Aj by som kričala
kráčala sto krokov
aj by som začala
končiť s bolesťou rokov.
Netuším, lebo som spútaná
vlastným telom, tiahnutým k zemi.
Plná agresie, zúfalá, zmotaná
koža vníma vnemy
ktoré vníma iba nemý.
Tak začala som chcieť
zbaviť sa závažia hmoty
nechcem za ničím cnieť
schovať sa za noty.
Noty ticha a ničoty.
Tak zhltnem jed, čo mal byť liek
Moje telo rozpadne sa na tisíce zrniek
piesku.
Neucítim slovnú triesku.
Budem tančiť, skákať, tancovať
po zvlnenom mori
nechám sa pohltiť, vhlcovať
kým duša sa celkom do predstáv vnorí.
Budem si ladne plávať po móle
tancovať na kvapkách chladných ani tisíc nožov
utápať sa v alkohole
vo vrave krčmy, kariet a mužov.
Tak dovoľte mi stratiť sa
v opojnom víne.
Niekde tam nájsť sa
nájsť, čo je vinné.
A kričať na sto míľ
kým neupočujú môj nárek.
Keby niekto nezmyl
ten praveký pravek
možno by som kričala aj tam.
Víno, čo opilo ma, ty ma prosím zmám.
Teba predsa, priateľ drahý, znám.
Ty si mi najbližší
alkohol najdrahší.
Keď som sama na dne
tak ťa do seba vlejem
kým moje telo padne
tak ty ma vynesieš do výšin
kde na tmu sa smejem.
Pretože tvoj príliv
Odvlečie ma kamsi, niekam
Kde ticho tíško píli
Kde vyhnem sa zmienkam.
Malým, veľkým písmenkám.
Pravidlám a značkám.
Voľnosť, moji milí
za ňu sa platí štamprlíkom čili
horkého vína, horkej vodky.
Také skvelé bodky
Na konci dňa, začiatku večera a hviezd
Kedy všetci lezú do hniezd
A ty si sám s pohárom a predstavami.
Okolie farieb, pachu, zvukov
stáva sa rozmazanými zástavami.
Prepáčte, že neželiem za ponukou
Chcem ostať sama.
Sama aj ostanem.
Hlavne ak víno ešte dostanem.
14.1.2020
YOU ARE READING
Veršovaná spoveď
詩歌Možno neviem písať, nemám talent, nemám "básnické črevo". Možno aj hej. To je teda prvá vec, ktorú musíte vedieť pred tým, ako otvoríte túto knihu. Čo by ste mali tiež vedieť je, že zasahujete do môjho súkromia - teda, vyzývam vás, aby ste doň nahli...
