Ukradnuté spomienky

Kapitola 16 (Ryan)

Ryan sa prakticky celý deň nedokázal sústrediť. V jeden moment si za to vyslúžil poriadne slovné prefackanie od Marka, čo mu síce nepomohlo lepšie si usporiadať myšlienky, ale aspoň sa prechodne mohol venovať aj niečomu inému. Spoločnými silami dali dohromady provizórny plán, ktorého výsledkom malo byť zistenie, kto presne z ich tímu prezrádza informácie druhej strane. Ryan celú situáciu ozrejmil Alyshe, ktorá však mávla rukou a jasne mu dala najavo, že to nepotrebuje počuť znovu a skrátka ho len vyzvala, aby jej presne vysvetlil, čo s od nej očakáva.

Ryan si nad jej reakciou len povzdychol. Kiežby všetci ľudia, ktorých ochraňujú, takto dobre spolupracovali. Nielen vo svojej agentúre mohli rozprávať desiatky príbehov o tom, ako sa niekto zo strážcov zranil len preto, že chránená osoba nepočúvla rozkaz a svojimi činmi sa postarala o ešte väčšiu katastrofu. Dokonca aj Jason vyzeral byť pripravený zapojiť sa do akcie, hoci dlho a zúrivo niečo znakoval a Alysha to Ryanovi odmietla pretlmočiť.

Nepotreboval však dokonalú znalosť posunkov, podľa Jasonovho výrazu si vedel domyslieť, že protestuje proti tomu, aby bol v mene jeho bezpečnosti niekto ohrozený. Pri odchode z miestnosti mu na uistenie stlačil plece, ale na plánoch nemienil nič meniť. Takže teste pred odchodom z práce oznámi jednému z podozrivých falošné plány. Čím sa jeho náročnejšia činnosť skončila a vrátila sa späť k nehybnému státiu a stráženiu. Nanešťastie mal veľmi dobrý výhľad na záhradu, čiže tak mohol až príliš často pohľadom zabiehať k pracujúcej Theodore.

Ryan sa snažil prísť na to, čo sa vlastne deje. Theodora však bola ešte tajnostkárskejšia ako on, a zatiaľ čo jeho nedôvera sa prejavovala ako paranoja a podozrievavosť, ona mala vo zvyku nič nehovoriť a skrátka pracovať sama. Spoliehala sa len sama na seba, čo bolo v poriadku, ale v tejto situácii by rád poznal jej dôvody. Lenže ak sa nerozhodne sama mu ich prezradiť, najskôr sa o nich nič nedozvie.

Vedel len toľko, že jej práca ju dostala do sivej zóny a občas aj na opačnú stranu zákona, ale aspoň nebola nebezpečná. Pomáhala Greenovcom. Snažil sa zistiť, prečo to tak bolo, no márne. Z minulosti si pamätal všetko, ich rozhovory spred deviatich rokov však neobsahovali nič, čo by mu pomohlo pochopiť jej súčasné správanie. Jedine tak informácia o tom, že má fakt veľkú rodinu, ale ak by do nej patrili Greenovci, určite by o tom vedel. Minimálne Alysha by mu to prezradila. Takže bol opäť na začiatku.

Ako sa tak na ňu pozeral, nakoniec sa rozhodol. Vybral z vrecka telefón a jedinou správou odvolal toho, kto Theodoru sledoval. Jedna zo službičiek, ktoré si vybral u bývalých parťákov. Už ju nepotrebovali strážiť. Aj tak to k ničomu neviedlo.

Tesne pred odchodom domov mu zazvonil telefón. Pretočil očami.

Mark chcel naňho opäť začať kričať.

„Čo som urobil tentoraz?" spýtal sa bez pozdravu.

Mark sa zachechtal. „Výnimočne nič. Ide o Raynoldsa." Ryan zbystril. „Niekto z jeho spoločnosti sa rozhodol hovoriť a dovliekol na políciu ďalšie podozrivé materiály. Na ich základe Raynoldsa okamžite poslali do väzby a zamietli kauciu. Navyše mu zablokovali všetky účty. Takže ak mal niekoho na výplatnej listine, stratí o prácu preňho záujem."

„Jeden by si myslel, že ak mal dotyčný zamestnanec takéto informácie, mohol ich vytiahnuť aj skôr."

„Možno čakal na vhodnú príležitosť. Skrátka, teraz je to už jedno. Jeden hráč je oficiálne z hry. Ešte nám ale ostali ďalší traja, ktorí stoja za zváženie. Vyzvedal som u nás na personálnom, ale nič sa im nepodarilo zistiť. Dokonca nič nezistili ani o Raynoldsovi. Takže ktokoľvek mal tie informácie, musí mať fakt dobré zdroje."