pomaly sa vrátim k Harrymu. Prístroje už zase ticho pípajú v hudobnej harmónií. Staršia sestrička poslednýkrát upraví Harryho posteľ a po tichu odíde. Nesadnem si, iba ostanem stáť pri posteli.
„Čo vystrájaš? Vieš ako som sa zľakla? Takto som sa v živote nebála. Už som sa zmierila s tým, že si v kóme, ale toto?" vydýchnem a znova mu napravím jeho kučery. Sú stále také isté ako každý deň a stále mu padajú do tváre, no ja ich rada začesávam do zadu ako to robil on.
„Tori?" do izby vojde Gemma a Anne.
„Mal zástavu." Vykríknem a hodím sa jej okolu krku. „Nechám vás tu musím ísť na vzduch." Utriem si slzy a opustím izbu. Výťahom sa zveziem dolu a po dlhej chodbe prejdem až k dverám. Keď sa konečne nadýchnem zatvorím oči a slabo sa usmejem. Som rada, že ho zachránili, pri tom pípaní som si vážne myslela, že ho stratím úplne.
**
20.8.2014
Keď toto niekedy niekto bude čítať určite si o mne pomyslí, že som na tom bola psychicky zle a toto všetko som si vymyslela. Možno schizofrénia? V hlavách ľudí sa sa vytvárajú rôzne myšlienky. Ale bohužiaľ toto je život a ja ho už nezmením. Myslela som, že keď si začnem písať denník a všetko sem vyklopím trochu sa mi uľaví, ale nepomohlo to ani z polovice. Každým dňom si začínam viac uvedomovať, že denník proste nie je Harry a nikdy nebude. Sú to len nejaké kusy papiera polepené lacným lepidlom a „uzamknuté" stuhou, ktorá ho ozdobuje. No nijako nepomáha ľudskému životu.
Zatvorím ho a zatiahnem stuhou. Znova ho skryjem na miesto kde bol predtým a pozriem sa na seba do zrkadla. Vyzerám ako úplná troska. Ako som sa mohla takto zmeniť za pár mesiacov? Moja pleť je bledá ako každá stena v opustenom dome pričom na nej žiaria kruhy pod očami, ktoré sa vážne nedajú zakryť, ale ja sa o to ani nesnažím.
„Tori si doma?" vyruší ma Zaynov hlas z dola. Otvorím dvere a pomalými krokmi zídem dole k nemu. Keď ma uvidí iba jemne vzdychne a smutne sa na mňa pozrie. Vie, že slová aj tak k ničomu nevedú takže ma silno objíme a ja si hlavu položím na jeho rameno.
„Poď musíš niečo zjesť." Povie po chvíle ticha a zoberie ma do kuchyne. Nedobrovoľne ho nasledujem a sadnem si za biely stolík. Položí predomňa plný tanier, no ja zjem iba polku, viac vážne nezvládnem. „Neskôr to dojem." Slabo sa usmejem a napijem sa vody.
„No len aby." Pohrozí sa mi a jemne sa zasmeje na uľahčenie situácie.
„Zayn ja..niečo by som ti chcela povedať. Sadol by si si prosím ťa?" opýtam sa a a jemne si zahryznem do pery. Skrčí obočie, no urobí čo som mu povedala. Nadýchnem sa a premýšľam ako mu to poviem, ale určite to už musí vedieť.
„Vieš vtedy keď som bola v nemocnici robili mi všelijaké vyšetrenia a mama mi povedala o tej rakovine. Bála som sa, keď doktor povedal, že sa mu niečo nezdá..."chcem pokračovať no Zayn ma vyruší.
„Preboha ty si to zdedila?" opýta sa šokovane, no ja pokrútim hlavou.
„Nie ja len povedal mi, že som tehotná." Slabo sa usmejem. „Ale predtým ako niečo povieš stále neviem, či si ho mám nechať, vieš že je to dosť zložité a..."
„Och bože ani nepremýšľaj, že si ho necháš zobrať!" starostlivo sa na mňa usmeje a hodí sa mi okolo krku. Nadýchnem sa jeho vône a vtedy pocítim ten nával emócií. Myslí to vážne a ja v ňom cítim podporu. Správa sa presne tak isto ako vtedy ja k Perrie.
„Ale čo ak sa niečo stane s Harrym?" opýtam sa, keď sa odomňa odtiahne. „Nechcem, aby vyrastalo bez neho, to by som proste nezvládla." Vydýchnem a pozriem sa na hodiny. Sú štyri. Vždy som o takomto čase v nemocnici, ale dneska nie. Niečo je inak niečo sa stane, cítim to.
„Vicky no tak o tomto sme sa už bavili. Harry bude v poriadku, ty budeš v poriadku a aj to malé ak sa normálne začneš stravovať. Budete šťastná rodinka a už nič vám to neprekazí." Chytí ma za ruku a ja prikývnem, aj keď si to vôbec nemyslím.
„Teraz už budem musieť ísť, ale dávaj na seba pozor nieže siniečo urobíš." Pohrozí sa mi a odíde preč. Postavím sa a tanier s jedlom položím do umývadla, síce som sľúbila, že to dojem, ale silne o tom pochybujem. Akoby som veľmi chcela nedokážem nič prehltnúť. Zo skrine si vytiahnem deku a zabalím sa do nej pričom si ľahnem na gauč a zapnem si televízor.
**
„Prosím?" zdvihnem sa bez toho, aby som sa pozrela kto volá a posadím sa. Zaspala som a ako pozerám na dosť dlho. Vonku už zapadá slnko.
„Tori hneď musíš prísť do nemocnice, Harry prehovoril." Z druhej strany sa ozve Gemmyn hlas a moje telo sa automaticky postaví bez toho, aby som to ovládala. Mobil hodín na gauč a rýchlo sa obujem. Moje nohy sú ako zmyslov zbavené a do piatich minút už stojím vo výťahu nemocnice.
„To vážne dneska musíš byť tak pomalý?!" zahreším a udriem do steny. Keď sa otvorí rozbehnem sa do Harryho izby, no vidím znova len to bezvládne telo. Hneď ako ma Gemma uvidí podíde ku mne a usmeje sa.
„Prebudil sa," objíme ma. Neverím tomu, tak prečo nevidím jeho zelené diamanty?
„No zaspal, vieš aké to je aj keď spal tri týždne je unavený viac ako keby pracoval." Prejde mi rukou po pleci a ja nemám slov. Prejdem k jeho posteli a znova mu chytím ruku. Je teplejšia. Áno. Konečne.
„A čo povedal?" otočím sa na Gemmu, keď si spomeniem, čo mi vlastne povedala do telefónu.
„Vick," odpovie, no nie Gemma. Harry.
„Harry." Hlesnem a konečne sa pozriem do jeho zelených očí, ktoré mi tak chýbali.
„Nie nič nehovor, nenamáhaj sa. Som tak rada, že si znova tu." Pošepkám a cítim slzy na mojich lícach stekajúce ako ranné kvapky dažďa po okne. Pobozkám ho na ruku a on mi konečne opätuje stisk. Po dlhých dňoch sa znova usmejem a vydýchnem. Dúfam, že všetko zlé sa už skončilo.
„Tori, tvoj nos. Krvácaš." Ozve sa do ticha Gemmyn hlas.
„To nič." Utriem si krv do trička, no nechce to prestaň.
„Mala by si si sadnúť." Chytá ma, no bránim sa.
„Nie vážne to bude v poriadku." Poviem a práve vtedy sa mi zakrúti hlava a ja pocítim chladnú zem.
*****
Hou hou hou! Neverím, že práve píšem poznánku k novej časti pretože už som si vážne myslela, že nikdy nič nepridám haha :D ale je tu, musela som si kvôli tomu prečítam celý príbeh, aby som si spomenula, ale už som sa nejako naladilo len či tu niekto ostal, nevadí no hádam sa to zase rozbehne :D inak ten denník čo si písala je vážne 2014 pretože som to písala 2014 strašne rýchlo to ubehlo a ja si to ani neuvedomujem, pokojne tam môžem dať 2015 ak vám to vadí :D a fakt ma mrzí, že som sa toho vzdala, ale proste škola a všetko je toho veľa :// no nič ak tu niekto ešte je a pamätá si mňa aj príbeh budem rada za každý vote a hlavne komentár aby som vedela čo si myslíte a či sa páči, viem táto časť je taká o ničom, ale ono to akčné a zlé ešte len príde takže budte radi za pokojné časti hah