Dark Monster

21-Kapitola

Celest:
Ak by život nebol taký krutý, tak by mi nedal jeho. Ak by život nebol taký krutý, nezažila by som si týždeň  mučenia, ktoré  stále neskončilo. Ak by nebol taký zlý všetko by bolo dobre. Ale sakra to nejde! Nejde to! Nemôžem byť pred sa silná celý život a nemôže toto trvať do nekonečná. Bože trochu pokoja by neuškodilo!
Hovorila som si v mysli stále to isté dookola. Tým som sa snažila upokojiť aj keď niekto iný by  z toho možno zbláznil. Nejde len o to, že sedím v aute, kde sú sami magori, ale hlavne o to čo sa stalo v tom dome. Že som ho po pálila a sama neviem ako. Nikdy pred tým sa mi nič také podobne nestalo. Za bolelo ma, keď som videla jeho postoj ku mne. Určite to neočkavál. Ale hlavne mi do hlavy nešlo čo ja tu vlastne robím? Ako som pochopila prišli pre mňa za účelom využiť. Ale dôvod prečo to mi nepovedali. Možno chcú moje skúsenosti od lekarstva vyskúšať v praxi. Ale stačilo povedať a nemuselo sa to všetko ono okolo stať. Rozmýšľala som uprene a pri tom hladkala   Amande jemne chrbát,a pri tom sa snažila upokojiť . Lebo moje srdce vždy jemne rozbubnoval Chrissov pálivy pohľad. Nemohla som sa uvoľniť a oddýchnuť si tu jazdu lebo vždy zazrel jemným pohľadom na mňa.  Jeho oči vždy zabodol do mňa a skúmal čo sa deje. Moje líca zafarbil jemný odtieň ružovej a to len preto lebo som bola rozrušena. Radšej som vždy pozrela na Amandu ako sa jej chrbát  zdvíha v určených intervaloch na znak, že spi a ja som sa tým snažila zamestnať. Znovu som pozrela do zrkadielka, ktoré bolo v predu a skúmala ho. Jeho spotene čelo bolo z dôvodu jeho rozpačitossti a hnevu, a rostrapane čierne vlasy dali tajomný vzhľad, čo vo mne  stiahlo všetké organy. Slnko krásne za padalo na znak, že už bude zachviľu tma. Poviem vám to ako šiel rýchlo a to ako stiskaval volant mi nedalo pokoja. Mix strachu a vzrušenia bola vždy moja jedinečna a tajomná stránka. Mylovala som rýchle jazdy a milovala som vzrušenie, kde som bola nesvoja a stratená vo svojom svete. Samozrejme nemyslím tým sex, to ani neviem čo znamená. Hh neuveriteľne. Zasmiala som sa v duchu na čo som vzbudila pozornosť cestujúcich v predu. Starý muž v
prede otočil hlavu do zadu  a nechápavo na mňa pozeral čo mi prišlo ozaj už   smiešne. Jeho jemne vrásky  na mňa pozerali dokiaľ sa už ne otočil aj Chriss. No, ten pohľad poviem vám, skoro som znich umrela, ale fakt doslovne. Tie ich nechapave tváre na vás civia a vy sa dusite vlastním smiechom. To je úžasné! Kto by sa nezasmial, no nie? Keď sa nedočkali odpovede tak sa vrátili na svoje pôvodné miesta. Chriss len kývol hlavou na znak mojej dementnosti,ale zato postarší muž sa na mňa prívetivo usmial. Nevedela som čo mi je. Možno nedostatok spánku, jedlá alebo vody? Alebo do konca cukru v hladine mojej krvy? Fakt neviem, ale inač sa citim úžasné. Keď som sa ukludnila a spomalila tok mojich myšlienok, tak som sa lepšie usadila a pozeral na Amandu. Dlho som na dnou rozmýšľala. Prečo bola taka roztrasena?Prečo bola len v spodnom prádle? Prečo ten bolestivý pohľad? No ten jej nárek a bolesť v očiach budem pamätať do konca svoj ho života. Taká bolesť sa v nej ešte nezjavila. Bolo mi jej, tak ľúto. Určite dokiaľ som ja spala ona musela prežívať muky. Ahh bože ja hlúpa! V očiach ma zabolelo lebo horúce a štipľavé slzy sa drali von lebo mi došlo čo sa dialo. Ju znásilnili! Znásilnili mi to čo je najbližšie! To čo som jej ja sľúbila, že sa to nikdy nestane, to začo som mohla len ja, len ja! Nikdy v živote si to nedopustím. Začala som jej trieť o niečo viac vrch jej jemného chrbta, tým som sa snažila upokojiť moje nervy a páliacu bolesť v hrudníku.  Radšej som si oprela svoju hlavu o tej ju a zatvorila hlavu snahe zaspať a pravdu povediac povedlo sa mi to. Keď som cítila ako sa mi zatvárajú viečka a mozog zahaľuje čierno biela hmla, tak som vedel, že zaspím. Tak som sa to mu nechala unášať. Unášať do ríše snov.

Zrazu mnou niečo, tak silno trhlo, že som otvorila oči a bola hore. Zmätene som sa po obzerala kto si to dovoľuje a zistila som kto iný než nás princ. Ha. Jeho silný stisk na mojom predlaktí bol bolestný. To ma viac než čokoľvek prebralo a ja som vyšla z auta a snažila postaviť na rovné nohy. No mala som stým problém. Mala som ich ,tak stŕpnuté ,že  som si ich ani necítila. A to tak, že som stála na mieste a mala pocit, že nebiť jeho ruky a auta, tak spadnem. Potrebujem chvíľočku aby sa mi rozprúdila krv a moje nohy normálne mohli chodiť.,, Sakra budeš tu stáť alebo ta mam ťahať po zemi?“jeho nasrdeni hlas prešiel mnou  ako elektrizujúca vlna plného hnevu. Samozrejme, že mi došlo, že bude netrpezlivý. Ale ako sa hovorí ‘‘ Trpezlivosť rúže prináša‘‘, no že len ja mu môžem priniesť jedine môj kopanec medzi jeho nohy. Len mam silné nervy a ubližovať nie je mojou prioritou. To ho zachraňuje!  Ma šťastie ako blcha. Sakra chlape máš šťastia viac ako ja!  Ja som si tam len, tak stála a predychávala tu nervozitu a snažila sa pohnúť nohy, keď som už necítila žiadne mravčenie, tak som už chcela vykročiť, no ten magor si ma prehodil cez rameno takou rýchlosťou, že som až od prekvapenia vykríkla. Rýchlo som sa chytila jeho chrbta a snažila sa držat aby som nespadla z tých vysokých pliec. Keď ma mal na pleciach z polkou mojich nadávok, tak ma niesol do útrob toho ozrutného domu. Nevidela som ani ten krásny trávnik plne kvetov, len štrkastu zem. To ako chodil zo strany na stranu mi do žalúdka vyslalo nepríjemné pocity. Bolo mi zle a točila sa mi hlava. Lebo všetka krv sa zrazu nahrnula do mozgu. No čo stalo zato na jeho chrbte, keď ma niesol bola jeho vôňa. Bola taká krásna a príjemná.  Krásne sním kontrastovala a pálila moje nosné dutiny lebo bola výrazná. Bola silná, výrazná, krásna a neodolateľná, presne taká ako on. Pri tej predstave som prevrátila očami do zadu a uvoľnila sa úplne. Možno som aj zabudla dýchať. Keď sme boli dnu v predsieni, tak ma rýchlo, ale že fakt rýchlo postavil na moje roztrasene nohy, že som neudržala stabilitu a skoro  spadla len ma chytil a zo mnou sa tak roztočil svet na čo sa moje telo urobilo na želatínu a mne v hlave pichlo. Oči mi zašli úplne do zadu a ja som stratila vedomie.
Znovu som pocítila ruku na tej mojej čo má donútilo otvoriť oči. Jemne som nimi zaklipkala a prekvapilo ma prijemne šero tmavej izby. Pozrela som sa na človeka ktorý bol strojcom môj ho krutého života a za tvárila som sa zmätene lebo som si nepamätala čo sa stalo. Dotknuto sa mi pozrel do očí čo spôsobilo, že moje boli ako golfové loptičky  lebo som neverila, že také niečo dokáže. Jeho jemný odtieň čiernej mi ukludnil moje rozvibrovane nervy a po hladil na duši. V hlave sa mi stále točilo, ale ten zjav predo mnou bol zaujímavejší viac ako moje zdravie. Hlavu mal otočení ku mne a bol prekvapení, že už som hore.  Jeho telo bolo oblečené do kusov drahej látky načo jeho vlasy zas nie. Boli ako po ničivom tornáde. Rozpelechane a jemne na dotyk. Keď si všimol, že naňho čumím jeho jeden kútik krásnych pier sa zdvihol na čo sa mu robila rozkošná jamka. Bolo to také rozkošné a krásne až som zapriadla blahom. Prestala som sa pozerať na neho  lebo moje líca určite nabrali odtieň ružovej. Tak som pustila zrazu jeho ruku a rýchlo sa posadila do sedu, no v hlave ma pichlo na čo mi ruka ihneď vystrelila k hlave snahe zmierniť tu bolesť. ‚‚Pomaly! Ešte stále nie si zdravá.“jeho hrubý hlas sa rozoznel po izbe na čo mi srdce začalo viac bušit lebo som sa zľakla. Prestala som si tiež hlavu a druhou rukou som sa podoprela. Hlavu som otočila na neho a usmiala sa aby som odohnala tu nervozitu a napätie medzi nami, ktoré by sa dalo aj krájať. No to čo urobil mi vymetlo všetok vzduch z pľúc  a zasiahlo ako blesk.
Dakujem z láskou vaša Rose’s 💜💜
Ďakujem za hviezdičku a komentik. N