"Lily! Poď! Chyť ma!" smialo sa malé päťročné dievčatko a pokrikovalo na svoju sestričku.
"Ja ťa chytím, Petty !" smialo sa druhé dievčatko s hustými ryšavými vláskami a krásnymi zelenými očami.
Obidve dievčatá sa smiali a veselo štebotali. Nakoniec si unavené behaním ľahli na trávu, hlavami k sebe a pohľadom na azúrovomodré nebo bez jediného mráčika.
"Och Petunia... Aká som rada, že ťa mám," usmiala sa Lily a pozrela svojej sestre do očí.
"Aj ja, Lily. Nikto nás nikdy nerozdelí!" povedala odhodlane Petunia, čo bolo na šesťročné dievča celkom neobvyklé.
"Navždy?" opýtala sa červenovláska svojej staršej sestry a svoje smaragdy mala len pre ňu.
"Navždy!" potvrdila Petunia a žiarivo sa usmievala.
"Niečo ti ukážem, chceš ?" Lily zažiarili oči a šibalsky sa usmiala. Petunia najskôr zaváhala, no nakoniec prikývla.
Lily roztvorila svoju drobnú dlaň, na ktorej sa pomaly začala objavovať margarétky, Petuniina najobľúbenejšia kvetina. Pre červenovlásku to bolo niečo magické, aj keď vedela, že niečo ako mágia neexistuje. Preto čakala, že sa Petunia nadchne ako ona, no nestalo sa tak.
Petunia si rukou zakryla ústa a vytreštila oči. Jej úsmev v okamžiku zmizol.
"L-lily! Čo to bolo?!" v očiach jej bolo vidieť hrôzu. Pohľad, ktorý u nej Lily nikdy nevidela.
"Však je to krásne?" usmievala sa naďalej ryšavá dievčina a oči jej stále svietili. Nechápala ten vystrašený pohľad a hlas svojej milovanej sestry.
"Nie, nie je ! Musíš s tým prestať !" hysterčila hnedovláska, mysliac si, že si z nej robí Lily srandu.
"Nemusím! Je to moja vec, čo robím! Myslela som, že sa ti to bude páčiť!" povedala zúfalo Lily.
"Poviem to mame!" vyhrážala sa Petunia, "vyzerá to ako kúzlo!"
"Nehovor jej to... Sľúbili sme si to..." smutne sa na ňu pozrela Lily a zdvihla ruku, v ktorej mala margarétku. Podišla k svojej sestričke a dala jej ju do vlasov.
"No dobre, ale ty mi sľúb, že to už nebudeš viac robiť!" slabo sa usmiala hnedovláska.
Lily si povzdychla, no neprikývla.
*****
Desaťročná Lily sedela v tráve a v ruke sa jej vznášal kvietok. Zase margarétka ...
Petunia zbierala kyticu trochu ďalej od Lily, no nevšimla si, že jej mladšia sestra zase čaruje.
"Lily! Myslíš, že..." otočila sa k nej, no neodpovedala, pretože videla Lilinu ruku a nad ňou sa vznášajúci kvietok.
"Lily! Prečo si to zase urobila?!" vybehla na ňu a mračila sa.
"Petunia! Pochop ma. Je to..." bránila sa Lily a snažila sa vysvetliť hnedovláska svoje pocity.
"Nie nepochopím! Vyzerá to ako nejaké... kúzlo! A kúzla nie sú. Neexistujú! Si šialená Lily Evansová, vieš o tom?! Už nie si ako ja! Si iná! Si blázon! Počuješ? Blázon! Nenávidím ťa!" Petunia po nej kričala a Lily to zasiahlo priamo do srdca. S Petuniou boli najlepšie kamarátky a sľúbili si to navždy. Petunia ju zranila a Lily sa srdcevrúco rozplakala.
Malý asi deväťročný chlapec s čiernymi, ulízanými vlasmi ju pozoroval. Jeho veľké čierne oči sa zväčšili a usmial sa.
"Nie si iná," ozvalo sa spoza stromu, za ktorým sedel.
"K-kto to b-bol?" koktala pomedzi vzlyky Lily a prestrašene pozerala na drobného chlapca s pokojným, možno až ľahostajným výrazom na tvári.
"Ahoj," pozdravil ju a sadol si k nej do trávy. Lily sa na neho prestrešene pozrela, utrela si oči plné sĺz, no odzdravila sa mu. Tak ju to predsa učili (rovnako ako to, že sa nemá rozprávať s cudzími ľuďmi).
Čiernovlasý chlapec ukázal na jej dlaň a pousmial sa.
"Aj ty ma ideš odcudziť?" mračila sa na neho.
"Nie. Ja som taký istý ako ty," usmial sa a na dlani sa mu tiež vytvoril kvietok, navlas rovnaký ako mala Lily.
Lily sa na neho slabo usmiala.
"Ako to myslíš, že si taký istý?" opýtala sa začudovane a jej oči ho prebodávali nedôverčivým pohľadom.
"Si čarodejnica, Lily Evansová," povedal, čo najpokojnejším hlasom, pričom ju jeho čierne oči sledovali.
"Čo-čože som?! A odkiaľ vieš moje meno?! Ty ma s Petty sleduješ?!" Lily bola prekvapená a zarazená zároveň. Vytreštila oči a nechcela veriť tomu chlapcovi.
"Áno. Presne tak, Lily. Si čarodejnica ako ja. Nesledujem vás, iba pozorujem," usmieval sa čoraz viac a čakal na jej reakciu.
"Prečo by som ti mala veriť ?" opýtala sa pochybovačne a ruky si dala v bok.
Chlapec ukázal na jej dlaň, na ktorej bol stále kvietok. Lily sa pozrela tým istým smerom a pomaly, ale úprimne sa usmiala.
"Prečo mi to vravíš ?"
"Musíš to vedieť. A čo chvíľa ti príde list z Rokfortu."
Zrazu odkiaľsi pribehla zadychčaná Petunia. Lily by sa stavila, že bola žalovať mame.
"Lily...Čo tu robíš?!" zhrozene sa pozrela na chlapca.
"Lily! Ty si ma počúvla!" nahnevala sa Petunia a vrhala na sestru škaredé pohľady.
"Poviem to všetko mame!" skríkla a opäť utekala preč.
"Nevšimaj si ju. Závidí, lebo nie je ako ty," usmial sa chlapec.