Svet je obrovský. Veľký.
Väčší, ako ľudské ramená, myslím. Viem.
Polámal mi chrbát a ochromil ma
Tak ho zhodím na zem. Pod zem.
A vnorím sa za ním. Do vody.
Som ľahká.
Svet je obrovský. Veľký.
Svet sa topí. Podomnou.
Ja som ľahká. Svet je ťažký.
Keď je mojou jedinou zábranou
pýtam sa
je to až taký hriech?
Ak chcem utopiť svet, nech
ostanem navždy ľahká?
Alebo aspoň na chvíľu?
18.9.2020
YOU ARE READING
Veršovaná spoveď
שיריםMožno neviem písať, nemám talent, nemám "básnické črevo". Možno aj hej. To je teda prvá vec, ktorú musíte vedieť pred tým, ako otvoríte túto knihu. Čo by ste mali tiež vedieť je, že zasahujete do môjho súkromia - teda, vyzývam vás, aby ste doň nahli...
