Ukradnuté spomienky

Kapitola 4 (Ryan)

Ryan sa mračil väčšinu času. Tak trochu to vždy považoval za súčasť svojej práce a šéf ho v tom navyše podporoval, pretože tvrdil, že dostatočne prísna tvár dobrého osobného strážcu dokáže vyriešiť mnoho krízových situácií. Na túto ale nestačil. Mal si domyslieť, že ho jeho malé zaváhanie a slabosť pre dávne priateľstvá môžu priviesť do problémov.

Ten jeho práve teraz pôsobil, akoby sa naňho ani nechcel pozrieť a miesto toho naťahoval ruku k panej domu, akoby tam Ryan ani nestál. Zaškrípal zubami a v duchu sa snažil dať dokopy zoznam možností, ktoré by mu pomohli túto situáciu vyriešiť. S presne určeným plánom sa mu dýchalo o niečo lepšie. Thora bola len jednou ženou – navyše bola sama a záhrada nebola taká veľká, aby na ňu nemohol dohliadať. So záložným plánom sa mu dýchalo oveľa ľahšie.

No aj tak sebou trhol, keď Theodora natiahla ruku k Alyshi Greenovej.

„Dobrý deň, som Elenina neter. Thora."

Mal chuť ihneď ju obviniť z klamstva.

Alysha jej ruku prijala a s nadšením ňou potriasla. „Teším ma. Som Alysha." Rukou pohodila k záhrade. „Som taká rada, že ste prišli. Ako som hovorila už vašej tete, vaše návrhy ma tak nadchli, že by som výsledok najradšej videla ihneď."

Theodora sa zasmiala. Ryan si pamätal, že ju počul smiať sa asi len dva razy.

Pričom ho to stálo veľa úsilia. Teraz k nej veselie prichádzalo akosi automaticky.

„Asi vás teda sklame, že celú krásu záhrady uvidíte možno tak o dva roky, keď všetky rastliny dorastú." Vzápätí však zvážnela. Ryan si uvedomil, že za tie roky nielen vyspela, ale hlavne dospela. Správala sa ako zodpovedná podnikateľka. Profesionálne. Čo by obdivoval viac, keby svoje schopnosti nevyužívala na kradnutie. „Kvôli tej včerajšej búrke však budeme musieť trochu zmeniť plány," začala a v jej postoji bola absolútna sebadôvera. „Rastliny bohužiaľ dorazia až budúci týždeň, ale podarilo sa mi zohnať záložnú firmu, ktorá by mala doraziť dnes okolo piatej, aby nainštalovali závlahu. Bohužiaľ kvôli tomu budem musieť odstrániť niektoré kríky a tiež kvetiny, takže na chvíľu bude záhrada dosť pustá."

Alysha prikyvovala po celý čas jej predhovoru. „Tak budeme musieť počkať o chvíľu dlhšie."

Theodora rázne kývla. „Podarilo sa mi ale upraviť harmonogram práce na bazéne. Firma, ktorá miesto upraví, našťastie môže prísť zajtra a rastliny dorazia o deň neskôr." Zodvihla ruku do výšky a podvedome odpočítavala na prstoch. Ryanovi to pripadalo extrémne rozkošné. Vzápätí sa zahriakol. „Vypustili ste už bazén?"

„Áno, vypustili. Ale počas včerajšej búrky tam opäť nejaká voda natiekla. Čerpadlo sme ale ešte nevrátili, takže ho môžeme rýchlo vyprázdniť."

„To by bolo výbor..."

Nedokončila, pretože práve tú chvíľu si dovtedy prehliadaná sučka Astra rozhodla, že si získa pozornosť tejto novej a zaujímavej osoby. Vyskočila s úmyslom zvaliť ju, ale Theodora zareagovala rýchlejšie, čo Ryan ocenil pokyvkaním hlavy. Ukročila a Astra preletela vzduchom. Považovala to však za novú hru a niekoľkokrát zaštekala, aby svoju radosť dala čo najlepšie najavo. Začínajúcu hru ukončila Alysha, keď Astru schmatla za obojok a prikázala jej sadnúť si. Čo sučka nepríliš nadšene splnila.

„Bojíte sa psov?" začala vyzvedať Alysha, keď sa Astra aspoň trochu upokojila.

Theodora pokrútila hlavou. „Skôr nie som fanúšikom ich srsti."

„Alergia?"

Prikývla. „Nie taká extrémna, aby ma to ohrozovalo, ale stále dostatočne silná, aby to bolo otravné." Napriek svojim slovám sa usmiala na natešenú sučku. „Kým sa mi chlpy nedostanú do očí alebo do nosa, malo by to byť v poriadku. Okrem toho mám lieky vždy pri sebe."