Ospravedlňujem sa, že časť nebola skôr, ale keďže sú prázdniny, bola som na výlete (netradične :D), kde som nachytala akúsi chorobu a nemohla som písať, preto je časť neskôr :-)
„Desirée, pre Krista pána prečo plačeš?" Niall. Nie, ten mi tu chýbal.
„Neplačem," vyhŕkla som až príliš rýchlo pri čom som sa postavila a otočila sa mu chrbtom. Gýčová situácia ako z trápneho filmu a predsa som chcela, aby ma čo najdlhšie nevidel presne ako v nich.
„Áno a ja skáčem dva metre tridsať a spievam si pri tom jigle-ball." Jeho ruku som ucítila na svojom ramene a okamžite ju striasla. Bola to akási automatická reakcia.
„No tak, Desirée, neveríš mi?" Tu skončila moja hra na -čím dlhšie ma neuvidí, tým lepšie a možno sa stihnem dať dokopy- a otočila som sa, aby som videla do jeho modrých očí.
„A ty mi veríš, keď mi už dobrých pár mesiacov tajíš, že ideš na trávičke, hm?" skríkla som po ňom so zaslzenými očami. Dočerta, prečo by som mu mala veriť, keď on mne nie? Nie som prieborník v kladných medziľudských vzťahoch, ale nemá byť dôvera obojstranná?
„Desirée," vydýchol a jemne na mňa pozrel, „Prečo plačeš? Raz som ti povedal, že nedovolím, aby si bola smutná, tak, prosím, nezatĺkaj." Ach, prečo na mňa ide s citovými rečami? Mňa neberú a on to vie.
Sadla som si na posteľ a dlaňou si utrela roztečené slzy. Blonďavý chalan si sadol vedľa mňa.
„Poď sem," natiahol sa po mne a silno ma objal. Ďalšie klišé. „Keď si teda pevne rozhodnutá, že mi nič nepovieš, nemusíš, nútiť ťa nebudem, ale ja ti nepoviem, prečo tráva," šepkal.
„Niall, ale ty sa ničíš, ja jedným plačom nespôsobím nič."
Pokrútil nado mnou hlavou. „Spôsobíš."
„Jedine tak čierne fľaky na tvojom tričku."
„A moje trápenie."
Krivo som na neho pozrela.
„Ako som povedal, chcem si ťa ochraňovať a nedovolím, aby si bola smutná. Keď mi však nič nechceš povedať, trápiš ma," jemne sa pousmial. Dokelu, takto to nemá byť! Čo to povedal? Trápim ho? Ale ja ho nemám trápiť! Nemám ho ani zaujímať! Dočerta!
Automaticky som sa postavila „Nie, nie, nie!" ruky som si zastrčila do vlasov a dobreže ich nevytrhala. A možno by nebolo na škodu, keby som nejako vytrhla. „Nie, takto to nemá byť! Nemal si sa na mňa tak viazať a ani ja na vás. Všetko malo byť inak a ja som sa vôbec nemala zasnúbiť s Emrem. " Doriti!!! Celá dohoda je v zadku.
„Desirée, prečo nie? Musí sa ti robiť oveľa ľahšie, keď sme priatelia ako keď sa hádame každé dve minúty."
„Ty to nechápeš! Všetko malo byť inak. Ty si ma nemal mať rád, ani ja vás. Mala som len všetko pozbierať a potom ukázať Simovi," hystericky som kričala a chodila zo strany na stranu, „Všetko bolo naplánované do úplného konca." ostala som iba zarazene stáť „Panebože, je to pravda! Žiadny plán nie je dokonalý. A ja.. a ja som sa úplne stratila vo všetkom. Nechala som sa nachytať od Simona aj Emreho," plakala som aj pred ním a ešte viac. Všetko sa rúca a ja si to konečne všímam. Ako to, že som bola doteraz tak slepá?
„Nechceš mi náhodou všetko vysvetliť?! Nechápem o čom to hovoríš!"
„Nemôžeš to vedieť, nechápeš? Nemôžem ti povedať pravdu, ani keby som chcela. Znenávideli by ste ma, už navždy. Bolo by to ešte horšie ako keď zomrela Amy. Sto krát horšie!" prišiel ku mne a chytil ma za ruku. Prestala som sa hýbať a nehybne pozerala do tak krásnych modrých očí.
„Zlatko, ak už chceš, alebo nie, práve si mi prezradila niečo, čo si vôbec nechcela, takže mi to môžeš povedať celé. Nenechám ťa, kým nebudem vedieť všetko."
„Zničí ma to."
„Desirée, k veci!" nabádal ma už nervóznejšie. Ale ja, ja som nemohla. Nemohla som mu všetko povedať a riskovať, že ma znovu znenávidí. Nechcela som, aby sa náš vzťah zmenil, aj keď je to zlé. A vôbec, malo by mi byť jedno aj či sa nás vzťah pokazí, alebo nie. Skurvené vzťahy!
„Nemôžem," stroho som pípla a vzala nohy na plecia. Utiekla som z izby, čo najrýchlejšie som sa potrebovala dostať na vzduch. Nešla som nikde von, lebo v tomto meste som stratená, tak som vybehla na úplný vrch hotela. Na streche som bežala až k zábradliu.
Toto nás môže všetkých pochovať, až na Simona. On bude ten, kto zvíťazí, nie ja. Doriti!
„Čo tu robíš?" Zayn! Čo sa na mňa všetci dohodli? Emre, Niall, teraz Zayn... kto príde ďalší? Simon?
Ruky som zaťala silno o rúru zábradlia a pozrela sa dole.
„To isté sa môžem pýtať ja." Neotočila som sa. Nechcela som sa naňho pozerať.
„Vyzeráš byť rozladená, čo je u teba výnimočný jav, to nebude len tak nič," uškrnul sa a stál si vedľa mňa.
„Došlo na to, čoho som sa obávala. Všetko sa rúca."
„Ani by som nepovedal. Je to čoraz lepšie," podal mi do ruky fľašu s vodkou, keď sa zasmial. Veľmi ironicky.
„Zabudol si na to, že ťa mám v šachu?" plač zrazu zmizol. Odpila som si a moje telo zaliala chuť trpkého alkoholu, čo som zobrala ako akúsi vzpruhu. Zlatý alkohol, keď nič nepomáha, on je záchrana.
„Neviem, či je horšie, že ma vydieraš, alebo to, že žiarlim na toho pandrláka, s ktorým chodíš." Pozrela som na fľašu a uvidela, že polovica je už stiahnutá a na zemi jedna vypitá. Je opitý, preto to hovorí.
„Viem o tom. Aj ty, aj Niall."
„Miluješ ho? Nevyzerá, ako tvoj typ. Nie je ako model." Ale má v sebe to, čo nik iný, milí Zayn.
„Áno, a to je to, čo ma poženie až ku dnu," pateticky som prehlásila a zapozerala sa na výhľad predo mnou. Malé budovy striedali veľké, kopec striedal zraz, zamračené oblaky sa podobali na náladu ľudí veľkých ako mravce, ktorí behali splašene zo strany na stranu. Aké smutné a pritom tradičné pre veľkomestá. Ľudia sú to akýsi smutný, večne uponáhľaný. Škoda, že som celkom rovnaká.
„Ako to myslíš?"
„Vieš, Zayn, Emre je rozum môjho tela riadiaci prístroj pre môj život."
„Keby som nebol opitý, aj by som porozmýšľal, čo znamenala táto metafora." Ach, keby to bola metafora.
„A preto som ti to aj povedala. Si príliš opitý na to, aby si chápal. Mám v pláne zničiť celé One direction." Úľava! Ja som to povedala a ešte k tomu Zaynovi, aj keď je opitý a nebude vedieť vlastne nič.
„Ak sa ti to podarí, možno ti budem vďačný."
„Keby si toto povedal aj triezvy a po tom, čo by som ti povedala celú pravdu, milovala by som ťa, Zayn."
„Bez toho by si ma nikdy nemilovala?" pozrel na mňa so zdvihnutým obočím.
„Nie," krátko som pokrútila hlavou a mykla plecom.
„Dúfal som, že to povieš. Končím so všetkými hrami s tebou, lebo ľúbim Perrie a toto by nikde neviedlo."
„Chceš vedieť pravdu?" Na, a je po fľaške. Tak rýchlo sme ju stiahli. Po každej vete minimálne glg. „Perrie ťa neznáša," vyhŕkla som rýchlo.
„Sorry, ale tomu neverím. Ešte pred pol hodinou som bol s ňou, a vôbec to tak nevyzeralo." Otočil sa a oprel sa lakťami o zábradlie. V tom sa dvere rozrazili a v nich stál udýchčaný Niall.
„Desirée, preboha, skoro som ťa nenašiel. Zayn?" mýlila som sa, toto je najhoršia varianta, teraz by som sa radšej vadila so Simonom.
„Ahooooj, Niaaaall," zaspieval zvonivo Zayn. Ty si na sračky, Zayn, zjavne mi nepomôžeš to tu uhrať.
„Zayn je tak trochu opitý, a ja len pripitá. Vypili sme len fľašku, nič viac. No vlastne, Zayn možno stiahol predtým ešte jednu." Rukou som ukázala na spokojne odhodenú a dopitú fľašu na zemi a vtedy som si všimla aj džús, zrejme sa chvíľu brzdil.
Tmavooký chalan sa začal smiať a prikyvovať, „Uhm, uhm, uhm, lebo by ma z Perrie porazilo." Tváril sa ako malé dieťa a do toho si vyspevoval jednu z tých odrhovačiek, ktorú majú na albume.
„Desirée, môžeš mi už vysvetliť, prečo sme sa nemali mať vôbec radi?" spýtal sa Niall a pomaly sa približoval ku mne.
„Lebo nás má zničiť," odpovedal škeriaci sa Zayn akoby hovoril o zbieraní zemiakov.
„Zayn, si opitý, radšej drž hubu." Už stál od nás len nejaký meter a pól.
„Má pravdu," prikyvovala som na Zaynovu jasnú odpoveď a pozrela na neho.
Niall skrivil obočie a nechápavo na mňa pozeral. „Počkať. Prečo, ako? A-a koľko to už Zayn vie a nič nerobí?" vypytoval sa.
„Hovorila som, že ma znenávidíš." Sklopila som hlavu.
„O to tu teraz nejde. Neviem myslieť na nenávisť, keď ničomu nerozumiem."
„Fajn," povzdychla som si, „Odveď Zayna, a potom príď zase tu. Poviem ti o tom, aj keď to bude mať veľmi hnusné následky a ty.. ty ma znenávidíš viac ako predtým." So zúfalstvom som sa pousmiala keď som si uvedomila, že bez toho malého blondiaka by bol môj život ešte prázdnejší ako je.
Spomínaný Ír podišiel ku mne a chytil ma za ruky. „Desirée, vyriešime to, nech sa deje čokoľvek. Prisahám, náš vzťah sa vôbec nezmení." Rozplakala som sa a Niall mi zotrel slzy.
„Nie, všetko sa zmení, keď budeš vedieť pravdu od začiatku." Smoklila som. Niall nič nevravel, len na mňa pozeral. Pomaly sa ku mne nahol a dotkol sa mojej hornej pery. Chcel sa odo mňa odtiahnuť, no pritiahla som si ho ku sebe. Tento krát som ho pobozkala ja. Tisla som sa k nemu, jemne ho hladila a vychutnávala si krátky moment nášho spojenia.
„Ani nevieš, ako dlho som čakal na takýto bozk od teba. Tak dlho a konečne som sa dočkal." Usmial sa a tvár mi držal v studených dlaniach. „Je škoda, že som na to isté prišla až teraz. Už v Brugách sme mohli celú túto maškarádu prerušiť." Zúfalo som si povzdychla.
„Idem odpratať Zayna, lebo ako vidíš, rozpráva sa s komínom." Otočil sa a šiel za ním. Nekomentoval moje predchádzajúce slová, vedel, že je to pravda.
-priznám sa, že popri písaní tejto časti som sa chcela aspoň desať krát prefackať za tú neskutočnú romantickosť :D :D
-Ale ak sa vám bude páčiť, pokojne v nej budem pokračovať :D :D :D
-Ak sa vám teda páči, dajte hviezdičku a aj komentík poteší ;-) *Rita