Unpleasant Surprises (1D-FF) {SK}

-38.

Celkom ste ma sklamali pri poslednej časti, na ktorú som sa ja osobne veľmi tešila, preto je časť neskôr. Túto časť mám veľmi rada, tak dúfam, že vás chytí aspoň ona a niekto sa vyjadríte aj v komentári. 

MÁM PRE VÁS POVIEDKU!!!

Ak sa nudíte a máte čas, prečítajte si poviedku THE COCKY LITTLE SHIT s Niallom od úžasnej Dee :-) má len dve kapitoly, ale vážne sa oplatí prečítať si.

Ak chcete niečo dlhšie, skočte na Facebook a druhý link v komentári bude na jej stránku, kde píše úžasný príbeh (Inač 13+) V službách Írského škriatka (taktiež s Niallom), ktorá má cez 120 kapitol, takže sa vybláznite  :-)

Podľa mňa sú jej poviedky jedny z najlepších a sú skutočne vyspelo a veľmi vtipne písané. 

Odo mňa všetko, Na boku máte koláž pre vás odo mňa :-) Hope u like it. *Rita

        Sekundy, pár minút, desiatky minút? Koľko sme stály v obklopení stromov, ich ostrých vetvičiek, drsných pňov, či mäkkej pôdy pod nohami? Ako dlho ma držal za krk veľkou rukou prirazenú o jednu z mnohých drevín v lese? Koľkokrát som sa sporadicky pomaličky nadýchla snažiac sa byť nenápadná? Nad čím premýšľal jeho múdry rozum, kým ma veľké čierne očiská pozorovali? Čo sledoval na mojej tvári a očiach? Čo sa v nich snažil objaviť? Neviem. S istotou však viem povedať, že mi nechcel ublížiť. Jeho stisk sa ustálil na veľmi jemnom. Takom, že keby som sa chcela pohnúť, v pokoji by som sa vykliesnila zo zovretia jeho dlane. Mohla som utiecť, no neurobila som nič. Vôbec nič. 

        „O niekoľko mesiacov odchádzam do Talianska, alebo Anglicka,“ šepol. Oči mu padli na moje pery. Prečo mi to oznamuje? Nech mi prv vysvetlí veci z minulosti, keď začal rozprávať.

        „Kde si vlastne odišiel predtým?“ spýtala som sa potichu mysliac na obdobie pred desiatimi rokmi. 

        „Francúzsko sa mi stalo domovom na pár rokov,“ chrapčal ticho. Stále pozeral len na moje pery, z čoho som usúdila, že ešte vždy váha.

          „Dávaj si pozor, na tých piatich panákov a tvoju milú manažérku, čo máš pri sebe,“ zmenil tému o 180 stupňov, pri čom rukou obchytil moje studené líce a tmavé oči zabodol do mojich.

        Výraz mojej tváre sa zmenil na nechápavý, obočie mi samovoľne vyletelo hore. Neviem, prečo by som si na nich mala dávať pozor. Mimica je moja dlhoročná kamarátka a tí piati ma nemajú ako ohroziť. „Vieš, videl som, ako sa máš k Pakistancovi a niečo lieta aj medzi tebou a blondiakom,“ málinko sa pousmial. „Pakistanec sa mi nezdá. Myslím, že nie je taký, aký si o ňom myslíš,“ pokračoval a nespúšťal zo mňa oči. Bol ako upír bažiaci po svojej koristi. Prisahám, že ani nežmurkal, zatiaľ čo ja som v jednom kuse musela zatvárať a otvárať oči až dokorán.

        „Ako môžeš vedieť, čo si myslím?“ riekla som chrapľavým hlasom.

         Len mykol plecom, no on ostal v rovnakej pozícií. Už nepôsobil nebezpečne. Jeho výraz bol ľahostajný. Myslím, že skúsim overenú taktiku. Provokácia. 

        „Zayn je veľmi pekný chalan,“ povedala som, „a klamala by som, ak by som povedala, že sa mi nepáči.“ 

        „Dávaj si pozor, zlatko." S chabým, no neodolateľným úsmevom vystrčil ukazovák a mierne mi ním zašermoval pred tvárou. Chytil sa! Chvála Bohu. „Pojmi a dojmi sa veľmi rýchlo pletú. No nie? Som predsa živý príklad tvojho sklamania. To nechceš zažiť znova, myslím.“ Poukázal na seba prstom a odstúpil odo mňa. Veľké sklamanie, bajkér!