Unpleasant Surprises (1D-FF) {SK}

-47.

Znova vidím samú seba ako iného človeka, vznášam sa ako duch. Tento krát moje telo leží na operačke a doktori sa všemožne snažia dorobiť Splenektonómiu. Moja duša, alebo skôr ja ako duch stojím kúsok za nimi a pozerám na svoju znehybnenú tvár. Ležím tam ako mŕtva. Som úplne bledá, až sa na seba nemôžem pozerať.

Cez stenu som prešla do čakárne, kde potichu sedeli všetci. Ich tváre nevyzerali inak ako utrápene. Hrobové ticho prerušovalo len občasné prebehnutie sestry, alebo hlásenie a tiché klopanie mince o automat na kávu, ktoré spôsoboval Louis. Zrazu však naklusal vystrašený Emre a tichá pochmúrna atmosféra sa v sekunde zmenila. Ja ho tu nechcem!

„Čo je s ňou?! Ako sa má? Čo sa stalo?“ sypal otázky na všetkých, keď kráčal k nim. Liam ho zastavil a odpovedal mu „Je na operácií, vraj jej musia odstrániť slezinu, ale bude v poriadku.“ Niall na neho pozeral s opovrhnutím, ostatní so smutným pohľadom.

„Prečo? A ako sa to stalo?“

„Odpadla tesne po koncerte, mala oslabený organizmus, ale vraj aj z toho, že to podedila od niekoho z jej rodiny.“

„Nie, ona bola zdravá, za to všetko môžete vy! Ta práca ju ženie ku dnu! Vy ju ženiete ku dnu!“ vykrikoval rozrušený Emre. Niall k nemu s nervami podišiel a spustil svoj monológ.

„Ty kokot čierny, drž si jazyk za zubami! Nik z nás za to nemôže! Jej prácu jej zadal Cowel, nie my, tak prestaň! Keby nás tam nebolo, mohla teraz ležať niekde sama! My sme sa ti o ňu postarali, tak drž hubu!“

„Hej, upokojte sa! Čo tu vykrikujete? Je jedna hodina ráno, páni, tak sa láskavo upokojte,“ prišla k nim sestrička a Emreho pre istotut odtiahla ďalej.

„Je normálny?“ vypľul nahnevaný Niall, a ukázal prstom na Emreho.

Zrazu sa začalo všetko scvrkávať a ja som už nebola ani ako duch.  Chvíľu som videla len prázdnotu, no potom všetko sčernelo a na konci bolo biele svetlo. Tunel. Priblížila som sa, čo spôsobilo, že jasné svetlo oslepilo moje oči, a tak som si ich rýchlo zakryla. Začula som detský smiech. Pomaly som sa pozrela pred seba, zvykajúc si na svetlo, kde sedelo malé bábätko. Chlapček škeriaci sa na dievčine s hnedými vlasmi a veľkými očami. Amy! Za nimi sedeli Amanda a Anna. S úsmevom ma pozorovali a mne vybehli ihneď slzy. Bez váhania som nakopla stojace nohy a hnala sa za nimi objať ich a nikdy nepustiť. Malého chlapčeka v rukách Amy som s úsmevom pozorovala a on si ma obzeral zvedavými očami.  Na šedej mikinke mal vyšité meno Noah. Pamätám si, keď sme sa s Niallom rozprávali o mene môjho dieťatka, no len o dievčenskom, meno chlapca som mu neprezradila, ale bolo to Noah.

Amy mi podala malého chlapčeka na ruky a s úsmevom prikyvovala, keď som sa jej pohľadom pýtala, či je môj. Chlapček na mňa s úsmevom hľadel a rúčkami ma objímal okolo krku, akoby ma poznal od narodenia. Všetky tri sa na mňa usmievali. Vôbec sa nehnevali, že aj kvôli mne sú už tu a starajú sa mi o malého. Ten bohužiaľ odišiel s nimi a oni na to prišli až tu.

Najprv mi to prišlo skvelé, konečne som našla svoje dieťatko, môjho chlapčeka. Áno, konečne som s ním, chcem ho mať už navždy, ale potom som sa zasekla. Popri silnom objatí a plači mi dochádzalo ako som sa sem dostala. Úsmev mi z tváre zmizol, podala som Noaha späť Amy a odstúpila od nich.

„Desirée, je to všetko len na tebe. Ak chceš, môžeš ostať tu, s nami, no už nikdy neuvidíš naživo tých, ktorí čakajú kým ťa dooperujú v nemocnici,“ rukou ukázala na ľavo odo mňa, kde sa objavil pohľad na všetkých v čakárni. Boli tak zúfalý, dokonca pri Haroldovi sedela aj Berry.

Amy pohla rukou späť a pohľad zmizol „alebo pôjdeš naspäť k nim, no nás uvidíš len keď zomrieš už natrvalo. Rozhodni sa, “ vysvetľovala Amanda a rukou si napravila neposlušné čierne kučery.

Bolo to všetko krásne a chcela som tu ostať, no nejaká sila ma ťahala znova ku starému životu. K Niallovi, Emremu a všetkým ostatným, ktorým na mne aspoň trochu záleží. Nechcela som odísť bez rozlúčky, aj keď byť tu, na tomto mieste mi prišlo tiež ako dobrá voľba. Konečne tu môžem objímať a hrať sa so svojím bábätkom tak, ako som chcela vždy. Tu je božský pokoj, no ja si ho nezaslúžim, nie teraz. Tam dole som urobila príliš veľa škôd a chýb, ktoré musím napraviť.

V rýchlosti som sa rozbehla späť k nim a objala ich všetky tri.

„Lásky, tam dole musím toho ešte veľa napraviť, až potom môžem znova za vami prísť s čistým svedomím.“ Každej som darovala veľkú pusu, na sekundu si zobrala na ruky Noaha, pevne ho objala, dala mu pusu na líčko a šepla len krátke zbohom. Vedela som, že musím byť rýchla.

„Rozhodla si sa správne, teraz bež,“ usmiala sa na mňa Amanda a pootočila rukou ako keď vo filmoch niekto čaruje, čakajúc, že sa niečo udeje. A nakoniec sa aj udialo. Kúsok za mnou sa otvorila čierna diera, do ktorej som mala vojsť. Prešla som k nej. Už som bola jednou nohou skoro tam, keď som sa so slzami obrátila na štyri, mne tak blízke osoby.

„Zbohom, nezabudnem.“ Ukázala som srdiečko a prešla čiernou bránou.

........

„Stála nechápem, ako im mohla umrieť skoro na dve minúty na operačnom stole,“ začula som hromžiť Nialla niekde pri mne. Počula som stále tlmene, no pomaly sa mi obnovovalo. Chcela som sa pohnúť, no neurobila som pohyb ani kúskom prsta. Zacítila som dotyk na mojej dlani.

„Hlavné je, že zabojovala a je tu teraz s nami. Niall, ona je bojovníčka, nevzdala sa bez boja. Sám vidíš, že tu leží pred tebou a dýcha,“ prehovoril Liam. Snažila som sa čo najviac pohnúť aspoň jedným svalom.

„Stop! “ skríkol Niall, keď zistil, že sa mi to podarilo.

„No tak, urob to ešte raz, prosím,“ prosil Niall a povzbudivo mi stláčal ruku. Čím viac som začala vnímať, tým viac začínali pípať prístroje okolo mňa.

„Desirée, sme tu, preber sa,“ povzbudzovala ma Berry. Pomaly začal každý cez každého niečo hovoriť, no ja som sa sústredila len na seba. Mierne som pootvorila ústa a pohla rukou. Po  bezproblémovej operácií som sa mala prebrať normálna, ale keďže som bola chvíľu mŕtva, všetky moje orgány sa tak trochu spomalili. Raz som na internete čítala, že ľudia, ktorí prežili klinickú smrť potom hovorievali o tom, že videli tunel, alebo sa vznášali nad svojím telom, dokonca, že sa stretli s mŕtvymi. Moc som tomu neverila a pokojne to hodila za hlavu, no teraz som ju prežila sama. Čítala som tam, že ide o neokysličovanie mozgu a tým sa vytvárajú halucinácie, no ani vedci nevedeli rozlúštiť, ako je možné, že ľudia vedeli čo sa dialo vo vedľajších miestnostiach, tak ako som to videla aj ja. Iní zase popisovali, že zem bola ako peklo a hore je len nebo. Iný zase, že oni videli duchov, či strašidlá. Ja som videla len všetko, čo som stratila za posledný rok.

„Ehh..“ vydala som zo seba zvláštny výdych zmiešaný so slovom a pustila sa Niallovej ruky. Oči sa mi triasli pod náporom, ktorý som na ne vyvolávala. Moje preberanie muselo vyzerať ako záchvat.

„Preberá sa, zavolajte doktora!“ zvolal niekto v úzadí a ja som sa všemožne snažila otvoriť oči. Rukami som sa skúsila zaprieť o posteľ, no nedalo sa. Pravé oko sa mi zaslzilo, pretože som bola zúfalá, no potom som ho otvorila. Akoby sa pod slzou očistilo a otvorilo ako na zámku.  Hneď za ním som otvorila aj druhé. Moje videnie bolo mierne rozmazané, no vedela som rozpoznať osoby.

„N-Niall.“ Vyletelo zo mňa priškrtene cez „zlepené“ zuby.

„Zlatko, tu sme všetci,“ chytil mi ruku a dal na ňu pusu. Moje videne sa rozjasnilo a ja som sa mohla usmiať na všetkých.

„Ďakujem ti, Horan, dokázal si to, tvoj dlh je splatený,“ chrapľavo a potichu som zložila poklonu malému Írovi pri mne a usmiala sa spokojnosťou.

„Láska moja!“ skríkol od dverí Emre. Doriti,  toho som predtým nepostrehla.

čo myslíte? Ako bude Desirée reagovať na Emreho? A ako bude na neho reagovať Niall?

Čo myslíte že sa dalej udeje? to by som rada vedela, tak komentujte, každý komentík poteší :) *Rita