Goldieho príbeh 5

8

Zabudol som, aký je to pocit byť lovcom. Úžas... Nie! Nesmiem mu ublížiť! Hoc plakal. Proste nechcem! Ale chceš! Vravel môj vnútorný hlas. Nastala noc. Ešte nebola polnoc, tak sme sa len tak potulovali po chodbách. Dostal som sa do obývačky. No skôr, ako som prišiel k výťahu, odbila polnoc. Zrazu ma premohla túžba. Túžba po krvi. Rozišiel som sa teda k izbe. Všetci sme boli v plnom nasadení. Každý v iný čas a na inom mieste. Veľkú trpezlivosť sme ale nemali. Foxy totiž vybehol zo šatníka a zaútočil. Chlapec ušiel von z izby, kde sme ho naháňali my. Samozrejme sme ho náročky nechytili. Nebola by to potom zábava. ,,Dofrasa!" vykríkol nakoniec Nightmare. ,,Čo je?" opýtala sa Chica. ,,Ten malý zasran sa niekde schoval!"  ,,Tak ho hľadajte!" okríkol ich Puppet. Pustili sme sa do hľadania. Hľadali sme ho vyše hodiny, no on nikde.

Tak dnes takáto kratšia.