Zadus sa slzami
umlč sa strachom
tá beží za nami
beží lesným machom.
I bežíš spolu s ním
vidíš ďaľej, do diale
skresleným vnímaním
vidíš stromy znalé.
I potkneš sa i padáš.
Bojíš sa a kľaješ
východ zrazu zbadáš.
Darmo sa teš, neujdeš...
Keby si sa bál viac
možno by si, vidiac
poznal pravdu, čo ženie sa
za nami, vracia sa i stráca.
Keby, keby, keby...
lžou plané neboli by sľuby
keby šepla, že ťa ľúbi
bol by si nepadol na zhuby.
No padol si, sám.
Pri mojom boku
ktorým pohŕdam.
Bol som ti črepom v oku
a teraz si sám, sám, sám.
Sám - zo smrťou sa zoznám.
21.11.2019 (krátka, nuda na litike)
(blbosť, ale tak čouuuž so mnou :DDD)
YOU ARE READING
Veršovaná spoveď
PoetryMožno neviem písať, nemám talent, nemám "básnické črevo". Možno aj hej. To je teda prvá vec, ktorú musíte vedieť pred tým, ako otvoríte túto knihu. Čo by ste mali tiež vedieť je, že zasahujete do môjho súkromia - teda, vyzývam vás, aby ste doň nahli...
