Ukradnuté spomienky

Kapitola 15 (Thora)

Thora bola vyčerpaná aj v pondelok ráno.

Piatkovú noc trávila striedavo v klube s Ryanom, no a neskôr sa presunula do práce a vďaka Alexovi sa jej podarilo zistiť informácie, po ktorých pátrala. Bohužiaľ sa však príliš zaoberala kravinami na to, aby skutočne premýšľala, takže informácie z trezora, ktoré tak rýchlo našla, rovnako rýchlo odniesla na policajnú stanicu, o ktorej vedela, že jej súčasťou je aj detektív zaoberajúci sa práve dotyčným človekom a jeho aktivitami. V tom rozpoložení chcela len Greenovcom zobrať jedného potenciálneho nepriateľa, no v čase, keď si to chcela overiť, sa v dome pohybovalo až príliš veľa vyšetrovateľov. Nechcela riskovať, že ju niektorý z nich zatkne.

Takže potichu čakala na svoju príležitosť. V úkryte sedela ešte aj o druhej ráno, takže kým sa dostala domov boli takmer tri, pričom zaspala až pred štvrtou a v čase, keď jej o šiestej zazvonil budík, pripomínala skôr zombie. Nemala náladu na nikoho a nič a dúfala, že sa skrátka bude môcť venovať záhradníčeniu a zlosť nad tým, čo ju čakalo večer, si vybije vďaka kopaniu dier.

Lenže po asi hodine namáhavej práce, z ktorej sa jej maximálne točilo v hlave, pretože sa neobťažovala ani poriadne najesť, za sebou začula niečiu prítomnosť. Samozrejme, že to bol Ryan. Ten chlap by mal byť momentálne s Jasonom v škole – lenže Jason mal dnes naplánované nejaké vyšetrenie, takže Ryan ostal doma a miesto toho Jasona a jeho matku sprevádzal niekto iný. Ak podozrieva svojich ľudí z predávania informácii nepriateľom, prejavoval im až prekvapivo veľkú dôveru.

Alebo sa ich práve snažil nachytať?

Nepoznala odpoveď a momentálne ju ani nechcela zisťovať.

„Nemám na teba čas," zavrčala keď sa k nej priblížil a takmer ho trafila hrabličkami. Samozrejme to urobila naschvál, ale bola dostatočne pri zmysloch na to, aby predstierala opak.

„Čo si urobila?" spýtal sa jej, nedbajúc na jej očividné nepriateľstvo.

Zodvihla obočie. „Dnes som toho stihla urobiť už pomerne dosť, takže musíš byť konkrétny."

Pretočil očami. „Niekto odstránil Raynoldsa, nevieš o tom niečo?"

„Nájomné vraždy nie sú môj odbor. Skús zalistovať v zlatých stránkach."

Nevyzeral pobavene, keď naklonili hlavu a nakrčil obočie.

„Niekto sa vlámal do jeho domu, našiel tam citlivé dokumenty a tie potom expresne doručil na príslušnú policajnú stanicu. Tak mi napadlo, že to vyzerá ako práca jednej nemenovanej zberačky informácií, ktorá dlhé roky pracovala pre dílera informácií a určite si za ten čas získala jeho dôveru, takže ak by ho požiadala o službičku, určite by jej rád vyhovel."

„To je pekná konštrukcia," skonštatovala a až ostentatívne pomaly si oprašovala hlinu z rukavíc, „neuvažoval si, že by si začal písať?" Keď nejavil známky, že by chcel reagovať, pokračovala: „Tak pozri, ak sa chceš na niečo spýtať, tak sa spýtaj. Nemám čas na tieto tvoje hovadiny."

„Bola si so ty?"

Na chvíľu uvažovala, či by ju dal vyhodiť, ak by ho udrela hrabličkami po hlave.

Radšej ich položila späť do fúrika, aby nebola v pokušení.

„Budeš musieť byť konkrétny."

Povzdychol si. „Zaniesla si tie informácie v sobotu na policajnú stanicu?"

V hranom premýšľaní si pošúchala bradu. „V sobotu som na to nemala čas, pomáhala som tete, a skončili sme až neskoro popoludní. Na nejaké vychádzky a nosenie informácií som vážne nemala čas. Okrem toho, povedala som ti predsa, že pre Alexa už nepracujem a ak si taký presvedčený o tom, že v tom má prsty, prečo sa ho nespýtaš?"