Unpleasant Surprises (1D-FF) {SK}

-2.

Ďakujem Vám za doterajšie odozvy na začiatok príbehu :) Som rada, že sa niektorým zapáčil a dúfam, že sa US rozšíri ďalej. Je mi to trochu ľúto, že nebol ani jeden komentár, no verím, že keď sa príbeh trošku rozbehne, komentáre budú ;) 

Veľmi pekne tiež ďakujem Lii Stiles, ktorá príbeh zdieľala, ďakujem a ľúúúbim :D :D

Momentálne stojím pred mojím nadrozmerným šatníkom a skladám si veci do kufrov, pretože zajtra odchádzam k Horanovej bande. V žalúdku cítim hnusný pocit, keď si spomeniem na jeho tvár a potom na to, že onedlho ho budem vídať každý deň. Zlý sen! Za čiastku, ktorá mi pribudne na účte sa však oplatí stratiť pestované nervy. Taktiež vnímam, že opúšťam svoju milovanú vilu a nechávam ju samú napospas starnutiu.. Och, bude mi chýbať tá samota a pochybujem, že u nich budem môcť mávať opilecké seansy s Mimicou. No, ako vravím, výzva je výzva a dúfam, že aj s touto sa pobijem najlepšie, ako viem, teda úspešne. Ako vždy.

Aj keď Horan stále namietal, Simonovi to bolo akosi jedno a svoj verdikt nezmenil. Veď ani nemohol. Tým by porušil našu dohodu, a aj zmluvu. Vedel, že by som ho mohla mávnutím prsta zničiť tak, ako to ja mám už v povahe, takže nakoniec z nášho prvého stretnutia odchádzali tie tupé hlavy, ako porazené. Samozrejme, že ma potešilo urobiť im hneď z rána takéto „milé“ prekvapenie. Neznášam One direction od chvíle, kedy som sa spoznala s Horanom. Osudový moment, kedy som na pohrebe zjatrila jeho závideniu hodné modré oči. Priznávam, tvár má peknú, veď preto sa prebili tak ďaleko. Aj tak však viem, že tento kšeft bude pre mňa ako stvorený. Tým, že sa za mojimi opisnými cieľmi skrývalo práve týchto 5 núl, zvýšilo sa aj moje odhodlanie, urobiť svoju prácu viac než dokonalo. Dej filmu bude len a len v mojej réžií, a preto mi budú musieť len tak dláždiť cestu, pokiaľ nebudú chcieť skončiť a skrachovať, ako skupina bezvýznamných, chvíľu žiariacich hviezdičiek, ktorých sláva vytiahla na výslnie, ale po chvíli stiahla do hrobu. Cítim, že toto bude môj najväčší úspech zo všetkých.

-Desirée, dohoda so Simonom bol nápad za milión- Pochválila som sa v duchu, popri skladaní zeleného topu.

Všetko som stihla presne do pol tretej. Ešte posledná sprcha pred odchodom, posledný pohľad a úškrn do zrkadla. Pred domom ma čakalo veľké čierne autíčko aj s Paulom, čo by mal byť manažér a niečo ako SBS-kár chalanov. Och, aký je to len macko. Čistý chlap od ochranky, no aj zrelý otecko.

 Pohŕdavo som sa na neho zagánila, hodila mu do ruky príručný kufrík a sadla si do autíčka. Nemala som za potreby sa s ním nejako rozprávať. Na čo?

..-----------------------------..

„A sme tu,“ zachrapčal Paul, potom, čo si odkašlal a nazrel do spätného okienka, keď sme dorazili pred celkom honosnú vilu. Otvoril mi dvere a ja som vystúpila. Pozrela som sa okolo seba a musela zhodnotiť, že pozemok s domom vyzerali dobre a zachovalo. Uvidíme, čo bude dnu.

Paul vybral všetky moje kufre a vybral sa aj so mnou dnu. Otvoril dvere, položil mi kufre na zem a zakričal. „Panstvo máte tu novú spolubývajúcu, tak za ňou láskavo príďte zvítať.“ Na to som počula buchotanie nôh z poschodia, no nebolo to žiadne náhlivé tempo. Z výrazu v tvári sa už na prvú pohľad dalo bádať znechutenie a neochota.

„Poď s nami hore. Máš izbu na poschodí, kde je len Zayn ak ti to nevadí, lebo inak by si bola na poschodí s Niallom a Liamom,“ zašvitoril Louis a už mi aj so Zaynom brali kufre. Omámene som ostala stáť a pozerať na scénku predo mnou. To majú slučné správanie nakázané? Čakala som odvrknuté pozdravy, nič viac.

„No nestoj tu, ak sa nechceš stratiť,“ ozval sa zjavne podráždený Harry a otočil sa na odchod. Aspoň on neschovával zlú náladu z môjho príchodu.