Unpleasant Surprises (1D-FF) {SK}

-44

Ospravedlňujem sa, že časť nebola skôr, ale keďže sú prázdniny, bola som na výlete (netradične :D), kde som nachytala akúsi chorobu a nemohla som písať, preto je časť neskôr :-)

„Desirée, pre Krista pána prečo plačeš?" Niall. Nie, ten mi tu chýbal.

„Neplačem," vyhŕkla som až príliš rýchlo pri čom som sa postavila a otočila sa mu chrbtom. Gýčová situácia ako z trápneho filmu a predsa som chcela, aby ma čo najdlhšie nevidel presne ako v nich.

„Áno a ja skáčem dva metre tridsať a spievam si pri tom jigle-ball." Jeho ruku som ucítila na svojom ramene a okamžite ju striasla. Bola to akási automatická reakcia.

„No tak, Desirée, neveríš mi?" Tu skončila moja hra na -čím dlhšie ma neuvidí, tým lepšie a možno sa stihnem dať dokopy- a otočila som sa, aby som videla do jeho modrých očí.

„A ty mi veríš, keď mi už dobrých pár mesiacov tajíš, že ideš na trávičke, hm?" skríkla som po ňom so zaslzenými očami. Dočerta, prečo by som mu mala veriť, keď on mne nie? Nie som prieborník v kladných medziľudských vzťahoch, ale nemá byť dôvera obojstranná?

„Desirée," vydýchol a jemne na mňa pozrel, „Prečo plačeš? Raz som ti povedal, že nedovolím, aby si bola smutná, tak, prosím, nezatĺkaj." Ach, prečo na mňa ide s citovými rečami? Mňa neberú a on to vie.

Sadla som si na posteľ a dlaňou si utrela roztečené slzy. Blonďavý chalan si sadol vedľa mňa.

„Poď sem," natiahol sa po mne a silno ma objal. Ďalšie klišé. „Keď si teda pevne rozhodnutá, že mi nič nepovieš, nemusíš, nútiť ťa nebudem, ale ja ti nepoviem, prečo tráva," šepkal.

„Niall, ale ty sa ničíš, ja jedným plačom nespôsobím nič."

Pokrútil nado mnou hlavou. „Spôsobíš."

„Jedine tak čierne fľaky na tvojom tričku."

„A moje trápenie."

Krivo som na neho pozrela.

„Ako som povedal, chcem si ťa ochraňovať a nedovolím, aby si bola smutná. Keď mi však nič nechceš povedať, trápiš ma," jemne sa pousmial. Dokelu, takto to nemá byť! Čo to povedal? Trápim ho? Ale ja ho nemám trápiť! Nemám ho ani zaujímať! Dočerta!

Automaticky som sa postavila „Nie, nie, nie!" ruky som si zastrčila do vlasov a dobreže ich nevytrhala. A možno by nebolo na škodu, keby som nejako vytrhla. „Nie, takto to nemá byť! Nemal si sa na mňa tak viazať a ani ja na vás. Všetko malo byť inak a ja som sa vôbec nemala zasnúbiť s Emrem. " Doriti!!! Celá dohoda je v zadku.

„Desirée, prečo nie? Musí sa ti robiť oveľa ľahšie, keď sme priatelia ako keď sa hádame každé dve minúty."

„Ty to nechápeš! Všetko malo byť inak. Ty si ma nemal mať rád, ani ja vás. Mala som len všetko pozbierať a potom ukázať Simovi," hystericky som kričala a chodila zo strany na stranu, „Všetko bolo naplánované do úplného konca." ostala som iba zarazene stáť „Panebože, je to pravda! Žiadny plán nie je dokonalý. A ja.. a ja som sa úplne stratila vo všetkom. Nechala som sa nachytať od Simona aj Emreho," plakala som aj pred ním a ešte viac. Všetko sa rúca a ja si to konečne všímam. Ako to, že som bola doteraz tak slepá?

„Nechceš mi náhodou všetko vysvetliť?! Nechápem o čom to hovoríš!"

„Nemôžeš to vedieť, nechápeš? Nemôžem ti povedať pravdu, ani keby som chcela. Znenávideli by ste ma, už navždy. Bolo by to ešte horšie ako keď zomrela Amy. Sto krát horšie!" prišiel ku mne a chytil ma za ruku. Prestala som sa hýbať a nehybne pozerala do tak krásnych modrých očí.