THEO
Zalievam si kávu, keď za chrbtom začujem kroky.
Izzy prejde bez slova okolo mňa a z police vytiahne šálku s malými fialkami na jeho povrchu. Kvety nepoznám, no už niekoľko krát sa zmienila o tom, že sú to fialky.
Zreteľne vidím, aká je nervózna. Neustále sa hlasno nadychuje a potom znovu vydychuje, akoby hľadala tie správne slová, no napokon sa stále zasekne. Nemôžem sa pozerať na to, ako sa okolo mňa premáva kôpka nešťastia a navyše ma to neuveriteľne serie.
Ruky jej položím na ramená, načo zarazene zastaví a nešťastné oči uprie do mojich.
,,Mala si pravdu. Pripomína mi ju," vydýchnem, aj keď toto nie je vec, ktorú som jej dnes plánoval povedať ako prvú.
Vlastne som sa jej o tom neplánoval zmieniť vôbec. Pri pohľade na jej zničenú tvár mi to však príde nefér. Nikdy by som Izzy vedome neublížil. Je mi, ako sestra.
,,Nemala som ti také veci hovoriť," zohne ruky v lakti, aby mohla prsty položiť na moje. ,,A vôbec. Nie je ma do toho vôbec nič," pokrúti hlavou do strany.
V kútiku očí sa jej zalesknú slzy a ja spanikárim. Zo všetkého najradšej by som deň začal tým, že by som rozplakal svoju sesternicu, ktorá navyše neplače takmer nikdy. Aby som to upresnil, nikdy nie predo mnou. Ak sa samozrejme nerátajú jej stavy, keď má krámy. To je ale úplne iná liga.
,,Fakt je to okej. Ale už som sa rozhodol. Aj keď to bude znieť šialene, ja viem. Chcel by som jej to dnes povedať. Chcem, aby vedela, že ju v tom nechcem nechať. Je to choré a možno prídem o prácu, ale..."
,,Vieš, že to nie je Lucy, však?" povie tento krát až príliš opatrne, priam zo strachom v hlase.
Rozumiem jej. Na jednej strane má výčitky, pretože ma môže jej slovami raniť. Na druhej strane ma chce uchrániť pred sklamaním.
Prikývnem.
,,Viem. Chcem zachrániť Nadiu, nie Lucy," odvetím rozhodne a pobozkám ju na čelo.
Hneď potom sa presuniem na balkón, posadím sa za malý kovový stolík a odpijem si z kávy. Nohy si vyložím na zábradlie a aspoň na chvíľu si užívam teplé septembrové počasie.
***
NADIA
Perinu si pritláčam ku telu a takmer bez žmurknutia pozerám na bielu stenu oproti. Je tak blízko a zároveň tak ďaleko. Stačí zoskočiť z postele a urobiť jediný krok. Cela môže mať šírku najviac tri metre, no z postele sa akoby zázrakom zdá omnoho väčšia. Keď sa pozerám na stenu dostatočne dlho, dokážem si na jej mieste predstaviť priam čokoľvek.
Dvere sa s vŕzganím otvoria. Pozornosť presuniem na Thea, ktorý sa ako takmer vždy opiera o zárubňu a čaká, pokým ho budeme nasledovať.
Mechanicky zoskočím zo svojej postele a nahlas syknem. Nedostatok pohybu spôsobuje, že sa moje svaly stávajú na pohyb stále ťažšie a stuhnutejšie.
,,Do riti," zakľajem, keď sa mi konečne podarí dostúpiť na nohu, ktorou mi prejde bolestivý kŕč.
,,Okej?" zaujíma sa Theo. Odvrátim zrak smerom ku dverám a nasledujem Karlu, ktorá na rozdiel odo mňa kráča svižným krokom.
Theo postupne otvorí aj ďalšie dve cely a môžeme sa tak presunúť do jedinej spoločnej kúpeľne, ktorú podľa rozvrhu máme na necelých dvadsať minút práve my. Už som sa naučila, že do sprchy môžeme chodiť vždy pondelky a štvrtky. Je to síce žalostne málo, ale neodvážim sa sťažovať. Teší ma aspoň fakt, že na izbe môžem mať zubnú pastu a kefku.
Dievčatá pomaly vstupujú dnu. Takmer vždy sa stiahnem ku kraju a vchádzam posledná. Presne to mám na pláne aj dnes, keď ma Theova ruka zastaví a prudko potiahne stranou. Dvere na kúpeľni sa s buchotom zastavia. Preľaknuto poskočím.
,,Neboj sa," zašepká mojím smerom a rukami mi obopne ramená.
Len prikývnem a snažím sa neprerušiť kontakt s hnedými očami, ktoré sa teraz v prítmí zdajú takmer čierne.
,,Chcem ti pomôcť, dobre? Ale budeš mi musieť sľúbiť, že sa od teraz do ničoho nezapletieš. Nesmieš na seba budiť pozornosť. Nesmú si ťa všímať strážnici, ani iné väzenkyne. Pomôžem Jeremymu nájsť ďalších ľudí. Pokúsim sa ťa odtiaľto dostať, Nadia."
Vypúlim oči. A je mi úplne jedno, ako pri tom musím vyzerať.
,,Ak samozrejme stále chceš..."
,,Blázniš? Nič si neprajem viac, ako dostať sa odtiaľto," trochu sa odtiahnem od steny o ktorú som sa do teraz opierala.
Na Theovej tvári sa zračí spokojnosť. Spokojnosť s mojou odpoveďou no zároveň nervozita, ktorej zdroj nepoznám. Iste, riskuje. Riskuje kvôli mne, aj keď nerozumiem prečo.
Mám chuť hodiť sa mu okolo krku a poďakovať, no na miesto toho len postávam na mieste a nervózne si žmolím prsty za chrbtom. Tiež sa chcem opýtať, prečo by to robil, no možno odpoveď nie je taká dôležitá. Možno nie teraz.
Vnímam nepatrný pohyb jeho ruky, ktorú pomaly po mojom pleci posúva dole. Jednu ruku dá dole takmer okamžite, no ľavú tam ponechá po celý čas. Až teraz si ale uvedomím teplo, ktoré sála z jeho prstov aj napriek tomu, že na sebe mám kombinézu s dlhým rukávom.
Na spodkoch mám až príliš dlhé rukávy zahnuté až nad lakťami, takže na predlaktí môžem cítiť jeho dotyk ešte intenzívnejšie. Jeho prsty sú už takmer v polovici. Snažím sa pokojne vydýchnuť, no na miesto toho z mojich pľúc vychádza len akési prerušované fučanie.
,,Neboj sa," zopakuje znovu a druhú - voľnú ruku pomaly presunie k mojej šiji a priloží na ňu veľkú dlaň.
Tento krát sa zastaví aj fučanie. Nemám odvahu sa ani len nadýchnuť. Sústredím sa na teplo, ktoré sa na mojej pokožke stále zväčšuje, privriem oči a vnímam pohyb palca, ktorým mi rytmicky prechádza po krku.
Verím, že musí cítiť a dokonca aj počuť moje srdce, ktoré v pravidelných intervaloch búši o môj hrudný kôš a bojím sa, že sa rozsypem ľahšie, ako domček z karát.
,,Nebojím," odpoviem, keď sa mi konečne podarí otvoriť oči a znovu tak pozrieť do Theových tmavých.
Na plných perách sa sformuje jemný úsmev. Taký, pre aký by ste boli schopní vraždiť, aj keď bolo nad slnko jasné, že to nie je ani zďaleka všetko, čo vám môžu ponúknuť.
Chcem ich pobozkať, no nie som si istá, či presne to chce urobiť aj Theo. V mysli sa mi v priebehu niekoľkých sekúnd vynorí najmenej desať teórií, prečo sa Theo správa takto. Možno je to skúška. Možno má niekde odpočúvacie zariadenie a verí, že mu môžem podľahnúť a napokon sa priznať. To by však musel tušiť, že nie je ku čomu.
Preboha! Premýšľam, ako trinásť ročná!
Keď sa tie pery pomaly pootvoria, okamžite všetky teórie zmietnem z pomysleného stola a zodvihnem sa na špičky, aby som im mohla byť ešte bližšie.
Nečaká môj pohyb. Zarazene zodvihne tvár vyššie, no jeho dlaň stále príjemne zohrieva pokožku môjho krku.
,,Chceš, aby som ťa pobozkal?" opýta sa s nadvihnutým obočím, akoby to nebolo jasné.
Skutočne nechce to isté?
Nepremýšľam. Jednoducho prikývnem aj napriek vlne hanby, ktorá ma zalieva teplom ešte viac, ako jeho dotyk. Aj napriek tomu som však zvedavá na jeho reakciu, ktorá neprichádza niekoľko mučivých sekúnd.
Napokon sa pomaly odtiahne a ruku zloží z môjho krku. Neviem z čoho som prekvapená viac. Či z jeho otázky, alebo odignorovania mojej reakcie.
Už som si tým istá. Musela som sa zblázniť. Možno sa mi to vlastne celé len zdá a môj mozog mi podsúva stále nereálnejšie predstavy, aby ma ešte viac zmiatol.
Už to viac nevydržím. Musím sa presvedčiť, že je to všetko skutočné. Začať konečne veriť, že ma odtiaľto s Jeremym dostanú.
Theo sa naťahuje po kľučke, keď mu ruku položím na rameno a obrátim ho ku sebe.
Nie je prekvapený. Pokojne ruku stiahne späť ku telu, akoby presne na tento moment čakal. Znovu sa zodvihnem na špičky a tento krát priložím na jeho tvár ruku ja.
Niekoľko sekúnd sa jeden druhému pozeráme do očí. Ruku stále držím na jeho líci a prstami jemne prechádzam po dohladka oholenej pokožke.
Ticho medzi nami preruší až Theo, keď si ruky prudko obmotá okolo môjho pása a zatlačí ma chrbtom na stenu priamo oproti dverám od kúpeľne.
Tvár má teraz tesne pred mojou a jeho dych sa zreteľne zrýchli. Nohy má ďalej od seba, aby medzi nami nebol až taký výškový rozdiel. Zovretie na mojich bokoch povolí a na miesto toho prstami zachádza pod hrubú látku väzenského úboru.
Ruku mu založím za krk a pritlačím si ho tvárou bližšie. Na malú chvíľu zaregistrujem, ako so mnou bojuje. Odtiahne sa, no hneď na to sa na moje telo pritlačí ešte viac a ja sa hlavou zrazím s béžovou stenou.
Na bolesť zabudnem v momente, ako sa Theove pery konečne dotknú mojich. Celé telo, akoby sa mi v momente uvoľnilo. Cítim, ako zo mňa opadne všetko napätie a rovnako tak, ako sa uvoľňuje aj Theove.
Ruku presunie na môj driek, za ktorý si ma ku sebe prirazí ešte silnejšie. Cez nohavice uniformy tak okamžite pocítim, aký vzrušený je, čo ma ešte viac posmelí a šikovným pohybom ruky mu z hlavy zhodím zelenú šiltovku. Prsty môžem konečne zaboriť do bohatých kučier, ktoré by mu závidela dokonca nejedna žena. Theovi však ani trochu neuberajú na mužnosti, práve naopak.
,,Čo do riti..."
Z tranzu ma vyruší hlas, ktorý však nepatrí Theovi.
_________________________________________
Ahojte
❤❤❤