Goldieho príbeh 5

4

Ešte nie je ani polnoc a ja sa už rozprávam s ním. Rozprávame si príbehy. Rozpovedal som mu náš príbeh ako sme sa tým, čím teraz sme. Pochopil to a bol z toho smutný. On mi vyrozprával svoj príbeh. Pochopil som, prečo sme tu. Je to Aftonov syn. A ja, že prečo sme tu. Pochopil som aj, prečo máme nutkanie ho zabiť. Nie je to ale správne. On za nič nemôže. Lenže osudu nemožno poručiť. Ťahá nás to k tomu hroznému činu.  Odbila polnoc. Nastal čas. ,,Tak a teraz ma počúvaj! Chystajú toho viac. Musíš byť bystrejší a rýchlejší. Stále ťa chcú zabiť. Hlavne nesmieš plakať. Tým im dávaš povolenie zabiť ťa," opakoval som mu a vysvetľoval, čo má robiť. On len prikyvoval. Medzitým aj kontroloval. Všetko šlo hladko až do druhej hodiny. Vtedy sa z šatníka ozval podivný zvuk. ,,To bude Foxy. Ak uvidis jeho tvár, tak mu svieť do očí. Nemá to rád a zmizne. Hlavne ale nevykríkni," hovoril som mu. Podišiel k skrini. Mňa nechal na posteli. Otvoril ju a zasvietil. Dnu bol naozaj Foxy. Chlapec na neho svietil a párkrát aj zablikal. Foxy zmizol. Chlapec sa vrátil ku kontrolovaní ostatných. Sledovali sme ich a strážili si čas. Z chlapca bol cítiť strach. Našťastie sa ale nič vážne až do konca noci neudialo.

Viem... Viem... Je to trochu viac o ničom. Nebojte sa! Už ideme na akciu. A taktiež vám chcem oznámiť, že bude - tak ako v každej mojej fanfic knihe - Ask. Plánujem ho o také tri až štyri kapitoly. Takže môžete pomaly dávať otázky. Vopred ďakujem.

Vaša Akemi