UPOZORNENIE: Stará, zlá a len na ukázanie progressu!!!
Láska do srdca ma bodla,
moja nádej na dno padla
ona bolí, bolí stále,
už nechcem žiadne ale
láska je slepá a bezcitná.
Bol to omyl, že tak krváca?
Nie, pretože svet sa mi rúca,
pod mojími studenými rukami
duša prešla si mnohými mukami,
až teraz sa cíti stratená.
Slané slzy, obmývajú smutnú tvár,
srdce stráca pevný tvar,
rozbilo sa v márne kúsočky,
utíchli puklé slová milej pesničky,
láska znova zastoná.
V krutom snehu a ľade
stráca sa jeho sladká tvár
jeho úsmev kedysi bol dar
teraz len bolí všade,
trápením ostala som spútaná.
Len prázdno a zničene
do diaľky sa pozerám
ocitla som sa na zlej strane
lepšie časy dychtivo vyzerám.
Duša moja zronená...
Nedúfam v jeho lásku,
on si nájde inú, krásku,
nevidí ma zomierať,
nemusí sa zľutovať.
Som priam neviditeľná...
Prahla som po bozku, teplom objatí,
že sa mi pri ňom pošťastí,
verila som hlúposti
a chcela som byť milovaná.
To bola len túžba, naivná...
Som sama, zas a znova
do okien stúpol chlad,
do hlavy vbehla mi bolesť nová,
z mojich prstov stáva sa ľad.
Stojím tu tak skrúšená...
Nôžky drobné mi tŕpnu,
nevidím žiadnu nádej, nutnú,
nechám sa zožierať
chlad ma začal zabíjať...
Drahé, krásne vločky,
dopadáte ladne, mlčky,
na zmrzlú trávu zelenú,
čoskoro mi ruky zamrznú.
So svojim osudom som zmierená...
Sneh si ma obmotal
okolo teplého pása,
do žíl sa mi zamotal
v jeho mŕtvom dychu sa stráca,
radosť, láska bola zmarená.
Prudký silný vietor,
hladí mi líca červené,
život bol netvor,
vzduch odveje
pocity moje zmýlené.
Ľutujem deň, kedy ostala som očarená...
V očiach len strach a chlad,
srdce roznesené na prach,
odviate na prah,
kde nepozná pocit ako hlad.
Pod náhrobkom ležím pokojná...
25.11.2018
YOU ARE READING
Veršovaná spoveď
PoetryMožno neviem písať, nemám talent, nemám "básnické črevo". Možno aj hej. To je teda prvá vec, ktorú musíte vedieť pred tým, ako otvoríte túto knihu. Čo by ste mali tiež vedieť je, že zasahujete do môjho súkromia - teda, vyzývam vás, aby ste doň nahli...
